Agresivita neobchádza žiadnu vekovú skupinu a miesto a dotýka sa rovnako ľudí v seniorskom veku. Odborný článok sa zameriava na agresivitu klientov v zariadení pre seniorov, kde je špecifickou úlohou sociálnych pracovníkov agresivitu klientov zmierniť a zabezpečiť podmienky a aktivity, ktoré by vytvárali príjemnú atmosféru a zlepšené prežívanie u seniorov. Pri čítaní tohto odborného článku je potrebné zohľadniť fakt, že predkladaný text vo veľkej miere prezentuje názory, skúsenosti a postoje autora.

PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v sociálnych zariadeniach a v domácom prostredí. Hlavnou témou tohto príspevku je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom príspevku je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente pre klientov v zariadení sociálnych služieb. Základom je preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania liekov zo strany ošetrujúceho lekára a špecialistu, podávania a likvidácia liekov.

Prezentovaný článok je zameraný na vplyv domácej opatrovateľskej starostlivosti na kvalitu života imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni. Z metodologického hľadiska sme sa rozhodli pre komparatívne štúdia založené na kvalitatívnom výskume. Realizovaný bol medzi poskytovateľmi a prijímateľmi sociálnych služieb v Bratislave a vo Viedni. Zo zistení podľa Likertovej škály sumovaných odhadov vyplýva, že najlepšími prediktormi životnej spokojnosti imobilných seniorov vo Viedni je ich vysoká životná úroveň a jej rodinná súdržnosť.

Príspevok približuje projekt Bezpečný ženský dom, ktorý implementuje Centrum Slniečko, n.o. a pozitívne skúsenosti z bilaterálnej spolupráce s partnermi z Nórska. Súčasne príspevok prináša výstupy zo študijnej pracovnej cesty v Nórsku, ako aj niektoré zariadenia, inštitúcie, ktoré fungujú v prospech žien, na ktorých je páchané násilie a presadzujú ich právo na život bez násilia.

Kvalita života staších ľudí je fenomén, determinovaný individuálnym subjektívnym pociťovaním ich vlastného systému hodnôt. U imobilných seniorov sa kvalita života vplyvom zdravotného postihnutia môže v niektorých aspektoch líšiť v prostredí, v ktorom existenčne žijú. Výskum bol realizovaný prostredníctvom štandardizovaného dotazníka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Pri skúmaní indikátorov kvality života bola použitá verzia WHOQOL-OLD v kombinácií so skrátenou verziou dotazníka WHOQOL-BREF. V štatistickom porovnaní boli zistené relevantné rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi imobilnými seniormi žijúcimi doma a seniormi žijúcimi v sociálnych zariadeniach. Z interpretácie výsledkov vyplýva, že znížená pohyblivosť u seniorov je významným atribútom, ktorý predstavuje významný vplyv na kvalitu života seniorov v sociálnom prostredí.

Príspevok ponúka prehľad dimenzií kultúry organizácie vo všeobecnosti a špecifikuje kultúrne vplyvy vo firemnom a sociálnom sektore. Na základe porovnaní poukazuje na tri dôležité oblasti pri manažmente rozvoja organizácií poskytujúcich sociálne služby.

Hlavnou prioritou tohto článku je priblížiť verejnosti činnosť občianskeho združenia Prijatie v Spišskej Novej Vsi a najmä dôležitú prácu zamestnancov, ktorých cieľom je pomôcť mládeži s riešením sociálnych problémov. Výsledkom realizovaného prieskumu je zistenie, že občianske združenie ponúka mládeži vysoko kvalifikovanú odbornú pomoc, avšak kvôli nedostatku financií musí tieto služby poskytovať len v obmedzených priestoroch. Občianske združenie je svojou činnosťou veľkým prínosom pre spoločnosť a najmä pre problémovú mládež, ktorej venuje dostatok času a pomáha jej k zlepšeniu zdravotného stavu a usmerňuje ju k zdravému životnému štýlu.

Príspevok ponúka náhľad na fungovanie občianskeho združenia Združenie STORM pôsobiaceho vo viacerých mestách západného Slovenska mimo Bratislavy. Venuje sa charakteristike vybraných služieb poskytovaných v programe CIRKUS, ktoré je možné realizovať aj v iných programoch a projektoch neštátneho, ale aj štátneho sektora.

Článok možno tematicky rozčleniť na tri časti. Prvá z nich sa zaoberá základnými terminologickými vymedzeniami; druhá časť je oblasťou analýzy skúmaného prostredia a vyhodnocovania informácií pomocou tzv. Ukotvenej teórie; a záverečná časť je sumárom a prezentáciou výsledkov obsahujúcou odporúčania v kontexte sociálnej práce.