VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Článok sa zameriava na psychosociálne dôsledky nezamestnanosti so zvláštnym dôrazom na stratu pracovnej identity a jej dopad na každodenný život jedincov. Na základe kvalitatívneho výskumu so vzorkou 10 participantov – 6 nezamestnaných osôb a 4 zamestnaných odborníkov poskytujúcich mentoring a podporu – boli analyzované subjektívne skúsenosti a perspektívy účastníkov. Výskum využil trojstupňové kódovanie (otvorené, axiálne a selektívne), ktoré umožnilo identifikovať hlavné témy zahŕňajúce narušenie dennej štruktúry, pokles sebahodnotenia, pocity hanby a sociálnu izoláciu, stratu zmyslu a pracovnej identity, profesionálnu frustráciu, ako aj rozličné adaptívne stratégie na zvládanie týchto situácií. Selektívne kódovanie umožnilo vytvoriť paradigmatický model rekonštrukcie pracovnej identity, ktorý prepája psychosociálne mechanizmy so stratégiami adaptácie a zdôrazňuje dynamický proces jej znovuobnovenia. Výsledky poukazujú na význam integrácie psychosociálneho prístupu do politík trhu práce a intervencií zameraných na návratnosť do zamestnania.

Monografia: K otázkam súčasnosti z perspektívy humanitných a sociálnych vied (Švec, J. - Horemuž M. (eds.). České Budějovice: Vysoká škola evropských a regionálních studií, z. ú. 2025, 170 s.) Súčasný...

Tento příběh je pravdivý, avšak pro zachování anonymity změněný. Příběh Jakuba (jméno bylo změněno) ukazuje, jak snadno se může dospívající člověk ocitnout mimo systém – ne kvůli odmítnutí pomoci, ale...

Príspevok je zameraný na prípravu vysokoškolských študentov na prácu s ľuďmi s duševnými poruchami. Cieľom výskumu bolo zistiť, na čo sa zamerať pri formovaní vysokoškolských študentov sociálnej práce pre prácu s ľuďmi s duševnými poruchami. Výskum sme realizovali v rámci kvalitatívnej metodológie. Výskumný súbor tvorilo 18 slovenských a českých organizácií alebo služieb, ktoré sa primárne zameriavajú na prácu s klientmi s duševnými poruchami. Výsledky opisujú potrebné profesijné a osobnostné predpoklady, ako aj potrebu praxe.

Nezamestnanosť predstavuje komplexný sociálny jav s výraznými ekonomickými, psychologickými a spoločenskými dôsledkami. Hoci štatistiky naznačujú pokles celkovej miery nezamestnanosti, významná časť populácie zostáva dlhodobo bez práce a čelí prekážkam pri opätovnej integrácii na trh práce. Príspevok sa zameriava na skúmanie motivácie a bariér nezamestnaných z pohľadu agentov voľných pracovných miest, ktorí sprostredkovávajú kontakt medzi uchádzačmi a zamestnávateľmi. Na základe pilotného kvalitatívneho výskumu, realizovaného prostredníctvom kazuistík konkrétnych prípadov uchádzačov, sa identifikovali tri kľúčové oblasti týkajúce sa procesu reintegrácie: individuálne motivačné faktory uchádzačov, subjektívne a objektívne bariéry a spôsoby, akými agenti voľných pracovných miest prispievajú k sprostredkovaniu zamestnania. Analýza ukázala, že motivácia nezamestnaných je výsledkom interakcie ekonomických (napr. potreba finančnej stability), sociálnych (podpora okolia) a psychologických faktorov (sebavedomie, predchádzajúce skúsenosti). Bariéry zahŕňajú nedostatok kvalifikácie, zdravotné obmedzenia, rodinné povinnosti či rezignáciu po opakovaných neúspechoch. Diskusia výsledkov je zasadená do kontextu zahraničných štúdií a poskytuje praktické odporúčania pre služby zamestnanosti, vrátane individuálne prispôsobených intervencií a efektívnej spolupráce medzi agentmi, uchádzačmi o zamestnanie, čo zvyšuje úspešnosť reintegrácie na trh práce.

Cieľom príspevku je preskúmať mechanizmy ochrany seniorov pred manipulatívnymi a podvodnými praktikami prostredníctvom optiky sociálnej práce. Príspevok sa zaoberá rizikami, ktorými sú seniori vystavení, pričom zdôrazňuje ich zraniteľnosť a špecifiká digitálneho prostredia, ktoré rozširujú spektrum hrozieb. Príspevok analyzuje vzťah medzi zraniteľnosťou seniorov a mechanizmami nekalých obchodných praktík. Identifikuje kompetencie sociálnych pracovníkov pri prevencii a intervencii. Súčasne porovnáva príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia, čím poskytuje syntézu teoretických východísk a praktických prístupov, ktoré podporujú efektívnejšie začlenenie ochrany seniorov do praxe sociálnej práce.

Recenzovaná publikácia predstavuje systematický a zrozumiteľný prehľad kľúčových tém sociálnej práce v prostredí trhu práce a politiky zamestnanosti. Publikácia pozostáva zo 17 kapitol. Je určená pred...

Predložená učebnica vznikla ako odpoveď na potrebu komplexného, uceleného a zároveň prakticky orientovaného sprievodcu v oblasti sociálnej diagnostiky a kazuistiky. Prepája teoretické koncepty s metod...

Text se zabývá etopedickými zařízeními v České republice a jejich legislativním ukotvením. Popisuje rozdíly mezi ústavní a ochrannou výchovou, včetně specifik jejich nařizování či ukládání soudem. Dále přehledně charakterizuje jednotlivé typy zařízení – od dětských domovů a dětských domovů se školou přes výchovné a diagnostické ústavy až po oddělení pro extrémní poruchy chování (EPCHO). Součástí je i zmínka o zařízeních spadajících pod jiná ministerstva a o základních odborných pojmech, které se k tématu vztahují. Cílem textu je nabídnout ucelený přehled systému péče o děti a mladistvé s poruchami chování v ČR, včetně důležitých legislativních změn a rozdílů mezi jednotlivými formami institucionální výchovy.