Článok sa zameriava na analýzu východísk individuálnej psychológie so zreteľom na deskripciu kľúčových aspektov jej psychologicko-filozofického konceptu porozumenia človeka. Na základe komparácie a identifikácie prepojení medzi humanistickým konceptom etickej výchovy a individuálnou psychológiou poukazuje na prínosy individuálnej psychológie v rozvoji profesijných a osobnostných kompetencií učiteľov (nielen) etickej výchovy. Zvolený metodologický prístup umožnil naplniť hlavný cieľ štúdie, a zároveň priniesť aplikačný rozmer v podobe konkrétnych úvah, myšlienok, otázok a podnetov pre učiteľov, ktoré môžu prispieť ku skvalitneniu pedagogickej praxe, najmä v oblasti porozumenia žiakom a rozvoja vzťahov v triede. Článok tak v rámci svojej teoreticko-aplikačnej koncepcie poskytuje systematický a konzistentný teoretický sumár s presahom do pedagogickej i spoločenskej praxe.

Nasledujúci príspevok analyzuje film Gaspara Noého Climax (2018) ako alegóriu morálnej dezintegrácie v postmodernej spoločnosti. Prostredníctvom filmovej analýzy a filozofickej reflexie skúmame reprezentáciu hedonizmu, nihilizmu a rozpadu sociálnych väzieb v izolovanej komunite tanečníkov, ktorá vo filme funguje ako alegorická mikrosocieta odrážajúca hodnotové a morálne rozpory súčasnej doby. Cieľom príspevku je interpretovať Climax ako filozoficko-etickú reflexiu morálnej dezintegrácie, v ktorej sa odhaľuje napätie medzi individualizmom, pôžitkom a zlyhaním kolektívnych hodnôt postmodernej kultúry.

Nasledujúci článok sa venuje analýze vzťahovej teórie Láska je príbeh amerického psychológa Roberta J. Sternberga. Podľa jeho teórie, romantická láska nie je len akýmsi pominuteľným citom či sériou náhodných udalostí, ale má skôr naratívny charakter – podobne ako príbehy, ktoré poznáme z románov či filmov. Tieto príbehy následne určujú výber partnerov a dynamiku našich vzťahov. Zároveň, vzájomná kompatibilita v romantických vzťahoch je ovplyvnená tým, či a do akej miery sa jednotlivé príbehy partnerov spájajú a dopĺňajú. Článok situuje Sternbergovu teóriu do širšieho kontextu sociálno-kultúrneho chápania lásky a skúma jej prepojenie s naratívnou psychológiou a teóriou pripútania. Približuje proces konštruovania ľúbostných príbehov, pričom analyzuje tri vybrané príbehy lásky (príbeh učiteľ-študent, príbeh uzdravenia, vojnový príbeh). V závere kriticky hodnotí transformačný potenciál teórie rovnako ako jej limity.

Samovražda predstavuje vážnu výzvu pre verejné zdravie v globálnom meradle. Odráža zložité interakcie medzi psychologickými, sociálnymi a ekonomickými determinantmi. Porozumenie samovražednému správaniu si vyžaduje komplexné, multidisciplinárne prístupy k prevencii a intervencii. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať aktuálne epidemiologické vzorce a trendy v samovraždách naprieč Európou, so zvláštnym zreteľom na krajiny strednej a východnej Európy, pričom globálny a západoeurópsky kontext slúžil ako porovnávací rámec. Do štúdie sme zahrnuli literatúru publikovanú v rokoch 2015 až 2025. Štúdie boli vyhľadávané v databázach Web of Science, PubMed, CINAHL a Embase, v súlade s Joanna Briggs Institute (JBI) odporúčaniami pre scoping review. Zároveň sme sa snažili poskytnúť dôkazy podporujúce koncept multikauzality samovražedného správania, s osobitným zreteľom na spoločenské a komunitné determinant. Celkovo bolo identifikovaných a analyzovaných 22 relevantných štúdií. Táto prehľadová štúdia poukazuje na celkový pokles úmrtnosti v dôsledku samovrážd v krajinách Európskej únie za poslednú dekádu. Tento pozitívny trend však nezohľadňuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pričom úmrtnosť na samovraždu je významne vyššia vo východoeurópskom regióne. Naše zistenia naznačujú, že tieto rozdiely môžu odrážať systémové nedostatky v oblasti poskytovania starostlivosti o duševné zdravie, ako aj širšie sociokultúrne faktory, vrátane socioekonomických podmienok, pretrvávajúcej stigmatizácie duševných porúch, nižšej dostupnosti psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, vyššej miery konzumácie alkoholu či sociálnej izolácie a osamelosti. Za kľúčové považujeme aj zohľadnenie geopolitického napätia a následnej ekonomickej a sociálnej nestability. Integrácia týchto dimenzií do rámca prevencie a intervencií môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu komplexnej a dynamickej prepojenosti medzi environmentálnymi, spoločenskými a politickými determinantmi zdravia.

