Marginalizované skupiny Rómov na Slovensku sú sprevádzané determinatmi, ktoré výrazne znižujú kvalitu ich života. S chudobou, ktorá je najväčším sprievodným javom je spojené neraz nevhodné bývanie. Jednotlivé bytové jednotky sú spojené v osadách, ktoré sú oddelené od obcí a miest, v ktorých žijú príslušníci majority. To Rómom spôsobuje ešte väčšiu sociálnu exklúziu. Prežiť častokrát znamená žiť v osade, ktorá predstavuje určité bezpečie a to aj napriek tomu, že ide o nevhodné bývanie pre život. Ku kontaktu s majoritou niekedy dochádza prostredníctvom komunitných centier.

Východisko: Jednou z cieľových skupín sociálnej práce sú aj ľudia v paliatívnej a hospicovej starostlivosti, ako aj pozostalí. No sociálny pracovník nech by pracoval v ktoromkoľvek sociálnom zariadení a s akoukoľvek cieľovou skupinou, môže prísť do kontaktu s klientom, ktorý stratil niekoho z blízkych a prechádza trúchlením. Preto je nevyhnutné, nech je téma smrti akokoľvek náročná, aby študenti sociálnej práce ako pomáhajúcej profesie, zvládli prácu s klientmi, ktorí stratili blízkeho človeka. Ciele: Cieľom príspevku je špecifikovať, ktoré predmety na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity a ako obsahovo sa zameriavajú na sociálnu prácu so zomierajúcimi alebo pozostalými. Zistiť u študentov sociálnej práce ich postoj k smrti. Zistiť, či študenti sociálnej práce inklinujú k práci so zomierajúcimi ľuďmi alebo s pozostalými. Metodika: V prvej časti sme využili obsahovú analýzu študijných predmetov zo sociálnej práce na Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku zameraných na sociálnu prácu so zomierajúcimi alebo s pozostalými. V druhej časti sme zrealizovali výskum so študentmi sociálnej práce. V rámci výskumu sme využili pološtruktúrované interview a metódu „Cinquain“. Výsledky: Študentom sa slovo smrť často spája s pojmami ako strach, neistota, smútok, bolesť, trauma, trápenie sa, strata milovanej osoby, opustenosť, tragédia, ukončenie ťažkej choroby, koniec, prechod do ďalšej etapy, ktorý musí každý podstúpiť, etapa života, do ktorej sa raz každý dostane. Pri zisťovaní, či študenti majú strach z vlastnej smrti, tak sme sa stretli s odpoveďami ako vnímanie neistoty zo samotného priebehu smrti, obáv z toho, čo ešte nestihli urobiť a čo by ľutovali, či pociťovanie strachu ani nie z vlastnej smrti, ale zo smrti milovaného človeka. Práca so zomierajúcimi ľuďmi by pre viacerých študentov pôsobila depresívne a nedokázali by sa odosobniť, niektorí sa vyjadrili, že by dosť záviselo od toho, že ako by zomieranie prijal samotný zomierajúci. K práci s pozostalými inklinuje viac študentov v porovnaní s prácou so zomierajúcimi. Avšak študenti vyjadrili svoje obavy o náročnosti tejto služby, kvôli presunutiu bolesti na pracovníka a aj vzhľadom na nereálne očakávania, že sociálny pracovník nejakým spôsobom za nich spracuje bolesť. Závery: Pre niektorých študentov je téma smrti náročná, avšak v sociálnej práci je to nevyhnutná téma. V študijných predmetoch je jej venovaná samostatná oblasť. Študenti sociálnej práce sú odborne pripravovaní na sociálnu prácu so zomierajúcimi a aj s pozostalými. Pedagóg by však mal túto problematiku predostrieť citlivo, lebo každý študent môže rozdielne reagovať na tému smrti. Vhodné sú aj otvorené diskusie, kde sa môžu spracovať obavy z tejto problematiky.

