VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Štruktúra rodiny sa realizuje jednak na úrovni vzťahu rodiny k spoločnosti a jednak na úrovni vzťahu k jednotlivým sociálnym skupinám. Rodina ako súčasť spoločnosti reaguje na spoločenské premeny, mení sa spolu so spoločnosťou. Rodina je prirodzeným prostredím, nikdy to nie je prostredie izolované od spoločnosti. V spoločnosti sa človek rodí, rastie a hlavne rozvíja. Obsah príspevku prezrádza už samotný názov Rodina ako primárna inštitúcia spoločnosti. Budeme sa venovať rodine a jej vplyvu na výchovu dieťaťa. Na každého jedinca vplýva vo výchove jeho rodinné prostredie, ktoré ho formuje.

Práca je zameraná na predstavenie vhodných preventívnych spôsobov zameraných na znižovanie stresu a na mapovanie najčastejšie používaných zdrojov na jeho redukciu u študentov VŠ v programe sociálna práca. Prieskum bol vykonaný prostredníctvom dotazníka s možnosťou voľnej výpovede.

Závislosť od alkoholu je choroba, ktorá svojím priebehom a prejavmi postihuje v najväčšej miere najbližších príbuzných závislého jedinca. Cítia za závislého zodpovední a jeho pitie sa často stáva jediným zdrojom ich pocitov. Príspevok sa zaoberá problematikou spoluzávislosti ako špecifického chorobného stavu, ktorým rodina reaguje na alkoholizmus svojho člena. Zároveň prezentuje závery kvalitatívneho výskumu, ktoré popisujú priebeh spoluzávislosti v rodine s alkoholovo závislým členom so zameraním na prežívanie a správanie sa spoluzávislej osoby vo vzťahu k závislému.

Spoluzávislosť z historického uhla pohľadu sa po prvýkrát v terapeutickej oblasti objavuje koncom sedemdesiatych rokov. Samotné označenie sa začalo používať vo viacerých liečebných centrách v Minnesote súčasne. Pôvodne slovo označovalo človeka, ktorého život bol ovplyvnený spolužitím s človekom chemicky závislým. Človek, žijúci so závislým, si vytvoril nezdravé spôsoby zvládania života. Spoluzávislosť sa viazala k alkoholizmu, neskôr do tejto skupiny boli identifikované ďalšie problémy ako napríklad prejedanie sa, hazardné hráčstvo a iné závislosti. Ak by sme mali presnejšie charakterizovať kodependenciu, vychádzame z faktu, že spoluzávislí ľudia celý svoj život podriadili spolužitiu so závislým rodinným príslušníkom. Spoluzávislý jedinec môže byť dieťa (Dospelé dieťa alkoholika), dospelý, partnerka, manželka, súrodenec, starý rodič alebo kamarát. Podstatou kodependentného správania je naliehavá potreba pomáhať, kontrolovať. V prvom rade ide o nízke sebahodnotenie a sebavedomie spojené s pocitom viny. Vďaka potrebe pomáhať iným jedinec zabúda na svoje vlastné problémy. Spoluzávislé správanie je sebazničujúca forma správania, ktorá sa stáva návykom. Návyky sa opakujú bez premýšľania, čím sa klienti môžu dostať do deštruktívnych vzťahov, ktoré sú nefungujúce a prinášajú vyčerpanie a nepokoj.

Obsah právního vědomí tvoří nejen znalost práva, ale i vědomí jeho důsledného dodržování. Sociální pracovník se může dostat do profesionálního či etického „rozporu“, zda, s ohledem na zájmy klienta, postupovat podle práva nebo v rozporu s právem. Tato dilemata sociální pracovník velmi často vnímá při intervenci a řešení situace klienta s ohledem na jeho patologické chování. Příspěvek řeší některé negativní důsledky, které vyplývají pro sociálního pracovníka z nerespektování právního řádu a to bez ohledu na motivaci jeho rozhodnutí.

Forenzná sociálna práca je druh sociálnej práce, ktorý sa využíva v USA, Holandsku a Austrálii. Systémovo koordinuje a syntetizuje pole pôsobnosti pomáhajúcej a kontrolujúcej forenznej sociálnej práce. Príspevok sa zameriava na koncept forenznej sociálnej práce v kontexte Slovenskej republiky, ktorý je integrovaný v magisterskom stupni štúdia odboru sociálna práca na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied UKF v Nitre. Dôsledkom teoretického a praktického chaosu v sociálnej práci s trestanými osobami je terminologická neujasnenosť a nesystémové sústavne zlyhávajúce nastavenie trestnej politiky vo vzťahu k recidíve trestnej činnosti. Cieľom konceptu forenznej sociálnej práce je v súlade s vedeckou diverzitou a návrhmi odborníkov z praxe zmeniť súčasné terminologické tápanie vedného odboru sociálna práca v uvedenej oblasti.

Príspevok sa zaoberá sociálno-patologickými prejavmi, ktoré sú príznačné pre súčasnosť. Súčasná spoločnosť čelí mnohým závažným problémom, ktoré ohrozujú jej stabilitu, ale aj stabilitu rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Príčiny, ktoré vedú k rôznorodým prejavom sociálno-patologických javov v súčasnej rodine sú mnohoraké, a preto sa im treba venovať.

Obchod s ľuďmi prináša pre zločinecké organizácie obrovské peniaze. Obetiam tohto obchodu prináša utrpenie, poníženie, bolesť, stratu ľudskosti, doživotné traumy. Zvyšovanie povedomia verejnosti vzdelávaním ako súčasť primárnej prevencie môže významne prispieť k potláčaniu mravnostných trestných činov, k zvyšovaniu kvality života sociálne slabších skupín obyvateľstva.

V súčasnosti narastá počet ľudí, ktorých socializácia je odlišná od tradičných sociálnych noriem a ktorí majú rôzne problémy v správaní a morálke. Chudoba, nezamestnanosť, drogová závislosť, prostitúcia, ... boli v našej spoločnosti až donedávna takmer neznáme. Príčinou anonymity týchto odchýlok bol ich zdanlivý nedostatok, alebo nevedomosť o ich existencii, ale aj naivita a úspešné verejné prikrývanie ich strachu z preniknutia a masívneho prepuknutia na scéne sociálneho života. Všetky tieto negatívne sociálne javy sa vyskytli a spájajú sa s rómskou etnickou skupinou. Riešenie týchto závažných negatívnych spoločenských javov vyžaduje politickú vôľu, víziu multikulturálneho Slovenska, ale aj hĺbkovú analýzu predchádzajúcich neúspechov, či nevhodných riešení. Je to dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje začať zásadné zmeny v prístupe k rómskej problematike. V prostredí, kde je niekedy prežitie, vyplývajúce z rôznych socio-patologických javov, ktoré negatívne vplývajú na spoločnosť ako celok.