Komunikačná schopnost je jedným zo základných pilierov detského vývinu a podmieňuje učenie, sociálnu participáciu a emocionálne sebavyjadrenie. U detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je nevyhnutné aplikovať komplexný, multisenzorický prístup, ktorý prepája rozvoj všetkých oblastí, od sluchovej diferenciácie, vizuopercepcie, hrubej a jemnej motoriky, cez socializáciu a emocionálnu reguláciu až po podporu kognitívnych procesov. Tento článok prezentuje najnovšie zistenia zo zahraničných štúdií z roku 2025 a ponúka praktické odporúčania pre predprimárne vzdelávanie, ktoré reflektujú potrebu diferenciácie a individuálneho prístupu.

Studie se zaměřuje na analýzu rozdílných přístupů ke vzdělávání dětí německé národnostní menšiny. V první části popisuje specifika příslušníků německé národnosti v Maďarsku, kde má tato menšina silné zastoupení a vlastní propracovaný vzdělávací systém. Následně je analyzována situace v České republice, kde je německá menšina roztříštěna po celém území, což neumožňuje zřízení specifických menšinových škol a vzdělávání těchto dětí je pak realizováno v běžných školách. Studie rovněž upozorňuje na legislativní komplikace, na které příslušníci menšin v ČR ve školách naráží a na možnosti, které mají. V závěru je diskutována otázka, zda je specifické menšinové školství vhodným vzdělávacím řešením v kontextu měnící se společnosti a nároků 21. století.

V predškolskom období sa formujú predpoklady dieťaťa pre ďalšie vzdelávanie v základnej škole. Smerom k materskej škole je kladený rad požiadaviek, ktoré vyplývajú najmä z očakávaní rodiny a tiež základnej školy, spoločnosti. Cieľom predkladaného príspevku je teoreticky priblížiť predškolskú prípravu budúcich školákov s akcentom na význam učebno-poznávacej činnosti. V príspevku sa zaoberáme tiež spoluprácou rodinného a predškolského prostredia, ktoré majú vplyv na úspešnosť adaptačného procesu žiaka.

Aktuálnym trendom v profesijnej andragogike je upriamenie pozornosti z jednotlivcov na pracovné tímy, pretože väčšina práce je vykonávaná v tímoch. Článok je zameraný na širšie súvislosti spokojnosti zamestnancov, angažovanosť, motiváciu, atribúty zvyšujúce spokojnosť tímov, zásady transformácie riadenia na agilnejšie a na kľúčové aspekty odlišností, z ktorých vyplýva rôzna úspešnosť tímov. Prezentujeme výsledky výskumu z pohľadu teórie a praxe, preukazujúce, že agilný manažment prispieva k vyššej angažovanosti a motivovanosti zamestnancov. Zdôrazňujeme dôležitosť tímovej dynamiky, synergie, tímovej spokojnosti, motivácie, tímovej morálky a ich dosah na výkonnosť pracovných tímov prostredníctvom agilného manažmentu. Tento prístup prináša radosť zo zmysluplnej práce, osobnostný rozvoj. Presunutím kompetencií na tímy stúpa ich autonómia, sebavedomie, zodpovednosť, agilita i výkon.

Príspevok rozoberá gamifikáciu ako spôsob vo vzdelávaní dospelých. V teoretickej rovine na základe rozpracovania zahraničných príkladov popisujeme dva základné herné dizajny, podľa ktorých sa tvoria univerzálne gamifikované projekty. Súčasťou je aj prehľad mobilných aplikácií slúžiacich pre gamifikované vzdelávanie nie len dospelej časti populácie. Gamifikáciu je možné objaviť aj vo firemnom vzdelávaní, kde taktiež vie byť prínosom.

Microlearning má široké využitie vo vzdelávaní dospelých. Príspevok má teoretický charakter, analyzuje microlearning a jeho využitie v online a offline prostredí, popisuje niekoľko pravidiel tvorby takéhoto vzdelávania, jeho výhody a spôsoby vizualizácie obsahu. Posledná časť je venovaná nástrojom a online platformám microlearningu.