VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Osamelosť a frustráciu zažíva v súčasnosti mnoho ľudí po celom svete. Medzi najohrozenejšie skupiny patria aj ľudia v dôchodkovom veku. Príspevok obsahuje popis dôležitých súvislostí spojených s prežívaním samoty a depresívnych stavov u klientov domova dôchodcov, ktoré majú vplyv na celkové zdravie daných klientov. Súčasťou príspevku je aj krátky kvalitatívny prieskum.

Úvod: V výskume sme si stanovili ciele, na ktorých zisťujeme, aký veľký je záujem sociálnych pracovníkov o vzdelávanie v problematike civilizačných chorôb a akú formu vzdelávania by mali záujem. Tiež nás zaujímalo, či nadobudnuté vedomosti z takýchto foriem vzdelávania sociálni pracovníci využívajú v praxi pri práci s klientmi a na akej úrovni sú nadobudnuté vedomosti z civilizačných chorôb. Súbor a metódy: Súbor pozostával zo 111 respondentov, z toho 93 žien a 18 mužov. Pre náš výskume sme oslovili nezávislú, neziskovú, samosprávnu, profesijnú organizáciu, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce v Slovenskej republike, Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Na zber údajov sme si zvolili neštandardizovaný dotazník, ktorý obsahoval otvorené, uzavreté, uzavreté, dichotomické otázky a otázky, ktoré poskytujú viacero možností. Zber údajov prebehol počas novembra 2020. Výsledky: Pomocou nášho výskumu sa nám podarilo dokázať, že vzdelávanie v problematike civilizačných chorôb by mohlo byť prínosné, významné a potrebné pre mnohých členov komory. Sociálni pracovníci prejavujú záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných chorôb. Záver: Sociálni pracovníci hodnotili svoje vedomosti ako priemerné, pričom vyjadrili potrebu ďalšieho vzdelávania v tejto problematike. Predpokladajú, že klienti, ktorí trpia niektorými typmi civilizačných chorôb, majú záujem o služby v rámci poskytovania informácií a možnej prevencie ich choroby prostredníctvom sociálneho pracovníka, ktorý by bol špecializovaný na problematiku tohto problému.

Rusíni sú národnostnou menšinou, ktorá je roztrúsená po celom svete. Svoje najväčšie zastúpenie má v štátoch ako je Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Srbsko, Chorvátsko a Rumunsko. Osídľovať oblasti dnešného Poľska a Slovenska začali od polovici 15. storočia. Ide o národnostnú menšinu, ktorá ma vlastnú kultúru, jazyk, tradície, symboly a byzantský obrad. 1 Na území Poľska žijú Lemkovia. Tento pojem je označením pre tamojšiu rusínsku národnostnú menšinu. Častokrát sa v Poľsku nazývali a nazývajú ako Lemkovia alebo Rusíni. V tejto kazuistike ich budeme označovať obomi názvami. Počas svojej histórie boli tri vysídľujúce deportácie Rusínov. Medzi najznámejšie deportácie patrí akcia Visla. Tá nedemokratickým a neľudským spôsobom urýchlila asimiláciu tejto menšiny. Cieľom tejto akcie bola aj likvidácia tamojšej Gréckokatolíckej cirkvi. Táto deportácia do „neznáma“ spôsobila nemálo existenčným problémov v živote samotných Rusínov a ich rodín.

Alkohol patrí medzi najrozšírenejšie a najľahšie dostupné návykové látky. V malom množstve na chvíľu zvyšuje človeku sebavedomie, odstraňuje vnútorné napätie a zaháňa žiaľ. Na takéto krátke pôžitky sa neskôr vyžadujú väčšie dávky alkoholu, čo vedie k závislosti. Nevinné popíjanie sa môže stať duševným ochorením a zmeniť ľudský život na patologický. Závislosť na alkohole zasahuje nielen závislého, ale je záťažou pre jeho rodinu a okolie. Vymaniť sa z tejto závislosti je častokrát dlhodobý a zložitý proces. Nástupom abstinencie sa život závislého stáva lepším a kvalitnejším. Kazuistické prípady poukazujú na dôležitosť abstinencie a jej význame pri skvalitňovaní života bez alkoholu.

