Pre vymedzenie prevalencie patologického hráčstva v celosvetovom rozmere je nutné prihliadať na interkultúrne rozdiely jednotlivých kontinentov a krajín. Najvyššia prevalencia problémového hazardného hrania bola zaznamenaná na americkom, európskom a ázijskom kontinente. Existuje viacero validných diagnostických nástrojov patologického hráčstva, avšak v našich podmienkach výrazne absentujú. V rámci diagnostiky sa rozlišuje, či ide o adolescentnú alebo dospelú populácia vzhľadom k tomu, že adolescentný vek je viacej rizikový a kritériá stanovenia diagnózy patologického hráčstva je nutné prispôsobiť špecifickým vývinovým charakteristikám.

Patologické hráčstvo je muldisciplinárny fenomén, ktorý sa vyskytuje takmer vo všetkých krajinách sveta. Tento jav je kvôli digitalizácii a virtualizácii sveta neustále vysoko aktuálny a má stúpajúcu tendenciu. Prevalencia patologického hráčstva sa zvyšuje, čo je hlavným motívom zaoberania sa týmto sociálno-patologickým fenoménom. V príspevku približujeme jednotlivé klasifikačné systémy APA-DMS a MKCH, a to z pohľadu genézy až po súčasný stav.

V príspevku uvádzame exkurz do obdobia, kedy sa utváral vedný odbor sociálna práca a vysokoškolský študijný odbor sociálna práca na Slovensku. Identifikujeme iniciátorov rozvoja sociálnej práce na Slovensku. Vymedzujeme vedecké a odborné iniciatívy a aktivity vybraných univerzitných pracovísk v kontexte rozvoja sociálnej práce. Uvádzame vysokoškolské pracoviská, ktoré sa pričinili o rozvoj vedného a vysokoškolského študijného odboru sociálna práca na Slovensku.

V príspevku prezentujeme zdôvodnenie nášho autorského inovatívneho konceptu Edukačná sociálna práca, charakterizujeme sociálnu realitu ľudí v súčasnej dobe, v ktorej sa formuje nová identita sociálnej práce a nová identita sociálneho klienta. Vychádzame z predpokladu, že najúčinnejším spôsobom i prostriedkom sociálnej pomoci je celoživotné učenie sa a sociálna edukácia dospelých ľudí. Zdôvodňujeme zaradenie edukačnej sociálnej práce v systéme vedy sociálna práca a zdôrazňujeme praktickú potrebnosť edukačnej sociálnej pomoci dospelým.

Príspevok vznikol so zámerom poukázať na hlavné východiská koncepcie a systému sociálnej andragogiky, ktoré vyplynuli z činnosti Katedry andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdia vyzdvihuje vklad J. Perhácsa, M. Machalovej a L. Szabovej-Šírovej do rozvoja sociálnej andragogiky. Vracia sa k výsledkom vedecko-výskumného snaženia bratislavskej katedry andragogiky a jej krokom v budovaní študijného zamerania sociálna andragogika, ktoré udali smer vývoja sociálnej andragogiky aj na ďalších pracoviskách na Slovensku a v Čechách.