VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Centrum sociálnych služieb SIBÍRKA pre deti a dospelých je prvým zariadením na Slovensku a v EÚ a okolitých štátoch (Maďarsko, Česká republika, Poľsko, Rakúsko), ktoré začalo využívať nový inovatívny...

Pri podávaní liekov sestra mala byť pozorná na princípy „šesť práv“, a to: správny pacient, správny liek, správna dávka, správny spôsob, správny čas a správna dokumentácia. Viac ako polovica sester na oddelení nepodáva lieky v súlade so Štandardným operatívnym postupom (SOP). Cieľom tejto štúdie bolo zistiť vzťah medzi použitím Štandardného operatívneho postupu (SOP) šesťou právami podávania liekov sestrami a spokojenosťou pacientov. Metodológia: Štúdia použila prekrížové výskumné design. Bolo vybráno 12 respondentov pomocou náhodného výberu. Štúdia bola realizovaná v februári 2019. Zbieranie údajov sa uskutočnilo pomocou dotazníkov a pozorovaní. Pre zpracovanie údajov bol použitý test chi-štvrtého. Zistilo sa, že z 30 respondentov, ktorí dodržovali všetky šesť práv pri podávaní liekov, bolo to spravidlo dobre (50%) a respondenti boli spokojní (50%). Výsledky: Výsledky ukázali významný vzťah medzi šesťou právami podávania liekov sestrami a stupňom spokojenosti pacientov (p = 0.003). Záver: Môžeme usudzovať, že vyššia interakcia medzi sestrou a pacientom pri použití princípov podávania liekov spôsobuje vyššiu spokojenosť pacientov. Sestry boli navrhnuté používať šesť práv pri podávaní liekov.

V nákupnom a ubytovacom.domove by malo byť uchovávané aktuálne, presné a spoľahlivé záznamy o liekov, ktoré boli prehodené a podávané rezidentom. Úspešné využívanie liečebného záznamu môže splniť tento požiadavku. Pôvodný tvrdý kópia Nákupno-ubytovacého liečebného záznamu má za cieľ poskytnúť štandardnú formu pre písemnú redukciu, prevádzku a podávanie liekov. Okrem toho poskytuje

PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v zariadeniach sociálnych služieb a v domácom prostredí (výskum). Hlavnou témou je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente, klientoch zariadení sociálnych služieb a predpisovaní nevhodných liekov. V rámci výskumu ide o preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov. Článok je rozdelený do štyroch kapitol, ktoré sa jednotlivo zaoberajú zariadeniami sociálnych služieb, predpisovaniu liekov, liekovým záznamom a liekovým odpadom.

PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v sociálnych zariadeniach a v domácom prostredí. Hlavnou témou tohto príspevku je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom príspevku je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente pre klientov v zariadení sociálnych služieb. Základom je preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania liekov zo strany ošetrujúceho lekára a špecialistu, podávania a likvidácia liekov.

Tras rúk, zahmlené videnie či extrémna únava. Takto mnohokrát začína ‘príbeh‘ s desivým názvom, zvaným SKLERÓZA MULTIPLEX. Postihuje najmä ženy, a ak nehovoríme o úrazoch, je najčastejším dôvodom inva...