Nasledujúci článok sa venuje kritickej teórii Spoločnosť spektákla, ktorá nastavuje zrkadlo modernej konzumnej spoločnosti. V článku reflektujeme na myšlienky jej autora, Guya Deborda, pričom ich aplikujeme na podmienky súčasnej spoločnosti a jej hodnôt. Okrem priblíženia samotnej teórie Spoločnosti spektákla prinášame aj analýzy jej vybraných téz. Spoločnosť spektákla patrí medzi najzávažnejšie teoretické práce Guya Deborda. Poukazuje na to, že v modernej spoločnosti pravda a realita prestali existovať a boli nahradené spektáklom. Autentické prežívanie života tak bolo nahradené len akousi jeho reprezentáciou. Záleží ešte vôbec na tom, aké veci skutočne sú? Alebo je dôležitejšie to, akými sa byť zdajú či ako sa prezentujú?

Spoločnosť a individualita človeka podlieha mnohým novým vplyvom. Nie všetko nové, čo prinieslo posledné obdobie, je však dobré pre život ľudí. V tejto štúdii poukážeme na význam sociálno-afektívnej adaptácie dospelých, ktorej je možné napomáhať aj špecializovanými aktivitami podporných profesií – sociálnych pedagógov, sociálnych andragógov, sociálnych pracovníkov a psychológov. V prevencii sociálnej deviácie čelia špecialisti výzve identifikovať psychický a sociálny potenciál ľudí. A tiež načrtnúť, do akej miery sa dospelí v systéme rôznorodých skupín dokážu adaptovať. Účelom výskumu a získaných poznatkov by mala byť snaha o vypracovanie a implementáciu účinných stratégií programov a aktivít zameraných na prevenciu s cieľom predchádzať výskyt a prípadne rozšírenie javov sociálnej deviácie. Je dôležité vnímať hranice sociálno-afektívnej schopnosti jednotlivca prispôsobiť sa deviácii, ako aj jeho aktuálnej sociálnej a psychickej spôsobilosti. S cieľom podporiť sociálne a psychické obranné mechanizmy dospelých voči sociálnej deviácii.

Inštitúcia väzenského ústavu a samotné umiestnenie v takomto zariadení predstavuje pre obvinených a odsúdených potrebu prispôsobiť sa novým podmienkam. U niektorých uväznených osôb sa s touto zmenou spája výzva čeliť novým emocionálnym a sociálnym problémom. Prítomnosť sociálnej opory pozitívne vplýva na celkovú pohodu väznených osôb. Spolu s fungujúcou a spoľahlivou sociálnou sieťou pomáha obvineným a odsúdeným prekonávať dopady súvisiace s uväznením. Prístup k zdrojom sociálnej opory počas uväznenia môže znižovať stresové podnety spojené s umiestnením vo väzenskom ústave, jeho priebehom až po fázu spojenú s prepustením z neho.

Vhľadové problémy sú v protiklade k dobre definovaným problémom často ponímané ako test kreatívneho myslenia, alebo úlohy, ktoré výskumníkom umožňujú študovať typy myslenia, podobnejšie riešeniu problémov každodenného myslenia. Relevantné empirické dôkazy sú však skôr zmiešané a medzi hlavnými teoretickými prístupmi existujú rozpory. Našim cieľom je ponúknuť prehľad výskumov zaoberajúcich sa ich fenomenológiou, schopnosťami, podieľajúcimi sa na ich riešení, a im odpovedajúcimi neurálnymi determinantmi. Na základe toho sa ďalej pokúšame načrtnúť možné odpovede na otázky, či sú skutočne odlišné od dobre definovaných problémov, ekologicky valídne a ktoré teórie ich môžu vysvetľovať najpresnejšie.