Zámerom príspevku je predstaviť koncept emócie strachu v kontexte vedenia a riadenia ľudí. Stručne popíšeme funkcie manažmentu a interpersonálne zručnosti, ktoré manažérka využíva pri vedení a riadení svojich kolegýň, špecificky sa pri tom zameriame na emóciu strachu, ktorá jej bráni v aplikácii spomínaných interpersonálnych zručností v kontakte s druhými ľuďmi v pracovnom kontexte. V príspevku predstavíme model komunikačných pozícií, ktorý využíva Systemická transformačná terapia a model kontaktového cyklu, ktorý používa Gestalt prístup pri posúdení správania manažéra, tímu alebo organizácie. Tieto modely nám budú slúžiť ako východisko k explorácii možných kognitívnych schém manažéra a ich tímov, ktoré vedú k emóciám úzkosti, obavy a strachu. Na záver príspevku zhrnieme podstatné faktory, ktoré redukujú obavy a strach a pomáhajú manažérke k väčšej sebadôvere a v dôvere k iným.

Nevyhnutnou zložkou interakcie v manažmente sociálnej práce je komunikácia. Je to významný spojovací článok, ktorým sa oznamujú a prijímajú určité informácie. Komunikáciu treba považovať za jednu z najdôležitejších podmienok v manažmente sociálnej práce, pretože prepojenie jej štruktúr, účinnosť riadenia, koordinácia i spätná väzba sa zabezpečuje vzájomným prepojením procesom komunikácie. Cieľom nášho príspevku je priblížiť pohľad na sociálnu komunikácia v manažmente sociálnej práce. V príspevku definujeme sociálnu komunikáciu a poukazujeme na jednotlivé zásady, ktoré ovplyvňujú komunikáciu v manažmente sociálnej práce. Komunikáciou si vzájomne vytvárame vzťahy s inými ľuďmi, obohacujeme si náš život názormi iných, ich skúsenosťami a snažíme sa presadiť, nielen v manažmente sociálnej práci, ale i v spoločnosti.

Príspevok upozorňuje na niektoré myšlienky Alfréda Kadushina , ktorý ako prvý spracoval špecifiká pre supervíziu v sociálnej práci. Aj keď sa jedná o americké prostredie, zostávajú jeho podnety pre nás veľkou inšpiráciou. Pre supervízorov v praxi sme vybrali niekoľko tém ako je samotná história a kreovanie supervízie v historickom kontexte, ďalej sme sa zaoberali jeho prínosom pre individuálnu supervíziu, faktormi, ktoré supervíziu ovplyvňujú a samotnou osobnosťou supervízora. Upozorňujeme na niekoľko tém, ktoré si aj v našom prostredí v modifikovanej forme zaslúžia postupne svoje rozpracovanie.

Článok je zameraný na problematiku manažmentu a sociálneho manažmentu v kontexte objasňovania jeho miesta v systéme sociálnej práce. Poskytuje komparáciu teoretických východísk manažmentu v korelácii s poznatkami zo sociálneho manažmentu Príspevok poukazuje na sociálny manažment ako rozvíjajúcu sa hraničnú vedu spoločensko-ekonomického charakteru. Snaží sa vystihnúť požiadavky modernej doby a poskytuje modelové riešenie komplexného riadenia v sociálnej sfére integrujúc manažérske poznatky v systémový celok v kontexte potrieb sociálnej práce.