Výživa a primeraná hydratácia plnia dôležitú úlohu v starostlivosti o seniorov. Výživa ovplyvňuje celkový stav organizmu, telesnú a duševnú pohodu, odolnosť voči infekciám a urýchľuje hojenie rán. V ústavných zariadeniach dietoterapia, racionálna výživa a hydratácia patria k najčastejším intervenciám komplexnej liečby seniorov. Cieľom príspevku je prezentovať zameranie intervencii v starostlivosti o výživu a hydratáciu seniorov, ako aj reálne možnosti spolupráce v ústavných zariadeniach. Výskumný súbor a metódy: Výskumný súbor tvorilo 229 sestier zo zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení v SR. Pri narrative review to boli dokumenty vybraté pomocou kľúčových slov. Metódami výskumu boli narrative review a dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník bol rozdelený na dve časti. Prvá časť obsahovala oblasti nefarmakologickej liečby a respondenti označili na Likertovej škále stupeň dôležitosti. Druhá časť bola podrobne zameraná na intervencie a respondenti označovali na Frekvenčnej škále, ako často intervencie realizujú. Výsledky výskumu: sú súčasťou projektu KEGA- Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Výsledky sú uvádzané v absolútnych číslach, percentách, priemerných a modálnych hodnotách. Na základe vyhľadaných štúdii v databázach Scopus, Web of Science, ProQuest Central sme zistili, že výživa a hydratácia sú súčasťou komplexnej liečby seniorov. Najviac článkov bolo venovaných výžive a hydratácii u seniorov s kognitívnou poruchou a demenciou (115), poruchách vylučovania (98) a krehkých seniorov. Vyhodnotením dotazníka sme zistili, že hydratácia dosiahla priemerné skóre 1,07, výživa 1,03. Pri zameraní na jednotlivé intervencie bolo priemerné skóre v oblasti hydratácia 2,85. V oblasti výživa 2,57. V oblasti hydratácia sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,18), časté podávanie tekutín (1,22). V oblasti výživa sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,34), pravidelné stravovanie podľa režimu zariadenia (1,41), podávanie liečebnej výživy (1,61). Záver: Výživa a hydratácia patria k hlavným intervenciám nefarmakologickej liečby a naďalej je im dôležité venovať pozornosť. Rezervy sú v interdisciplinárnej spolupráci a v podávaní výživy a tekutín enterálne a parenterálne.

Alzheimerové ochorenie predstavuje v súčasnej dobe vážny spoločenský problém, nakoľko predĺžením ľudského života sa tento typ demencie objavuje čoraz častejšie. O pacientov s Alzheimerovým ochorením sa v mnohých prípadoch starajú rodinní príslušníci, ktorí blízkemu jedincovi poskytujú nepretržitú dvadsaťštyri hodinovú starostlivosť. Cieľom kvalitatívneho výskumu, ktorého výsledky vo vedeckej štúdii uvádzame, bolo popísať u opatrovateľov jedincov s Alzheimerovým ochorením tie determinanty, ktoré spôsobujú stres, zmapovať hlavné oblasti záťaže na opatrovateľov a zároveň identifikovať emócie, ktoré opatrovatelia – participanti počas výskumu najčastejšiemu popisovali. Výskum bol realizovaný metódou focus group a prebiehal v poradni špecializovaného sociálneho poradenstva v Krompachoch. Ako determinanty stresu sme identifikovali predovšetkým neschopnosť jedinca s Alzheimerovým ochorením vnímať realitu, rozumieť hovorenému slovu, možnosť úteku z domu, ale aj o to, že jedinec s Alzheimerovým ochorením vykazuje často známky popudlivosti a podráždenosti. Dopad starostlivosti o jedinca s Alzheimerovým ochorením vytvára u opatrovateľa citovú, fyzickú a finančnú záťaž, ale opatrovatelia popisujú aj výrazné pocity osamelosti. Najvýraznejšie popisovanou emóciou uvádzanou zo strany participantov bol hnev a smútok. Tento hnev pramenil z reálnej nemohúcnosti prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu blízkeho človeka a z toho, že opatrovatelia žili v neustálom strachu z možných komplikácii pri zabezpečovaní každodennej starostlivosti. V kontexte výskumu sme došli aj k zaujímavému zisteniu týkajúceho sa emocionálneho prežívania opatrovateľov v paradigme straty pozitívnych spomienok na rodinného príslušníka a to pred vznikom ochorenia.

Neanonymná literárno-fotografická súťaž v žánroch: blog, fotografia, fotoreportáž, vedecko-odborná a publicistika pre autorov nad 18 rokov na tému z oblasti sociálnych služieb. Na jubilejnom kongrese...