Supervízia na Slovensku nadobudla svoje miesto a jej výkon je považovaný za efektívny nástroj ako hľadať a využiť potenciál a inovatívnosť pre kvalitnú prácu s klientom. V sociálnych službách má legislatívnu podporu a už niekoľko rokov sa vykonáva. Aktuálny stav sociálnych služieb vytvára pre supervíziu priestor na zisťovanie a riešenie aktuálnych tém supervízie v praxi pre tých pracovníkov a organizácie, ktorí služby poskytujú. Tieto témy sú zrkadlom ako sa v sociálnych službách pracuje zamestnancom, ako funguje manažment a aké postavenie v spoločnosti sociálne služby majú. Existuje množstvo legislatívnych podmienok kladených na organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby, aby kvalita poskytovanej služby zodpovedala európskym štandardom kvality, ktoré sú zapracované i v aktuálnej legislatíve. Aktuálne témy, ktoré komunikujú supervidovaní naznačujú, že podmienky na naplnenie štandardov kvality sú vytvárané rozdielne a nereflektujú skutočný stav fungovania organizácií, hlavne u verejných poskytovateľov služieb. Predstavíme niektoré témy, ktoré najčastejšie supervidovaní otvárajú a zanalyzujeme ich, aby sme poskytli prehľad aktuálneho stavu fungovania sociálnych služieb z pohľadu supervízora, supervízie a supervidovaných

Úvod: Príspevok ponúka pohľad expertov v oblasti sociálnej práce na adopciu Zákona o sociálnej práci a jeho aplikáciu v praxi. Zameriavame sa tiež na úlohu Profesionálnej kamery sociálnych pracovníkov a na reflexiu jej zriadenia. Budeme sa odvolávať na vývoj sociálnej práce v Slovenskej republike v kontexte adopcie tohto zákona, dôvodu vzniku Kamery sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a jej fungovania. V práci predstavujeme niektoré údaje, ktoré sa týkajú očakávaní sociálnych pracovníkov v smere zvýšenia ich sociálneho statusu, а tiež možných perspektív členstva v Kamere sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Metódy: Z hľadiska metodologického prístupu je to kvantitatívne výskum. Základom tohto prístupu je získanie presných, objektívnych a overitelných údajov o vyšetrovaných otázkach, na ktorých sa v ďalšom fázom skúmajú závislosti a vzťahy medzi príčinami. Výskumom sme pozorovali významné rozdiely v záujmoch členstva v Kamere sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce vzhľadom k pohlaviu a dĺžke опыту v sociálnej oblasti. Tiež sme sledovali očakávania v smere riešenia sociálneho statusu sociálnych pracovníkov a vykonávania samostatnej praxe podľa pohlavia respondentov. Výsledky: Na základe našich nálezov a výpočtov štatistických pravdepodobností sme prišli k záveru, že muži, absolventi štúdia sociálnej práce s väčšou ako 10 rokovým rokovým опыту, sú väčšmi zaujímaní členstvom v Slovenskej kamere sociálnych pracovníkov a sociálnych pracovníkov ako ženy. Potvrdili sme, že sociálni pracovníci všeobecne očakávajú od Kamery sociálnych pracovníkov riešenie ich sociálneho statusu, pričom ženy viac ako muži očakávajú riešenie statusu sociálneho pracovníka od Kamery. Tiež sme potvrdili, že ženy-sociálni pracovníčky majú väčší záujem o vykonávanie samostatnej praxe než muži-sociálni pracovníci. Záver:** Vývoj zákona, jeho tvorbu a implementáciu do praxe je dlhodobý proces. Usilnili sme sa o mediaciu názorov praktikov na interpretáciu jednotlivých častí zákona a očakávania jeho aplikácie v praxi. Zamerali sme sa na reflexiu sociálnych pracovníkov na adopciu Zákona o sociálnej práci a na zriadenie Kamery sociálnych pracovníkov.

Existuje len dobrá alebo zlá sociálna práca, nie kresťanská a nenáboženská. Článok sa snaží identifikovať tematické oblasti v teológii, v čom by mohla byť prínosom pre sociálnu prácu. Ide hlavne o kresťanskú motiváciu sociálnych pracovníkov. Ďalšou oblasťou je ponuka sociálnych služieb zahŕňajúca aj spirituálny rozmer, ak si to prijímateľ služby vyžiada. Takisto teológia môže poukazovať na potrebu kritického myslenia pri hľadaní konceptov riešení na špecifické sociálne problémy.

Každé dieťa by malo vyrastať v rodine, keď nie vo svojej biologickej, tak aspoň v náhradnej. Príspevok sa zaoberá úlohou určených ÚPSVR pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti medzi dieťaťom a žiadateľom z pohľadu ich vekového rozdielu. Určený ÚPSVR, ktorý sa nachádza v každom krajskom meste SR, vedie zoznam žiadateľov o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie a vedie aj zoznam detí, ktoré vyrastajú v detských domovoch a boli zaradené do zoznamu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť formou pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia. Žiadatelia o pestúnsku starostlivosť a o osvojenie majú rozličnú vekovú štruktúru.

V tomto práci predstavujeme dôvodenie našej autorky o inovatívnej koncepcii Výhradné sociálne práce. Charakterizujeme sociálnu realitu ľudí v postmodernom veku, ktorá vytvára novú identitu sociálnej práce a novú identitu sociálneho klienta. Založili sme sa na predpoklade, že najefektívnejším spôsobom a prostriedkom sociálnej pomoci je životlongitudinálne učenie a sociálna výchova dospelých. Ospravedlňujeme zahrnutie výhradnej sociálnej práce do systému sociálnej práce ako vedeckej disciplíny a zdôrazňujeme praktickú nutnosť výhradnej sociálnej pomoci dospelým.

V poslednom období narastá záujem ľudí o pestúnsku starostlivosť či osvojenie. Ide o dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú prijatie dieťaťa, ktoré bolo z nejakých dôvodov umiestnené v ústavnom zariadení. Cieľom príspevku je poukázať na formy náhradnej rodinnej starostlivosti, na ich rozdiely a aj isté problémy, ktoré s tým súvisia. Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov, čakajú na dieťa v poradovníku na základe svojich požiadaviek. Jednou z najkľúčovejších požiadaviek je forma náhradnej rodinnej starostlivosti. Na určenom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny si môžu počas psychologickej prípravy vybrať formu osvojenia alebo pestúnskej starostlivosti. Tento príspevok prináša porovnanie osvojenia a pestúnskej starostlivosti z pohľadu zákona a najmä praxe, ako aj z pohľadu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Prostredníctvom sekundárnej analýzy dát určeného Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava sa oboznámime s číselným zobrazením rozdielnosti preferencie osvojenia a pestúnskej starostlivosti v Bratislavskom kraji za posledných 5 rokov.