Schizofrénia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktorého etiológia nie je úplne známa. Vyznačuje sa poruchami myslenia, vnímania aj emotivity. Existuje niekoľko popísaných foriem schizofrénie, pričom každá z nich má spoločné znaky. Jeden z nich je aj kognitívny deficit, ktorý hrá významnú rolu v každodennom živote človeka. Kognitívny deficit stále ostáva jednou z najväčších výziev v liečbe schizofrénie, keďže ešte nie je stanovený presný prístup k jeho liečbe. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike. Výskum porovnával kvalitu života schizofrenikov a kontrolnej skupiny pozostávajúcej zo zdravých ľudí bez psychiatrickej diagnózy.Výskumné zistenia potvrdzujú významný vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života, pričom s nárastom kognitívneho deficitu kvalita života výrazne klesá. Výskum nepotvrdil štatisticky významné rozdiely v kvalite života schizofrenikov a kontrolnej skupiny. Výsledky nedemonštrujú významný rozdiel v sebaposúdení kvality života a kognitívnych funkcií ako u schizofrenikov, tak u zdravých ľudí. Výsledky tiež nepreukázali vzťah veku a kvality života.

Článok sa zameriava na psychosociálne dôsledky nezamestnanosti so zvláštnym dôrazom na stratu pracovnej identity a jej dopad na každodenný život jedincov. Na základe kvalitatívneho výskumu so vzorkou 10 participantov – 6 nezamestnaných osôb a 4 zamestnaných odborníkov poskytujúcich mentoring a podporu – boli analyzované subjektívne skúsenosti a perspektívy účastníkov. Výskum využil trojstupňové kódovanie (otvorené, axiálne a selektívne), ktoré umožnilo identifikovať hlavné témy zahŕňajúce narušenie dennej štruktúry, pokles sebahodnotenia, pocity hanby a sociálnu izoláciu, stratu zmyslu a pracovnej identity, profesionálnu frustráciu, ako aj rozličné adaptívne stratégie na zvládanie týchto situácií. Selektívne kódovanie umožnilo vytvoriť paradigmatický model rekonštrukcie pracovnej identity, ktorý prepája psychosociálne mechanizmy so stratégiami adaptácie a zdôrazňuje dynamický proces jej znovuobnovenia. Výsledky poukazujú na význam integrácie psychosociálneho prístupu do politík trhu práce a intervencií zameraných na návratnosť do zamestnania.

Článok sa zameriava na analýzu východísk individuálnej psychológie so zreteľom na deskripciu kľúčových aspektov jej psychologicko-filozofického konceptu porozumenia človeka. Na základe komparácie a identifikácie prepojení medzi humanistickým konceptom etickej výchovy a individuálnou psychológiou poukazuje na prínosy individuálnej psychológie v rozvoji profesijných a osobnostných kompetencií učiteľov (nielen) etickej výchovy. Zvolený metodologický prístup umožnil naplniť hlavný cieľ štúdie, a zároveň priniesť aplikačný rozmer v podobe konkrétnych úvah, myšlienok, otázok a podnetov pre učiteľov, ktoré môžu prispieť ku skvalitneniu pedagogickej praxe, najmä v oblasti porozumenia žiakom a rozvoja vzťahov v triede. Článok tak v rámci svojej teoreticko-aplikačnej koncepcie poskytuje systematický a konzistentný teoretický sumár s presahom do pedagogickej i spoločenskej praxe.

Nasledujúci príspevok analyzuje film Gaspara Noého Climax (2018) ako alegóriu morálnej dezintegrácie v postmodernej spoločnosti. Prostredníctvom filmovej analýzy a filozofickej reflexie skúmame reprezentáciu hedonizmu, nihilizmu a rozpadu sociálnych väzieb v izolovanej komunite tanečníkov, ktorá vo filme funguje ako alegorická mikrosocieta odrážajúca hodnotové a morálne rozpory súčasnej doby. Cieľom príspevku je interpretovať Climax ako filozoficko-etickú reflexiu morálnej dezintegrácie, v ktorej sa odhaľuje napätie medzi individualizmom, pôžitkom a zlyhaním kolektívnych hodnôt postmodernej kultúry.

