Príspevok sa zameriava na dvadsiatnikov v období mladej dospelosti, pre ktorých ciele hrajú dôležitú úlohu vo formovaní ich identity. Mladí dospelí čelia významným sociálnym tlakom a očakávaniam napĺňať špecifické vývinové míľniky. Dosahovanie týchto cieľov môže byť problematické, ba dokonca nemožné. Preto cieľom tohto článku je teoreticky priblížiť koncept akčnej krízy v kontexte dosahovania cieľov mladých dospelých a poukázať na to, že vzdanie sa cieľa niekedy môže byť adaptívne.

Diagnostika ADHD (detskej aj dospelej formy) prebieha väčšinou pomocou tradičných testov a dotazníkov, bez využitia technológií. Čoraz častejšie sa pritom administrujú počítačové testy. Za technicky pokročilejšie môžeme považovať také testovanie, ktoré je navrhnuté pre virtuálne prostredie. Potenciál virtuálnej reality sa popri diagnostike postupne rozpoznáva aj v sfére rehabilitácie ADHD. Cieľom býva zlepšiť kognitívne a exekutívne funkcie pomocou virtuálneho prostredia, najmä s využitím špeciálnych hier a kognitívnych testov a cvičení. V rámci našej práce uvedieme, akými spôsobmi sa využíva virtuálna realita pri diagnostike a rehabilitácii osôb s ADHD v súčasnosti a predostrieme ďalšie možnosti jej využitia, ktoré spočíva v zmiernení mýtov a predsudkov voči osobám s ADHD.

V článku uvažujeme nad niektorými aspektami nevery v spojitosti so sexuálnou aktivitou a sexuálnou interakciou. Príspevok si kladie otázky, čo už považujeme za neveru, a čo ešte nevera nie je. Kde sú hranice autoerotiky prostredníctvom internetu a kam až siaha partnerská sloboda? Mnoho ľudí sa venuje sexuálnym aktivitám, či už sami alebo s inou osobou (alebo viacerými osobami). Ak dvaja alebo viacerí ľudia vykonávajú sexuálnu aktivitu spoločne, môže dôjsť k sexuálnej interakcii. Ako však zistíme, čo sa považuje za sexuálnu interakciu? K lepšiemu obrazu o dnešnej dobe nám pomôže aj zmienka o zoznamovacích aplikáciách. Prispieva aplikácia Tinder k nevere? Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu VEGA 1/0426/18: Psychologické, socio-kultúrne a biologické zdroje lásky.

Nasledovný článok sa primárne venuje definícii pojmu monogamia z rôznych perspektív. Ponúkame nie len stručný historický prieskum párového spolužitia, ale aj reflexiu na súčasné a historické spôsoby partnerského nažívania. Súčasný model monogamie konfrontujeme s rôznymi spôsobmi spolužitia naprieč kmeňovým zvyklostiam a inými etnickými a spoločenskými spôsobmi spolužitia. Ďalej vysvetľujeme problematiku sexuálnej a párovej exkluzivity. Kde sú aktuálne hranice a problémy tejto exkluzivity? Je možné byť verní počas celého trvania vzťahu, a je to pre ľudí prirodzené? V poslednej časti spomíname polyamoriu ako pomerne nový fenomén partnerských vzťahov, ktorý môže byť pre isté percento populácie riešením rôznych morálnych dilem.

V príspevku opisujeme čiastkové výsledky, ktoré sa týkajú súvislostí detnosti a hodnotových atribútov partnerskej lásky u mužov a žien mladšieho a stredného dospelého veku a adolescencie. Tieto výsledky sú len úzkym výsekom z výsledkov širšieho výskumu, ktorý sa, okrem iného, týkal morálnych aspektov sexuálnych a párových vzťahov a ich súvislostí s ďalšími faktormi, a v rámci ktorého sme snažili zistiť aj súvislosti detnosti a hodnotových faktorov v partnerských vzťahoch.

V článku prezentujeme stručný výsek výsledkov z pilotného a naň nadväzujúceho výskumu, ktoré boli zamerané na zisťovanie konštrukcií partnerskej lásky, morálnych aspektov intímnych vzťahov a ich ďalších kontextov. Predstavujeme kategorizáciu hodnotových významov partnerskej lásky a atribútov, ktoré sú spájané s partnerským vzťahom. Následne opisujeme mieru dôležitosti, ktorú im muži a ženy (mladšieho a stredného dospelého veku a adolescencie) v partnerských vzťahoch pripisujú.

Súčasnosť je vážnou výzvou pre ľudstvo a silným podnetom, aj veľkou úlohou pre jednotlivcov, ktorá sa vyznačuje novými aj náročnými požiadavkami na ich „ duchovné a duševné obrátenie sa.“ To znamená, že musia vynaložiť zvýšené úsilie v prospech posilnenia a rozvoja svojho duchovného aj psychického (t.j. duševného) potenciálu. Dôležitosť tejto epochy spočíva v duchovnom prebudení sa (alebo neprebudení sa) ľudstva. V príspevku dávame do súvislostí spoločenskú povahu dneška a rozvoj osobnosti súčasných ľudí.

V príspevku informujeme o čiastkových výsledkoch výskumu, ktorého cieľom bolo navrhnúť a experimentálne overiť efektivitu výcvikového programu zameraného na rozvoj sociálnej kompetencie lektorov. Naším hlavným zámerom bolo rozvinúť sociálne kompetencie lektorov a prispieť tak zároveň k posilneniu ich profesijných kompetencií. Práve sociálnu kompetenciu považujeme za rozhodujúcu vo vzťahu ku kvalitnému výkonu tejto profesie. Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť aký vplyv má sociálno-psychologický výcvik na vybrané osobnostné premenné. Na sledovanie osobnostných premenných prostredníctvom dvoch testových meraní v experimentálnej a kontrolnej skupine v úvode a na záver sociálno-psychologického výcviku, sme použili dotazník NEO-FFI. V experimentálnej skupine, v ktorej bol aplikovaný 80 hodinový výcvik sme zaznamenali štatisticky významné zníženie hodnôt premennej N (neurotizmus) na hladine významnosti 0,01, zvýšenie hodnôt v osobnostných faktoroch E (extraverzia) a P (prívetivosť) na hladine významnosti 0,01 a zvýšenie hodnôt v premenných O (otvorenosť voči skúsenosti) a S (svedomitosť) na hladine významnosti 0,05. Zistené hodnoty naznačujú posun správania účastníkov experimentálnej skupiny smerom k adaptívnejším formám. Príspevok je čiastkovým výstupom z riešenia projektu UGA V/15/2020 s názvom Efektivita výcvikového programu zameraného na rozvoj sociálnej kompetencie vzdelávateľov. dospelých.