Odborný článok je zameraný na to, či asistenti učiteľa na základných školách majú vytvorené dostačujúce podmienky pre prácu s deťmi so zdravotným postihnutím na vyučovacích hodinách. Sekundárnym cieľom je, čo motivovalo človeka pre prácu asistenta učiteľa. Medzi posledným cieľom je aké konkrétne zmeny navrhujú pre prácu asistenta učiteľa na základných školách. Výskum bol realizovaný dotazníkovou formou. V úvode článku je uvedené aká by mala byť Osobnosť asistenta a aké novinky pripravuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Asistent učiteľa na základných školách

Osamelosť a frustráciu zažíva v súčasnosti mnoho ľudí po celom svete. Medzi najohrozenejšie skupiny patria aj ľudia v dôchodkovom veku. Príspevok obsahuje popis dôležitých súvislostí spojených s prežívaním samoty a depresívnych stavov u klientov domova dôchodcov, ktoré majú vplyv na celkové zdravie daných klientov. Súčasťou príspevku je aj krátky kvalitatívny prieskum.

Úvod: V výskume sme si stanovili ciele, na ktorých zisťujeme, aký veľký je záujem sociálnych pracovníkov o vzdelávanie v problematike civilizačných chorôb a akú formu vzdelávania by mali záujem. Tiež nás zaujímalo, či nadobudnuté vedomosti z takýchto foriem vzdelávania sociálni pracovníci využívajú v praxi pri práci s klientmi a na akej úrovni sú nadobudnuté vedomosti z civilizačných chorôb. Súbor a metódy: Súbor pozostával zo 111 respondentov, z toho 93 žien a 18 mužov. Pre náš výskume sme oslovili nezávislú, neziskovú, samosprávnu, profesijnú organizáciu, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce v Slovenskej republike, Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Na zber údajov sme si zvolili neštandardizovaný dotazník, ktorý obsahoval otvorené, uzavreté, uzavreté, dichotomické otázky a otázky, ktoré poskytujú viacero možností. Zber údajov prebehol počas novembra 2020. Výsledky: Pomocou nášho výskumu sa nám podarilo dokázať, že vzdelávanie v problematike civilizačných chorôb by mohlo byť prínosné, významné a potrebné pre mnohých členov komory. Sociálni pracovníci prejavujú záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných chorôb. Záver: Sociálni pracovníci hodnotili svoje vedomosti ako priemerné, pričom vyjadrili potrebu ďalšieho vzdelávania v tejto problematike. Predpokladajú, že klienti, ktorí trpia niektorými typmi civilizačných chorôb, majú záujem o služby v rámci poskytovania informácií a možnej prevencie ich choroby prostredníctvom sociálneho pracovníka, ktorý by bol špecializovaný na problematiku tohto problému.

Rusíni sú národnostnou menšinou, ktorá je roztrúsená po celom svete. Svoje najväčšie zastúpenie má v štátoch ako je Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Srbsko, Chorvátsko a Rumunsko. Osídľovať oblasti dnešného Poľska a Slovenska začali od polovici 15. storočia. Ide o národnostnú menšinu, ktorá ma vlastnú kultúru, jazyk, tradície, symboly a byzantský obrad. 1 Na území Poľska žijú Lemkovia. Tento pojem je označením pre tamojšiu rusínsku národnostnú menšinu. Častokrát sa v Poľsku nazývali a nazývajú ako Lemkovia alebo Rusíni. V tejto kazuistike ich budeme označovať obomi názvami. Počas svojej histórie boli tri vysídľujúce deportácie Rusínov. Medzi najznámejšie deportácie patrí akcia Visla. Tá nedemokratickým a neľudským spôsobom urýchlila asimiláciu tejto menšiny. Cieľom tejto akcie bola aj likvidácia tamojšej Gréckokatolíckej cirkvi. Táto deportácia do „neznáma“ spôsobila nemálo existenčným problémov v živote samotných Rusínov a ich rodín.

Alkohol patrí medzi najrozšírenejšie a najľahšie dostupné návykové látky. V malom množstve na chvíľu zvyšuje človeku sebavedomie, odstraňuje vnútorné napätie a zaháňa žiaľ. Na takéto krátke pôžitky sa neskôr vyžadujú väčšie dávky alkoholu, čo vedie k závislosti. Nevinné popíjanie sa môže stať duševným ochorením a zmeniť ľudský život na patologický. Závislosť na alkohole zasahuje nielen závislého, ale je záťažou pre jeho rodinu a okolie. Vymaniť sa z tejto závislosti je častokrát dlhodobý a zložitý proces. Nástupom abstinencie sa život závislého stáva lepším a kvalitnejším. Kazuistické prípady poukazujú na dôležitosť abstinencie a jej význame pri skvalitňovaní života bez alkoholu.