VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Komunitné organizácie spolu so svojimi komunitnými centrami zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe väzieb medzi ľuďmi, ako aj pri posilňovaní reprezentácie zraniteľných skupín (väčšinou z rómskych komunít). Za dve desaťročia od rozdelenia Československa vzniklo na Slovensku viac ako tridsaťdvatisíc neziskových organizácií a viac ako sto komunitných centier. V tomto príspevku sú identifikované princípy komunitnej práce v SR za posledných pätnásť rokov, zároveň je opísaná úloha komunitných centier v tomto procese (vrátane analýzy ich zmien a výziev). Na základe toho bolo možné navrhnúť súbor konkrétnych facilitátorov ako potenciálnych riešení na prekonanie bariér komunitnej práce so zraniteľnými skupinami obyvateľstva v budúcnosti.

Napriek tomu, že deti a mládež tvoria významnú cieľovú skupinu sociálnych pracovníkov, tak pôsobenie sociálneho pracovníka v školskom prostredí na Slovensku nie je rozšírené. Jednou z možných príčin, ktoré pôsobia ako prekážka v rozvoji sociálnej práce v škole na Slovensku, môže byť neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR. Ak chceme, aby sa sociálna práca v školskom prostredí rozvíjala aj na Slovensku, je potrebné venovať sa jej teoretickému rozpracovaniu, ktoré by sa primárne malo sústrediť na kompetencie a uplatnenie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí. Cieľom tohto príspevku je preto poukázať na význam a priestor pre rozvoj sociálnej práce v školskom prostredí v zmysle súčasnej legislatívy, ako aj na kompetencie sociálnych pracovníkov, ktorými sa odlišujú od iných odborníkov pôsobiacich v školskom prostredí.

Violence againts slovak woman from practical social work point of view – quantitative verification factsAbstrakt:* Hlavným cieľom výskumného článku je sumarizácia a kompletizácia kvantitatívnych...

Hlavným cieľom výskumného článku je sumarizácia a kompletizácia kvalitatívnych poznatkov týkajúcich sa problematiky násilia páchaného na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce. V metodológií bola využitá kvalitatívna výskumná stratégia. Zamerali sme sa na analýzu rodinných a sociálnych aspektov. Hlavným cieľom skúmania rodinných aspektov bolo nájsť súvislosti medzi faktormi a osobitosťami pôvodnej rodiny a jej členov a skúsenosťou s týraním žien v neskoršom období. Hlavným cieľom skúmania sociálnych aspektov bolo nájsť súvislosti medzi príčinami, sociálnopsychologickou symptomatológiou a následkami pociťovania sociálnej izolácie týraných žien. Výskumnú vzorku tvorilo 20 participantiek, konkrétne týraných žien vo veku od 23 do 65 rokov, ktoré boli klientkami krízových centier v Bratislavskom kraji. Analyzovaných bolo následne 5 prípadových štúdií týraných žien. Výskumné metódy boli obsahová analýza a štruktúrovaný rozhovor. Výsledky výskumu preukázali viaceré významné rodinné a sociálne súvislosti, ktoré sa spájajú s problematikou rodovo podmieneného násilia, respektíve násilia páchaného na ženách.

Supervízia na Slovensku nadobudla svoje miesto a jej výkon je považovaný za efektívny nástroj ako hľadať a využiť potenciál a inovatívnosť pre kvalitnú prácu s klientom. V sociálnych službách má legislatívnu podporu a už niekoľko rokov sa vykonáva. Aktuálny stav sociálnych služieb vytvára pre supervíziu priestor na zisťovanie a riešenie aktuálnych tém supervízie v praxi pre tých pracovníkov a organizácie, ktorí služby poskytujú. Tieto témy sú zrkadlom ako sa v sociálnych službách pracuje zamestnancom, ako funguje manažment a aké postavenie v spoločnosti sociálne služby majú. Existuje množstvo legislatívnych podmienok kladených na organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby, aby kvalita poskytovanej služby zodpovedala európskym štandardom kvality, ktoré sú zapracované i v aktuálnej legislatíve. Aktuálne témy, ktoré komunikujú supervidovaní naznačujú, že podmienky na naplnenie štandardov kvality sú vytvárané rozdielne a nereflektujú skutočný stav fungovania organizácií, hlavne u verejných poskytovateľov služieb. Predstavíme niektoré témy, ktoré najčastejšie supervidovaní otvárajú a zanalyzujeme ich, aby sme poskytli prehľad aktuálneho stavu fungovania sociálnych služieb z pohľadu supervízora, supervízie a supervidovaných

