Predpokladom diskurzu je pokus ukázať osobné verejné mienka jednotlivca o vlastných kompetenciách alebo ich nedostatku v súvislosti s vykonávanou prácou ako determinantom efektivity v pomáhajúcich profesiách. Vysvetlenie pojmov: verejné mienka, kompetencie, pracovné vyhořenie, emócie boli zakorenené v psychologickom, pedagogickom a sociologickom kontexte. Dotyčia sa totožnosti otázky sociálneho významu vzhľadom na úlohu výchovy v súčasnej, náročnej realite moderného štátu. Predmetom úvah je upozornenie čitateľa na tento tvar výchovy/rozvoja, ktorý umožňuje vyvolať pripravenosť k zmenám v sebe, odvahu k tvorbivosti, byť tvorený, čo nie je jednoduchá úloha, zvlášť pre sociálnych pracovníkov.

V príspevku zdôvodňujeme potrebu razantného nástupu praktickej edukačnej sociálnej pomoci v záujme duchovnej, psychickej i sociálnej aktívnej adaptácie a socializácie, ako aj rehabilitácie životných síl ľudí dneška. Vychádzame z inovatívneho konceptu edukačnej sociálnej práce, vrátane edukačného sociálneho poradenstva a edukačnej sociálnej pomoci, ktorý sme formulovali a publikovali v dvoch autorských monografiách: Preventívna sociálna práca (Prešov: Prešovská univerzita, 2013) a Edukačná sociálna práca (Prešov: Prešovská univerzita, 2014).

Rozvody sa v súčasnosti stávajú dostupným a úplne bežným riešením problémov v rodine. Aj keď rozvodom trpia všetci zúčastnení, najviac ovplyvní dieťa a jeho ďalší život, bez ohľadu na to, v akom veku týmto obdobím muselo prejsť. V štúdii reflektujeme manželstvo a rodinu, ktoré v súčasnosti prechádzajú krízou. Analyzujeme rozvod, ako jeden z najtraumatizujúcejších okamihov v živote, a jeho vplyv na dieťa z rôznych aspektov.

Tento článok sa zaoberá etickou zodpovednosťou za celistvú starostlivosť o človeka v paliatívnej starostlivosti. Keď je nevyliečiteľne chorý pacient vážne chorý, potrebuje úľavu od bolesti, stresu a mnohých ďalších príznakov. Zdravotnícki pracovníci si často myslia, že paliatívna a hospicová starostlivosť sa má zamerať iba na zlepšenie schopnosti pacientov tolerovať agresívne liečebné postupy. Ale nevyliečiteľne chorí pacienti sami cítia, že potrebujú viac než len lekársku a psychologickú starostlivosť. Potrebujú tiež telesnú alebo stelesnenú podporu zo strany všetkých zúčastnených v ich starostlivosti.

V modernej spoločnosti zaznamenávame premeny postoja k manželstvu a premeny rodinného správania. Prenikanie západných vzorcov správania, hodnotové zmeny, celková zmena politického a sociálneho prostredia spôsobujú v našej súčasnej spoločnosti klesajúcu motiváciu mladých ľudí k vstupu do manželstva. Vzhľadom na skutočnosť, že sa rozširujú alternatívne formy rodinného spolužitia (jedným z nich je kohabitácia), stáva sa aktuálnou otázka: zachováva si manželstvo naďalej vysokú hodnotu, má väčšina mladých ľudí v úmysle vstúpiť do manželstva? Alebo sa kohabitácia (nemanželské spolužitie) stáva konkurenciou k manželstvu?