Spoločnými prvkami etiky v zdravotníctve a v sociálnej práci u vybraných skupín, dospelých občanov a seniorov, ktorí sú umiestnení inštitucionálne, sme chceli poukázať na potrebnosť zaoberať sa ale aj skúmať spomínané fakty v súvislosti s uvedenou témou. Každý jedinec, mladší aj starší sa môže ocitnúť v roly pacienta na zdravotníckom lôžku alebo aj v roly klienta v sociálnom zariadení. Zvolená problematika nás zaujala pre svoju aktuálnosť ako aj z dôvodu jej nutnosti a potrebnosti poukázať na bio-psycho-socio-duchovnú zložku osobnosti, z čoho následne vyplýva celostný prístup ku každému jedincovi, pacientovi aj klientovi, ktorý je chorý alebo má sociálny problém. Poukazujeme na úzku prepojenosť a spoluprácu zdravotníckeho personálu, vrátane ošetrovateľských a sociálnych pracovníkov, pri riešení problémov pacienta alebo klienta, ktorí konajú v záujme každej osoby, ktorá je odkázaná na ich pomoc. Jednotlivé profesie - zdravotníctvo, ošetrovateľstvo, sociálna práca sa nezaobídu bez rešpektovania etiky a ďalších právnych noriem, ktoré sú v týchto povolaniach nutné.

Etický kódex mediátora predstavuje záväzok kompetentnosti, zodpovednosti a profesionalizmu členov našej asociácie voči klientovi. Etický kódex je všeobecným určením hodnôt, princípov pre každodennú prácu. Dodržiavanie etického kódexu nie je len osobná záväznosť. Je to záväznosť, ktorá priamo ovplyvňuje aj celú organizáciu. Neprofesionálny krok mediátora, nedodržiavanie etického kódexu oslabuje, poškodzuje seba a v neposlednom rade aj celkový imidž každého člena aj asociácie. Dodržiavať, akceptovať etický kódex je jednou z podmienok mediátora. Riešiť etiku v praxi mediátora znamená riešiť etiku aj na ostatných úrovniach ako je sociálna práca, psychológia, sociológia, ekonómia a právo. Mediátor je osoba, ktorá je nestranná. Neustále rozvíja svoju profesionálnu kompetenciu. Rešpektuje vo svojej práci klienta, zachováva všetky hodnoty a princípy etického kódexu.

K aktuálnym problémom súčasnej bioetiky patrí aj polemika o jej normatívnom základe. Otázka o tom, ktoré normy a princípy sú určujúce pre profesionálno-etické konanie v oblasti medicíny, ošetrovateľstva, sociálnej práce (a i.) patrí z tohto hľadiska k tým dôležitejším. Akcent kladieme na vybrané fundamentálne princípy, relevantné aj pre bioetiku aj sociálnu prácu.

Článok je venovaný vzťahu etiky a Kresťanstva. Zároveň podáva náčrt vzťahu kresťanského učenia a z neho plynúcej etiky, ako základu pre etiku v sociálnej práci.

Inštitucionalizované sociálne služby prešli novou právnou úpravou v zákone o sociálnych službách. Dodržiavanie kritérií kvality poskytovanej sociálnej služby a etického kódexu sociálnych pracovníkov je dôležité pri práci v zariadeniach sociálnych služieb. Zaoberali sme sa problematikou dodržiavania etického kódexu pracovníkmi pracujúcimi v priamom kontakte s klientom v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov. Konkretizujeme etické problémy, s ktorými sa stretávajú študenti počas odborných praxí v praxových zariadeniach a zároveň vyvolávame diskusiu na ich ďalšie riešenie. Poukazujeme na etickú problematiku študentov sociálnej práce v procese praktickej prípravy z rôznych aspektov.

Príspevok pojednáva krátko o encyklike Caritas in veritate a podčiarkuje skutočnosť, že rozvoj a podnikanie nemôže byť zamerané len na zisk, ale musí mať aj rozmer nezištnosti a kultúru darovania sa. Dokazuje to nedávna hospodárska kríza. Tento problém treba vidieť v súvislostiach globalizácie. Potrebná je etika priateľská ľudskej osobe.

Spolupráca terénneho sociálneho pracovníka a učiteľa hlavne pri riešení sociálnych, ekonomických a edukačných problémov rómskych žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia považujeme za veľmi dôležitú. Uplatňovanie morálnych princípov učiteľa a terénneho sociálneho pracovníka ma osobitný význam v práci so žiakmi z rómskych komunít a môžu tak prispieť k efektívnej spolupráce spomínaných oboch profesií.

Sociálna práca je praktická činnosť, zameraná na zmierňovanie, eliminovanie a riešenie sociálnych problémov, ktoré presahujú osobný rámec jednotlivca, skupiny, alebo komunity. Cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo v sociálnej núdzi, nevynímajúc rómsku rodinu. Rómska rodina je špecifická, vyžaduje si „iný“ prístup a tu sa otvára priestor pre etiku. Etika je pomáhajúcou disciplínou pre sociálnu prácu, nakoľko sa pracuje s ľuďmi, ich osudmi. Aj vo vzťahu k rómskej rodine je potrebné uplatňovať etické princípy, ktoré vychádzajú z najzákladnejšieho princípu dôstojnosti a jedinečnosti každého jednotlivca. Hovorí o tom, že je potrebné rešpektovať status a potreby každého jednotlivca, bez ohľadu na stupeň kvality a faktor užitočnosti, pretože každý človek je hodný úcty, má právo na svoj rozvoj a má právo viesť spokojný, zmysluplný a plnohodnotný život.

Opatrovateľská služba v domácom prostredí klienta je formou terénnej sociálnej práce, ktorá kladie špecifické nároky na osobnosť i samotnú službu sociálneho pracovníka – opatrovateľa. Autorka sa vo svojom príspevku zaoberá praktickými etickými aspektmi a problémami s ktorými sa stretávajú sociálni pracovníci pri výkone opatrovateľskej služby v domácom prostredí klienta. Vychádza aj z prieskumu, uskutočneného u opatrovateliek v menšej neziskovej organizácii, ktorá vykonáva uvedenú sociálnu službu. V závere sa pokúša predložiť východiská a možné riešenia etických problémov tejto služby.