Nasledujúci článok sa venuje analýze vzťahovej teórie Láska je príbeh amerického psychológa Roberta J. Sternberga. Podľa jeho teórie, romantická láska nie je len akýmsi pominuteľným citom či sériou náhodných udalostí, ale má skôr naratívny charakter – podobne ako príbehy, ktoré poznáme z románov či filmov. Tieto príbehy následne určujú výber partnerov a dynamiku našich vzťahov. Zároveň, vzájomná kompatibilita v romantických vzťahoch je ovplyvnená tým, či a do akej miery sa jednotlivé príbehy partnerov spájajú a dopĺňajú. Článok situuje Sternbergovu teóriu do širšieho kontextu sociálno-kultúrneho chápania lásky a skúma jej prepojenie s naratívnou psychológiou a teóriou pripútania. Približuje proces konštruovania ľúbostných príbehov, pričom analyzuje tri vybrané príbehy lásky (príbeh učiteľ-študent, príbeh uzdravenia, vojnový príbeh). V závere kriticky hodnotí transformačný potenciál teórie rovnako ako jej limity.

V príspevku sa venujeme otázke rýchleho šírenia dostupnosti internetu za posledných 30 rokov a niektorým podmienkam vzniku závislosti od internetu. Uvádzame údaje o množstve času, ktorý trávime na internete a o závislostiach, ich špecifikách a prevalenciách. Z modelov vysvetľujúcich závislosť od internetu sme vybrali integratívny model I-PACE (An Interaction of Person-Affect-Cognition-Execution). Prostredníctvom interakcie osobnostných premenných a premenných prostredia popisujeme vznik závislosti od internetu tak, ako to navrhol autor modelu I-PACE. V závere načrtávame možnosti multidisciplinárnej spolupráce pri riešení závislosti od internetu a zvýrazňujeme riziko straty sociálnosti človeka prostredníctvom sociálnych sietí.

Samovražda predstavuje vážnu výzvu pre verejné zdravie v globálnom meradle. Odráža zložité interakcie medzi psychologickými, sociálnymi a ekonomickými determinantmi. Porozumenie samovražednému správaniu si vyžaduje komplexné, multidisciplinárne prístupy k prevencii a intervencii. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať aktuálne epidemiologické vzorce a trendy v samovraždách naprieč Európou, so zvláštnym zreteľom na krajiny strednej a východnej Európy, pričom globálny a západoeurópsky kontext slúžil ako porovnávací rámec. Do štúdie sme zahrnuli literatúru publikovanú v rokoch 2015 až 2025. Štúdie boli vyhľadávané v databázach Web of Science, PubMed, CINAHL a Embase, v súlade s Joanna Briggs Institute (JBI) odporúčaniami pre scoping review. Zároveň sme sa snažili poskytnúť dôkazy podporujúce koncept multikauzality samovražedného správania, s osobitným zreteľom na spoločenské a komunitné determinant. Celkovo bolo identifikovaných a analyzovaných 22 relevantných štúdií. Táto prehľadová štúdia poukazuje na celkový pokles úmrtnosti v dôsledku samovrážd v krajinách Európskej únie za poslednú dekádu. Tento pozitívny trend však nezohľadňuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pričom úmrtnosť na samovraždu je významne vyššia vo východoeurópskom regióne. Naše zistenia naznačujú, že tieto rozdiely môžu odrážať systémové nedostatky v oblasti poskytovania starostlivosti o duševné zdravie, ako aj širšie sociokultúrne faktory, vrátane socioekonomických podmienok, pretrvávajúcej stigmatizácie duševných porúch, nižšej dostupnosti psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, vyššej miery konzumácie alkoholu či sociálnej izolácie a osamelosti. Za kľúčové považujeme aj zohľadnenie geopolitického napätia a následnej ekonomickej a sociálnej nestability. Integrácia týchto dimenzií do rámca prevencie a intervencií môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu komplexnej a dynamickej prepojenosti medzi environmentálnymi, spoločenskými a politickými determinantmi zdravia.