Vymedziť pojem kultúra sa zdá na prvý pohľad jednoduchá úloha. V skutočnosti ale na definovanie tohto pojmu nie je jednotný pohľad. O to viac, že kultúra je vlastne systémom a tak obsahuje aj rôzne subsystémy. V tomto článku sa snažíme priniesť jedno z chápaní kultúry a kultúrneho systému vychádzajúc z rôznych pohľadov a aj skúseností.

Príspevok za zaoberá špecifickou skupinou mladých ľudí – členmi rôznych subkultúr mládeže. Jeho cieľom nie je venovať sa konkrétnym subkultúram, ale pozrieť sa na ne ako na celok, na ich definovanie, vymedzenie a vo svojej druhej časti na členstvo v mládežníckych subkultúrach a jeho druhy. Považujeme za dôležité poznať práve druhy členstva v subkultúrach a to, ako sa prejavujú, nakoľko od toho často závisí aj správne nastavenie prevencie rizík, ktoré sa môžu so subkultúrami spájať.

V predškolskom období sa formujú predpoklady dieťaťa pre ďalšie vzdelávanie v základnej škole. Smerom k materskej škole je kladený rad požiadaviek, ktoré vyplývajú najmä z očakávaní rodiny a tiež základnej školy, spoločnosti. Cieľom predkladaného príspevku je teoreticky priblížiť predškolskú prípravu budúcich školákov s akcentom na význam učebno-poznávacej činnosti. V príspevku sa zaoberáme tiež spoluprácou rodinného a predškolského prostredia, ktoré majú vplyv na úspešnosť adaptačného procesu žiaka.

Táto esej analyzuje základné príčiny vývoja vedy v minulosti a skúma argumenty, ktoré sa nedávno objavili, že aj dnes môžu byť pokroky v niektorých disciplínach spomalené konkrétnymi nesprávnymi postupmi. To je v rozpore s ostatnými disciplínami, ako je fyzika, astronómia, geológia, molekulárna biológia a chémia, ktoré napredujú, s vynikajúcimi výsledkami v oblasti vývoja u širokej verejnosti. Cieľom tejto práce nie je pokúsiť sa o úplný popis dejín vedy a vývoja vedeckej filozofie v historickom období. Úvahy sa obmedzia na niektoré špecifické charakteristiky veľkých epizód, ktoré sú relevantné pre súčasnú vedeckú prax. Štúdium dejín vedy v súvislosti s jej filozofiou je oveľa dôležitejšie ako len starožitná zvedavosť. Ďalej sa v tejto eseji uvádza ako praktický príklad dôležitosti skepsy dešifrovanie mayského písma - Thompsonova aféra. Prináša nám pochopenie rôznych myšlienkových smerov a úvah, ktoré viedli k hypotézam a objavom hlavných prispievateľov k pokroku, a robí ich hodnými dnešnej aplikácie a prehodnotenia vo svetle nedávnych objavov.

Aktuálnym trendom v profesijnej andragogike je upriamenie pozornosti z jednotlivcov na pracovné tímy, pretože väčšina práce je vykonávaná v tímoch. Článok je zameraný na širšie súvislosti spokojnosti zamestnancov, angažovanosť, motiváciu, atribúty zvyšujúce spokojnosť tímov, zásady transformácie riadenia na agilnejšie a na kľúčové aspekty odlišností, z ktorých vyplýva rôzna úspešnosť tímov. Prezentujeme výsledky výskumu z pohľadu teórie a praxe, preukazujúce, že agilný manažment prispieva k vyššej angažovanosti a motivovanosti zamestnancov. Zdôrazňujeme dôležitosť tímovej dynamiky, synergie, tímovej spokojnosti, motivácie, tímovej morálky a ich dosah na výkonnosť pracovných tímov prostredníctvom agilného manažmentu. Tento prístup prináša radosť zo zmysluplnej práce, osobnostný rozvoj. Presunutím kompetencií na tímy stúpa ich autonómia, sebavedomie, zodpovednosť, agilita i výkon.

