Pre dobrú výchovu v spoločnosti je rozhodujúci predvolený pomer rôznych rizikových (ohrozujúcich) faktorov vo výchovnom procese v celom pôsobeniu prostredia jedinca. Neexistujú žiadne zaručené metódy výchovy a prevencie, existujú však mechanizmy, ktorými je možné riziká aspoň zmenšovať. Článok poukazuje na potrebu neustáleho bádania a hľadania odpovedi na výchovu človeka, ktorá sa ohľadom na povahu ľudského fenoménu postmoderny usídľuje a ktorá so sebou prináša postmoderné myslenie pri výchove ľudského jedinca v súčasnej spoločnosti. K tomu treba dodať, že podľa rôzneho pôsobenia spoločnosti na jedinca budú niektoré preventívne postupy špecifické. Hovorí sa potom o alternatívnej socializácii, ktorej jadrom je preventívne zameraná ponuka, možnosť, alternatíva za predpokladu vnútornej akceptácie zmeny. Tá predstavuje súhrn metodických a organizačných opatrení, prostriedkov a postupov, ktoré majú navodzovať tendenciu 'chcieť sa zmeniť', rozvíjať súvislosti, za ktorých je možné sa zmeniť a rozvíjať schopnosti, aby k zmene vôbec mohlo dôjsť.

Príspevok poukazuje na význam etického kódexu sociálnej práce, jeho typológiu a predstavuje základný koncept aktualizácie Etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky. Jedným z vedeckých nástrojov procesu aktualizovania tohto kódexu môže byť autorov pôvodný výskum. Vzhľadom na zvolenú výskumnú stratégiu ide o kvalitatívny výskum realizovaný analýzou dokumentov (pätnástich etických kódexov) použitím hermeneutických metód, najmä štrukturálnej, jazykovo-syntaktickej, sémantickej, pragmatickej a obsahovej analýzy. Jeho výsledkom je predloženie koncepčného, obsahového a procedurálneho návrhu revízie etického kódexu sociálnych pracovníkov v Slovenskej republike. Revíziu kódexu treba zrealizovať vo viacerých oblastiach a témach, akými sú etická zodpovednosť voči sebe, pracovisku a školám sociálnej práce, ďalej rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, antidiskriminácia, profesijné hranice vo vzťahoch, supervízia, výskum a ďalšie. Kľúčovým problémom v procese revízie etického kódexu sociálnej práce je inštitucionálne vákuum, nakoľko niet organizácie, ktorá by ho iniciovala, forsírovala a zrealizovala. V príspevku sa navrhuje iniciovanie tohto procesu viacerými odborníkmi z oblastí sociálnej práce a profesijnej etiky, ktorí by vytvorili interinštitucionálnu pracovnú skupinu.

Príspevok upozorňuje na nutnosť zaisťovania a preukazovania kvality v sociálnych službách, uvádza možnosti systémového riešenia cestou procesného prístupu a zvýrazňuje hlavné pozitíva procesného prístupu v sociálnych službách, medzi ktoré patrí opakovateľnosť dobrých výsledkov a možnosť porovnávania a preberania dobrej praxe.

Príspevok je úvodom do tematiky riadenia rizík v sociálnych službách. Predstavuje potrebu využívania tohto nástroja riadenia kvality. Vymenúva základné riziká v sociálnych službách, úlohy manažéra rizík a ciele pri implementácii riadenia rizík. V závere podáva návrhy na opatrenia k zabezpečeniu kvality sociálnych služieb a spokojnosti prijímateľa sociálnej služby.

Etické otázky výskumu môžeme rozdeliť do dvoch hlavných okruhov: prvý zahŕňa etiku výskumnej práce samotnej ako práce vedeckej, druhý etické zásady práce s účastníkmi výskumu. Tento druhý okruh je závažný najmä pri výskumoch sociálnych. Etika vedeckej práce má v sebe zahrnutých niekoľko aspektov: výskumník musí mať neustále objektívny pohľad, musí prijať aj také výsledky, ktoré sú v rozpore s jeho pôvodnými očakávaniami, musí výskumnú prácu robiť podľa svojich najlepších schopností (za rozvoj ktorých nesie zodpovednosť), nesmie svoju rolu využívať na iné účely, napríklad k budovaniu pozícií v organizácii, musí byť nezávislý a jeho úlohou nie je hájiť záujmy zadávateľov výskumu. Pri tímovej práci treba uvádzať autorstvo spolupracovníkov. Musí zaistiť citlivé informácie proti zneužitiu. Výskum citlivých oblastí, ako býva výskum drogových závislostí a pod. musí byť navrhnutý tak, aby bola zaistená bezpečnosť výskumníkov. Osoby nesmú byť objektmi výskumu, pokiaľ s tým nesúhlasia.

Profesijná etika personálu väzenstva je obsiahnutá v etických normách pre špecializované odborné funkcie. Samostatne pre sociálneho pracovníka, psychológa a lekára. Ostatný personál je viazaný dodržiavaním prísahy a náplňou práce. V procese penitenciárneho zaobchádzania je však množstvo ďalších pracovníkov, ktorí sú v priamom kontakte s odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody. Svojim profesionálnym prístupom môžu zásadným spôsobom ovplyvniť prežívanie odsúdeného v pozitívnom i negatívnom význame. Správanie sa a spôsob prezentácie uplatňovania štátnej moci voči odsúdeným nie je pre nich stanovené etickým kódexom. V záujme efektívneho naplnenia účelu penitenciárnej starostlivosti je potrebné venovať sa problematike dodržiavania etických zásad personálu bez rozdielu profesijnej kvalifikácie.

Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka. Musí dokonale poznať miesto, úlohy a perspektívy sociálnej politiky a sociálnej práce a na profesionálnej úrovni zvládnuť komunikáciu s jednotlivcom, skupinou a komunitou.