Úvod: Príspevok ponúka pohľad expertov v oblasti sociálnej práce na adopciu Zákona o sociálnej práci a jeho aplikáciu v praxi. Zameriavame sa tiež na úlohu Profesionálnej kamery sociálnych pracovníkov a na reflexiu jej zriadenia. Budeme sa odvolávať na vývoj sociálnej práce v Slovenskej republike v kontexte adopcie tohto zákona, dôvodu vzniku Kamery sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a jej fungovania. V práci predstavujeme niektoré údaje, ktoré sa týkajú očakávaní sociálnych pracovníkov v smere zvýšenia ich sociálneho statusu, а tiež možných perspektív členstva v Kamere sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Metódy: Z hľadiska metodologického prístupu je to kvantitatívne výskum. Základom tohto prístupu je získanie presných, objektívnych a overitelných údajov o vyšetrovaných otázkach, na ktorých sa v ďalšom fázom skúmajú závislosti a vzťahy medzi príčinami. Výskumom sme pozorovali významné rozdiely v záujmoch členstva v Kamere sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce vzhľadom k pohlaviu a dĺžke опыту v sociálnej oblasti. Tiež sme sledovali očakávania v smere riešenia sociálneho statusu sociálnych pracovníkov a vykonávania samostatnej praxe podľa pohlavia respondentov. Výsledky: Na základe našich nálezov a výpočtov štatistických pravdepodobností sme prišli k záveru, že muži, absolventi štúdia sociálnej práce s väčšou ako 10 rokovým rokovým опыту, sú väčšmi zaujímaní členstvom v Slovenskej kamere sociálnych pracovníkov a sociálnych pracovníkov ako ženy. Potvrdili sme, že sociálni pracovníci všeobecne očakávajú od Kamery sociálnych pracovníkov riešenie ich sociálneho statusu, pričom ženy viac ako muži očakávajú riešenie statusu sociálneho pracovníka od Kamery. Tiež sme potvrdili, že ženy-sociálni pracovníčky majú väčší záujem o vykonávanie samostatnej praxe než muži-sociálni pracovníci. Záver:** Vývoj zákona, jeho tvorbu a implementáciu do praxe je dlhodobý proces. Usilnili sme sa o mediaciu názorov praktikov na interpretáciu jednotlivých častí zákona a očakávania jeho aplikácie v praxi. Zamerali sme sa na reflexiu sociálnych pracovníkov na adopciu Zákona o sociálnej práci a na zriadenie Kamery sociálnych pracovníkov.

Vývoj sociálnej práce na Slovensku má svoje špecifiká ovplyvnené aj historickým vývinom krajiny vplyvom sociálno – politických zmien, ktoré datujeme rokom 1989. Následne so zmenami aj v hospodárskej a...

Existuje len dobrá alebo zlá sociálna práca, nie kresťanská a nenáboženská. Článok sa snaží identifikovať tematické oblasti v teológii, v čom by mohla byť prínosom pre sociálnu prácu. Ide hlavne o kresťanskú motiváciu sociálnych pracovníkov. Ďalšou oblasťou je ponuka sociálnych služieb zahŕňajúca aj spirituálny rozmer, ak si to prijímateľ služby vyžiada. Takisto teológia môže poukazovať na potrebu kritického myslenia pri hľadaní konceptov riešení na špecifické sociálne problémy.