Táto štúdia skúma transformáciu role riaditeľa školy v českom kontexte od vzniku Československa po súčasnosť. Výskum si kladie za cieľ analyzovať vývoj právnych rámcov, kompetencií a spoločenského postavenia riaditeľov v jednotlivých historických obdobiach a porovnať ich so súčasnými reflexiami riaditeľov na základe kvalitatívneho výskumu. Prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov so skúsenými, dlhoročne pôsobiacimi riaditeľmi škôl štúdia identifikovala kľúčové zmeny v profesii, so zvláštnym dôrazom na obdobie po roku 1989. Zistenia odhaľujú nárast autonómie, ktorý je sprevádzaný vysokou administratívnou záťažou a nedostatočnou systémovou podporou.

Nasledujúci článok sa venuje analýze vzťahovej teórie Láska je príbeh amerického psychológa Roberta J. Sternberga. Podľa jeho teórie, romantická láska nie je len akýmsi pominuteľným citom či sériou náhodných udalostí, ale má skôr naratívny charakter – podobne ako príbehy, ktoré poznáme z románov či filmov. Tieto príbehy následne určujú výber partnerov a dynamiku našich vzťahov. Zároveň, vzájomná kompatibilita v romantických vzťahoch je ovplyvnená tým, či a do akej miery sa jednotlivé príbehy partnerov spájajú a dopĺňajú. Článok situuje Sternbergovu teóriu do širšieho kontextu sociálno-kultúrneho chápania lásky a skúma jej prepojenie s naratívnou psychológiou a teóriou pripútania. Približuje proces konštruovania ľúbostných príbehov, pričom analyzuje tri vybrané príbehy lásky (príbeh učiteľ-študent, príbeh uzdravenia, vojnový príbeh). V závere kriticky hodnotí transformačný potenciál teórie rovnako ako jej limity.

Otcovstvo je jednou z najdôležitejších a zároveň aj najzložitejších úloh, ktoré muži zohrávajú v spoločnosti. V 21. storočí sa však táto úloha mení pod vplyvom rôznych faktorov, ako sú globalizácia, neustály technologický pokrok, rodová rovnosť, rozmanitosť rodinných foriem a zmeny v hodnotách a očakávaniach. Článok sa zaoberá niektorými z hlavných trendov a úloh, ktoré ovplyvňujú otcovstvo v 21. storočí, aké sú novodobé výzvy a príležitosti súčasných otcov v ich úlohách, ktoré sa počas histórie menili.

Príspevok upriamuje pozornosť na vzájomnú spoluprácu rodiny a materskej školy, najmä v kontexte adaptácie dieťaťa na prostredie materskej školy. Práve spolupráca uvedených výchovných činiteľov môže byť jedným z determinantov úspešnej adaptácie dieťaťa na inštitucionálnu výchovu. Spolupráca ma isté medzery, ktoré ovplyvňujú spokojnosť oboch strán, a preto príspevok analyzuje okrem významu aj možné prekážky spolupráce. Z analyzovaných výskumov vyplynulo, že bariérami v spolupráci rodiny a materskej školy je neochota rodičov obetovať čas prehĺbeniu vzájomných vzťahov s učiteľom, nesprávne presvedčenia rodičov o význame spolupráce, odlišné preferencie hodnôt v rodinách, ako aj neustále nové požiadavky na učiteľskú rolu. Aj napriek náročnosti súčasnej výchovnej činnosti rodičov, v kontexte pracovného vyťaženia, je možné hovoriť o aktívnej snahe rodičov participovať na spolupráci s materskou školou.

Predmetná štúdia sa zaoberá problematikou inkluzívneho/rodovo vyváženého jazyka v nemeckom jazykovom prostredí na pozadí zmien, ku ktorým dochádza v nemčine pod vplyvom feministickej a genderovej lingvistiky a medzinárodnej politiky zameranej na inkluzívny jazyk. V centre pozornosti stojí analýza diskurzu k problematike rodovo vyváženého jazyka s cieľom poukázať na špecifiká spoločenskej a odbornej diskusie v nemecky hovoriacom prostredí. V snahe poukázať na súčasnú prax uplatňovania rodovo symetrických jazykových foriem v pluricentrickom kontexte sú na záver prezentované výsledky korpusovej analýzy textov nemeckých, rakúskych a švajčiarskych novín v Nemeckom referenčnom korpuse DeReko.

Predkladaný príspevok popisuje vývin detskej kresby v komparácií rôznych štadiálnych pohľadov a prístupov. Konkrétne sa venuje špecifikám výtvarného prejavu detí s vývinovými poruchami učenia a správania. Zmieňuje možnosti diagnostiky týchto porúch mimo iné aj prostredníctvom detských artefaktov a projektívnych grafických testov. Na záver ponúka alternatívu arteterapeutickej intervencie u tejto skupiny detí, ktorá si vyžaduje poznanie jednotlivých štádií výtvarnej ontogenézy.

Predložený príspevok analyzuje pojem „hodnota“, jeho definíciu, históriu, rozdelenie a triedy, a naposledy jeho vzťah k literatúre. Cieľom je skúmať, ako literatúra vyjadruje a rozširuje hodnoty a ako literárna práca môže ovplyvniť hierarchiu hodnôt čitateľa. Ďalej príspevok tiež navrhuje, čo je nutné uvažovať pred začiatkom výskumu hodnôt.

Vymedziť pojem kultúra sa zdá na prvý pohľad jednoduchá úloha. V skutočnosti ale na definovanie tohto pojmu nie je jednotný pohľad. O to viac, že kultúra je vlastne systémom a tak obsahuje aj rôzne subsystémy. V tomto článku sa snažíme priniesť jedno z chápaní kultúry a kultúrneho systému vychádzajúc z rôznych pohľadov a aj skúseností.