Autorka sa zaoberá skúmaním základných genderových aspektov súvisiacich s identitou rómskej ženy žijúcej v chudobnom a sociálne vylúčenom prostredí segregovanej rómskej osady. Hľadá súvislosti medzi prejavmi identity rómskej ženy, jej chápaním ženou samotnou a jej bezprostredným okolím (muž, deti, širšia rodina, komunita) na strane jednej a vedome prežívaným či neuvedomelým vylúčením zo sociálneho priestoru vlastnej sociokultúrnej skupiny a majoritnej spoločnosti na strane druhej. Pôvodný text tejto štúdie vznikol ako výstup z projektu UGA VIII/3/2012 Genderové aspekty identity rómskej ženy a ich vzťah k sociálnej exklúzii v chudobnom a sociálne vylúčenom prostredí. Je výsledkom vedeckého výskumu, ktorého hlavným vedeckým cieľom je analýza a deskripcia základných genderových aspektov súvisiacich s identitou rómskej ženy a ich kontexty k chudobe a sociálnej exklúzii v segregovanej rómskej osade.

Príspevok ponúka pohľad na potrebu a nevyhnutnosť školského sociálneho pracovníka pôsobiaceho na školách. Cieľom príspevku je poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole. Priblížiť vplyv sociálne znevýhodneného prostredia na edukáciu žiakov a popísať súčasný stav pri výchove detí z takéhoto prostredia.

Globálna demografická revolúcia a pokračujúce ekonomické a finančné krízy vytvárajú výzvy pre sociálnu starostlivosť aj lokálne na Slovensku. Rýchle obdobie transformácie z komunistického paternalistického štátu na rozvinutú donorskú krajinu s vysokým ekonomickým rastom plnez neúplne zodpovedalo inkluzívnemu sociálnemu rastu a lepšiemu životu (šťastiu, spokojnosti) prevažnej časti slovenského občianstva. Jeden z najvyšších rastov HDP na obyvateľa v Európskej únii je sprevádzaný vysokou nespokojnosťou občanov so životom v krajine. Takmer bez medzigeneračnej a regionálnej solidarity, rast závislej, neaktívnej populácie a zvyšujúci sa podiel chudobných ľudí (aj detí) ohrozujú sociálnu starostlivosť a garantované sociálne práva budúcich generácií na Slovensku. Úsporné opatrenia majú za následok nárast sociálnej insecurity. Systém sociálneho zabezpečenia je ohrozený krokmi na znižovanie nákladov, ktoré hrozia budúcou udržateľnosťou dôstojného života. Neexistuje už žiadna možnosť na znižovanie sociálnych dávok, keďže sú všetky spolu prevažne pod úrovňou prežitia. Udržateľné úsporné opatrenia bez investícií orientovaných na budúcnosť nie sú spôsobom, ako garantovať udržateľný dôstojný život v krajine. Vzdelávanie v sociálnej práci musí byť pripravené reagovať na tieto nové okolnosti.