V príspevku prezentujeme niektoré skúsenosti s použitím nástrojov na meranie psychologickej resiliencie, pričom sme sa zamerali na dve výskumné otázky – overovanie teoretického modelu, ktorý je v pozadí tej-ktorej metodiky a zisťovanie medzipohlavných rozdielov v skóre resiliencie, resp. špecifiká skóre resiliencie u kariérne úspešných žien.

V príspevku sa zaoberám možnosťou využitia terapeutickej intervencie ako súčasti praktickej práce s deťmi s poruchou učenia. Súčasne poukazujem na dôležitosť zapojenia najbližšieho sociálneho okolia do terapeutického procesu.

Úvod: V poslednom čase sa výskumy sústredzujú na rozšírenie syndrómu vyhořenia nejen u dospelých, ale aj u študentov; aj keď štúdium nie je reálna práca; vyžaduje regulárne povinné strukturované aktivity a očakávané dosahy. Osobnostné charakteristiky, ako sú samoohrada a pocit koherentnosti, môžu byť dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú schopnosť jednotlivcov sa vyrovnať s vyhořením. Výskum sme realizovali u študentov vysokých škôl pomáhajúcich profesií. Metódy: Do výskumu boli zahrnutí 75 študentov vysokých škôl: 48 študentov psychológie (priemerný vek 21,1 ± 3,3; 29,8 % mužov), a 27 študentok zdravotných pracovníkov a verejného zdravia (priemerný vek 19,8 ± 1,7; všetky ženy). Pre posudzovanie stupňa vyhořenia bolo použité SBI (School Burnout Inventory) a takisto dotazník SOC (Sense of Coherence). Využili sme lineárne regresné modely. Výsledky: Po kontrolovaní vplyvu veku a pohlavia bolo syndróm vyhořenia významovo predikované len pocitom koherentnosti (β = -0,35; 95 % CI: -0,45, -0,32), ale ne samoohradou (β = -0,05; 95 % CI: -0,65, 0,46). Záver: Pravdepodobne, že stratégie vyrovnania sa s požiadavkami štúdia budú významovo späté s týmito stratégiami, ktoré budú neskôr použité v práci; a teda zlepšovanie kompetencií v riadení stresu u študentov bude užitočné pre prevenciu následného vzniku syndrómu vyhořenia.

Téme syndrómu vyhorenia (ďalej BO) je v ostatných troch desaťročiach venovaná cyklicky veľká pozornosť. Prevažná väčšina štúdií sa orientuje na emocionálne prežívanie a na vplyv BO na psychiku človeka, väčšinou v súvislosti s náročnými situáciami v intenzívnej medicíne avu pomáhajúcich profesiách. Pribúdajú štúdie, zaoberajúce sa problematikou vplyvu najmä pracovného stresu na BO i mimo pomáhajúcich profesií, na zdravotný stav, pozornosť sa venuje medzipohlavným rozdielom v reakcii na stres. V prvej časti príspevku je prehľad z výberu aktuálnych dostupných literárnych zdrojov zaoberajúcich sa najmä fyziologickou odozvou stresu a vplyvu BO na zdravotný stav organizmu. V druhej časti práce autor prezentuje výsledky psychologickej štúdie, použitej z nepublikovaných materiálov pre výskumný grant ÚEE SAV v Bratislave. Autor nebol oficiálnym členom výskumného týmu.