Problematika stáří a stárnutí je v současné době velmi diskutovaným tématem. Zjevnou příčinou na zviditelnění této otázky se podílí nejspíše fakt, že lidský věk se prodlužuje a populace v našem světě nezadržitelně stárne. Pro ošetřovatelskou péči je jednou z nejdůležitějších priorit psychika nemocných. Zhoršení psychického stavu seniora může negativně ovlivnit průběh celého onemocnění. V souvislosti s tímto poznáním je důležité hledat stále nové metody a aktivity, které by pacientům v léčebnách pro dlouhodobě nemocné usnadnily žití. Velmi často jedinou nejbližší bytostí pro tuto specifickou skupinu nemocných seniorů je domácí zvířecí společník.

Paliatívna a hospicová starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka. Je zameraná na riešenie biologických, psychických, sociálnych a spirituálnych – duchovných potrieb ľudského jedinca, jeho blízkych a pri tom nesmieme zabudnúť ani na etiku života, ktorá je jej súčasťou. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný. Týmto príspevkom chceme poukázať na potrebu celostného prístupu starostlivosti o terminálne chorých a zomierajúcich, na ich potrebu zachovať etiku života a ich práva, potreby a rešpektovanie ich dôstojnosti. Je dôležité usilovať sa o hľadanie objektívneho pohľadu na problémy choroby a zomierania v kontexte etiky života a celkového pohľadu na človeka v jeho jedinečnosti a v skutočnosti, že je jeden z nás.

Článok predstavuje úvod do aktuálnej situácie HIV/AIDS v Kambodži a do problémov sociálneho dopadu HIV/AIDS na deti v Kambodži. Deti žijúce s HIV sú najzraniteľnejšie v kambodžskej spoločnosti a sú vo vysokom riziku porušovania ich ľudských práv. V každodennom živote sa stretávajú so stigmatizáciou a diskrimináciou a sú často vystavené zanedbávaniu a zneužívaniu.

Príspevok sa zameriava na poskytovanie sociálnej a zdravotnej starostlivosti zomierajúcim pacientom, vnímajuc túto problematiku z pohľadu sociálnych a zdravotných pracovníkov, v zariadeniach poskytujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť. V procese rozhodovania zúčastnený nie je len samotný zomierajúci pacient, ale aj jeho rodina a celý sprevádzajúci tím pracovníkov. V príspevku autorky prezentujú vybraný výsek z výsledkov prieskumu z oblasti poskytovania paliatívnej a hospicovej starostlivosti. Získané výsledky naznačujú, že u zdravotných a sociálnych pracovníkov, pracujúcich v zariadeniach poskytujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť, je potrebné venovať sa zefektívneniu komunikácie medzi pracovníkmi, klientmi a ich rodinami, potrebám ďalšieho vzdelávania v paliatívnej oblasti a najmä zamerať sa na prepojenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti v paliatívnej medicíne.