Poskytovanie sociálnych služieb sa v rámci SR riadi legislatívnou normou platnou od roku 2008. V nej sú jasne dané povinnosti poskytovateľa a prijímateľa sociálnych služieb. V našom výskume realizovaného pre potreby tvorby koncepcie rozvoja sociálnych služieb sme sa zaujímali o potrebe poskytovania, zriaďovania sociálnych služieb obyvateľov žilinského samosprávneho kraja. V tomto príspevku spracovávame jeden výskumný súbor.

Registrovaný sociálny podnik je jedným z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti na SR. Je to jedna z foriem zamestnateľnosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Sociálne podnikanie na Slovensku upravuje zákon NR SR č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Registrovaný sociálny podnik napĺňa poskytovanie akejkoľvek spoločensky prospešnej služby, ktorá je zadefinovaná vo viacerých legislatívnych normách.

Civilizačné ochorenia majú veľký vplyv na kvalitu nášho života, na naše zdravie, rovnako aj na našu sociálno-ekonomickú situáciu. Je potrebné, aby si sociálni pracovníci osvojili široké spektrum vedomostí, zručností a kompetencií v oblasti problematiky civilizačných ochorení, ktoré im uľahčí prácu s klientmi, ktorí trpia civilizačným ochorením. V tomto článku sa budeme venovať významu vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení. Sme presvedčení, že táto problematika sa týka každého z nás, a to vzhľadom na neustály nárast civilizačných ochorení a ich potrebu komplexného riešenia. Môžeme jednoznačne poukázať na skutočnosť, že vzdelávanie sociálnych pracovníkov v tejto oblasti je nevyhnutné, pretože v značnej miere ovplyvňuje odbornosť a profesionalitu sociálneho pracovníka. Nadobudnuté vedomosti zo vzdelávania pomáhajú sociálnym pracovníkom v praxi pri práci s klientom. Vzdelávanie by sa malo zamerať na jednotlivé druhy civilizačných ochorení, a ich sprievodné symptómy a javy, zároveň treba mať na pamäti a vyzdvihnúť dôležitosť prevencie civilizačných ochorení, a to predovšetkým správnou životosprávou. Problematika civilizačných ochorení je komplexným celospoločenským problémom.

V tejto publikácii nájdeme komplexný pohľad na posudzovanie sociálnej rizikovosti rodiny, ktorý sa opiera o kvalitatívne výskumy, ktoré autorka spracovala a vyabstrahovala z nich kľúčové kategórie hodnotenia rodinného systému.

Cieľom článku je priblížiť súčasnú situáciu detí a mládeže v oblasti novo vynárajúcich sa potrieb, ktoré aktuálne pociťujú. V rámci článku popisujeme výskum, ktorý bol realizovaný ako súčasť diplomovej práce. Výskum bol realizovaný na juhu stredného Slovenska v meste Rimavská Sobota a to konkrétne s participantmi zo Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote, v Centre pre deti a rodiny Rimavská Sobota, v Centre voľného času Relax a v Základnej škole Dobšinského Rimavská Sobota. Celkový počet participantov bol 89 pričom vek participantov sa pohyboval v rozmedzí od 12 do 17 rokov. Zámerom tohto zisťovania bolo zistiť potreby detí a mládeže priamo od detí a mládeže výskumným skúmaním s prihliadaním na ich komfort. V rámci kvalitatívnej stratégie sme využili metódu polo-štruktúrovaného rozhovoru v rámci fokusovej skupiny. Naše zistenia je možné využiť v oblasti vzdelávania v sociálnej práci v zorientovaní sa v situácii detí a mládeže v Rimavskej Sobote a ako podklad na písanie publikácií týkajúcich sa novej generácie detí a ich potrieb.