CIELE: Výskumný článok hľadá odpovede na dve otázky: s akými sociálno-patologickými javmi sa stretávame v školskom prostredí a kto zabezpečuje prevenciu pred danými javmi. METÓDY: Metódu zbierania dát pomocou dotazníka sme si zvolili práve preto, že sme chceli bližšie spoznať úprimné názory učiteľov na sociálnu prácu v rezorte školstva a odhaliť sociálno-patologické javy, ktoré sa vyskytujú na týchto školách. Výskum sa nám podarilo uskutočniť na 4 základných školách v Nitrianskom kraji a dotazníky nám vyplnilo 52 učiteľov, z tohto počtu bolo 32 triednych učiteľov a priemerné pôsobenie v pedagogickej praxi bolo 15,8 rokov. Z celkového počtu triednych učiteľov bolo 17 na prvom stupni a 15 na druhom stupni základných škôl. VÝSLEDKY: Naše zistenia ukazujú na viaceré skutočnosti, ktoré podporujú úvahy o potrebe školskej sociálnej práce. Patrí sem hlavne priznanie učiteľov, že na základných školách sú prítomné sociálno-patologické javy; školskí sociálni pracovníci môžu poskytnúť žiakom podporu, pomáhať im prekonávať problémy vo vzdelávaní spôsobené sociálnymi problémami, pomáhať pri začleňovaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; vykonávať prevenciu. IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Treba si uvedomiť, že škola iba dotvára a formuje výchovný proces, ktorý musí byť v prvom rade vytváraný v domácom prostredí. A tu opäť vidíme miesto, kde by sa vedel sociálny pracovník uplatniť – práca s rodinou žiaka. Školský sociálny pracovník by na školách mal byť v kontakte so žiakmi a ich rodičmi, aby im dokázal reálne pomôcť pri výskyte problému.

Prvou otázkou, ktorá ma pri tvorbe tejto štúdie napadla, bolo z akého názorového spektra sa k tejto problematike postaviť?. Prirodzene nie je jednoduché v spleti množstva odborných publikácii, časopisov a diel nájsť akýsi bod, ktorým spojiť tému umelej inteligencie a otvoriť pri tom etické otázky tak, aby sa to dalo formulovať do prehľadnej štúdie. Najprv by som však mala začať od začiatku. Je rok 1920, prichádza na knižný trh kniha R.U.R od Karla Čapka. (1920) Prelomové dielo v téme umelej inteligencie s obrovským množstvom vyslovených, ale aj nevyslovených etických otázok. Prirodzene v tom čase to bola utopická predstava, či sci-fi. Bolo po prvý krát použité slovo robot, odvodené od slova robota, v súvislosti s človekom a niečomu, čo sa na neho podobá síce len výzorom, avšak so schopnosťami v mnohom ak nie všetkom ho prevyšujúcimi. Ruka v ruke s prvým robotom aj keď len fiktívnym sa vynorili aj prvé etické otázky o morálnosti takéhoto kroku človeka, ktorý sa chce priblížiť k tajomstvu stvorenia alebo vlastnej skazy. Čapek nastoľuje hlavné etické okruhy, ktoré aj napriek tomu, že ubehlo storočie od vydania jeho knihy, ostávajú stále otvorené. Prvá je hneď tá, či vôbec máme morálne právo stvoriť niečo inteligentnejšie ako my sami, čo by sme ovládali a použili, iba ako vec, ktorá nám má slúžiť. Druhá otázka je, či máme právo zobrať prácu tisícom ľudí, kvôli tomu, že sa ich práca dá vykonávať ľahšie, rýchlejšie, lacnejšie. Nie práve prácou sme sa stali tým, kým sme? Do akej miery si máme vlastne zjednodušiť pracovný proces tak, aby sme nevyvolali sociálne nepokoje medzi tými kto o prácu príde a nebudú ju vedieť nahradiť, respektíve dovolíme umelej inteligencii, aby za nás rozhodovala kto, kde a kedy bude pracovať? Ďalším etickým problémom je problém zneužitia umelej inteligencie v neprospech človeka a jeho existencie, kriminality, manipulácii, na politické účely. Z tohto dôvodu sa v štúdii budem zaoberať prehľadom nielen autorov a ich prác na poli umelej inteligencie, ale aj organizáciám, ktoré sa samotnou prácou a výskumom umelej inteligencie zaoberajú. V téme umelej inteligencie musí ísť jednoznačne o kooperáciu vedeckého, súkromného, štátneho, ale aj celospoločenského sektoru. Práve prehľad tejto spolupráce je cieľom tohto príspevku.

Šikanovanie je jedným z najčastejších sociálno – patologických javov na základných a stredných školách. Možno sa s ním už takmer každý z nás aspoň raz stretol. Či už v pozícii svedka, obete alebo agresora. K problematike šikanovania bolo realizovaných množstvo výskumov. Jednak ide o výskumy na domácej pôde, ale tak isto aj v zahraničí. Pri zbere dát boli vo väčšine prípadov použité dotazníkové nástroje vyhodnotené kvantitatívnymi metódami. Skúmanie šikanovania či už ide o proces šikanovania alebo napríklad o zisťovanie príčin, ktoré ho spúšťajú, prostredníctvom zúčastneného dlhodobého pozorovania však chýba. Každé výskumné metódy majú svoje plusy aj mínusy. V článku budem porovnávať práve metódu pozorovania a dotazníku v kontexte skúmania šikany. Obsah bude doplnený o zistenia, ktoré vzišli z realizácie výskumu, ktorý bol súčasťou mojej dizertačnej práce.

Ponúkame úvahy o dôležitých aspektoch dosahovania šťastia. Zameriavame sa na opis šťastia, najmä z pohľadu Aristotela, ako eudaimonion. Dotýkame sa aj iných prejavov, ktoré prispievajú k poznaniu tohto problému. Sú to napríklad: inštrumentálne dobro, majetok, bytosť, dôvod a iné podmienky. Tento text je primárne teoretický.