Programy ďalšieho vzdelávania zamerané na osvojenie jednoduchých pracovných zručností udržiavajú dospelých s nízkou úrovňou kvalifikácie na neistých a málo platených pracovných miestach, bez možnosti získať si lepšie ohodnotenú kvalifikovanú prácu a zachovávajú generačný cyklus vylúčenia a chudoby. Vzdelávanie dospelých bez základného vzdelania (ISCED 100) a so základným vzdelaním (ISCED 244) je na Slovensku v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ale i Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, nakoľko väčšinu dlhodobo nezamestnaných tvoria práve dospelí bez základného vzdelania a so základným vzdelaním. Vytvorenú možnosť pre dospelých získať vzdelanie, či zvýšiť si stupeň vzdelania, považujeme za jeden z krokov smerujúcich k prerušeniu generačného cyklu chudoby a v kontexte rozvoja regiónov a okresov Slovenska za jeden z faktorov ich dlhodobého a udržateľného rozvoja. V štúdii poskytujeme výsledky sekundárnej analýzy akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov Slovenska, v ktorej sme sa zamerali na prisudzovaný význam druhošancového vzdelávania dospelých bez základného vzdelania (ISCED 100) a so základným vzdelaním (ISCED 244) pre rozvoj menej rozvinutých okresov Slovenska.

Publikácia ponúka v troch kapitolách spracovanie problematiky development centier z pohľadu stability a spokojnosti zamestnancov, ako aj pracovnej motivácie. Upriamuje pozornosť na rozvojové assessment centrá, s cieľom nachádzať súvislosti a spojitosti so stabilitou, fluktuáciou zamestnancov, pracovnou spokojnosťou ako i pracovnou motiváciou.

CIELE: Výskumný článok hľadá odpovede na dve otázky: s akými sociálno-patologickými javmi sa stretávame v školskom prostredí a kto zabezpečuje prevenciu pred danými javmi. METÓDY: Metódu zbierania dát pomocou dotazníka sme si zvolili práve preto, že sme chceli bližšie spoznať úprimné názory učiteľov na sociálnu prácu v rezorte školstva a odhaliť sociálno-patologické javy, ktoré sa vyskytujú na týchto školách. Výskum sa nám podarilo uskutočniť na 4 základných školách v Nitrianskom kraji a dotazníky nám vyplnilo 52 učiteľov, z tohto počtu bolo 32 triednych učiteľov a priemerné pôsobenie v pedagogickej praxi bolo 15,8 rokov. Z celkového počtu triednych učiteľov bolo 17 na prvom stupni a 15 na druhom stupni základných škôl. VÝSLEDKY: Naše zistenia ukazujú na viaceré skutočnosti, ktoré podporujú úvahy o potrebe školskej sociálnej práce. Patrí sem hlavne priznanie učiteľov, že na základných školách sú prítomné sociálno-patologické javy; školskí sociálni pracovníci môžu poskytnúť žiakom podporu, pomáhať im prekonávať problémy vo vzdelávaní spôsobené sociálnymi problémami, pomáhať pri začleňovaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; vykonávať prevenciu. IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Treba si uvedomiť, že škola iba dotvára a formuje výchovný proces, ktorý musí byť v prvom rade vytváraný v domácom prostredí. A tu opäť vidíme miesto, kde by sa vedel sociálny pracovník uplatniť – práca s rodinou žiaka. Školský sociálny pracovník by na školách mal byť v kontakte so žiakmi a ich rodičmi, aby im dokázal reálne pomôcť pri výskyte problému.

Prebiehajúca reforma v systéme podpory a intervencie pre detí s poruchami správania má svoje vyústenie do vnútorných dokumentov v reedukačných centrách. Predkladaná štúdia si kladie za cieľ analyzovať hodnotiace systémy základného súboru. Ide o formálne porovnanie dokumentov z hľadiska cieľov, štruktúry textu. Výsledky štúdie naznačujú rôznorodosť v štruktúrovaní textu. Vnútorná kongruencia je ťažko uchopiteľná. Prevažuje hodnotenie správania detí pomocou bodovej stupnice v rozsahu plusových až mínusových bodov v dennom a týždňovom hodnotení. V závere rovnako zmieňujeme analýzu dokumentov a rozdiely medzi nimi.