VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Jednou z modifikačných foriem sociálnej práce je šport a jeho telovýchovný proces. Kódex etiky športu, prístup trénera a osobného asistenta k športovcovi s telesným postihnutím vytvárajú prostredie, v ktorom môže dôjsť k sebarealizácii človeka, k zlepšovaniu jeho imidžu, dosahovaniu osobných cieľov, sebapoznávaniu a vytváraniu sociálnych väzieb. Na vzorke 77 ľudí so zdravotným postihnutím sme sledovali motívy k športu, názor športujúcich na funkciu športu a podiel pomoci zdravých osôb na socializácii. Zistili sme, že u respondentov dominovala možnosť sebarealizácie (35%) a zlepšenia zdravotného stavu (26%). Športovú činnosť vnímajú ako zmysluplné využitie voľného času (29%) a pre možnosť sociálneho kontaktu (25%). Priatelia im pomáhajú najviac a to najmä v psychickej podpore pri športovaní (37% respondentov).

Práca sa zaoberá významom autority v sociálnej práce. Východiskom je identifikácia zdrojov a legitimity úradnej autority. Autor poukazuje na dôležitosť osobnostných kvalít sociálneho pracovníka ako nevyhnutného prvku pre získanie a udržanie dôvery klienta, ale vníma ich dôležitosť i v rámci sociálnej práce ako celku. V závere sa autor zameriava na vzťah všeobecne chápanej zodpovednosti a autority.

Autorka se zabývá tématikou umírání a smrti, kterou zasazuje do kulturního kontextu klientů, pocházejících z různých kultur a vyznávajících různá náboženství. Náboženství vnímá jako součást kultury. Téměř všechny náboženské skupiny věří, že život po smrti existuje. Různí se však v pohledu, kdy tento posmrtný život začíná a jak probíhá. Také specifické etnické skupiny mají odlišný pohled na umírání a smrt. Cílem tohoto příspěvku není předložit zde úplný přehled kulturních a náboženských potřeb umírajících klientů, ale snaha o vhled do této rozsáhlé a náročné problematiky. Sestra, stejně tak zdravotně sociální pracovník by tyto potřeby měli znát, mají-li kvalifikovaně pečovat o umírajícího nemocného. Měli by vytvořit podmínky pro důstojné umírání, což mimo jiné znamená respektovat odlišnosti svých klientů, byť se jim některá kulturní a náboženská specifika mohou jevit sebebizarnější. Hospicová péče nepřísluší jen hospicům, ale měla by být kvalifikovaně poskytována všem umírajícím nemocným, tedy i těm, kteří konec života prožívají v nemocnici nebo ve svém vlastním sociálním prostředí.

Ľudská dôstojnosť v pomáhajúcej profesii sociálneho pracovníka nie je len predstavou a ideou o statuse človeka, jeho postojoch v sociálnej práci , ale je to najdôležitejšie právo človeka, ktoré veľmi úzko súvisí s právom človeka na život. Každý ľudský život má jedinečnú, neopakovateľnú a neodňateľnú hodnotu a dôstojnosť, ktorá vyplýva zo samej podstaty „byť človekom“ . Hlavným poslaním každého z nás je byť človekom zodpovedným vo všetkých rovinách – byť zodpovedný k sebe samému, k okolitému svetu a samozrejme k tým, ktorí potrebujú našu pomoc – ku klientom. Celkom prirodzene sa týchto rovín dotýka každá činnosť v rámci sociálnej práce, ktorá je pomocou, podporou, službou a sprevádzaním. Preto si len veľmi ťažko vieme predstaviť túto činnosť s absenciou etických súvislostí. Sociálna práca je založená hlavne na rešpekte k hodnotám a dôstojnosti všetkých ľudí. Skúmanie hodnôt nesporne patrí medzi najdôležitejšie etické témy pre pomáhajúce profesie. V príspevku sa zameriavame na dôstojnosť a niektoré vybrané etické hodnoty v sociálnej práci.

I cez mnohé nepriaznivé skutočnosti, ktoré sociálnu pedagogiku sprevádzajú od začiatku až po súčasnosť, svoje miesto, ktoré zaujala v systéme vied o človeku, výchove a spoločnosti jej právom patrí. St...

Nedávno jsme v Čechách a na Moravě oslavili Světový den hospiců. Pojem hospic skloňovala 9. září většina médií ve všech pádech. Snažila se upozornit širokou veřejnost na skutečnost, že naše hospice ne...

Problém zneužívania detí a mládeže zaslúži si plnú pozornosť a stáva sa problémom celého spoločenstva. Vlnica násilia stále rastie medzi mladými ľuďmi a vekové hranice týchto osôb sa postupne znižujú. Aj keď škodenie a využívanie iných ľudí bolo vždy prezentským v človečej spoločnosti, dnes je alarmujúcim faktom nejen rastúca tendencia vyskytovania sa zneužívania detí, ale aj zvyšujúca sa drzost a agresivita v rôznych formách tohto negatívneho javu. Výchova detí v rodinnom prostredí, neskôr vo škole a vplyv širšieho spoločenského prostredia hrajú veľmi dôležitú úlohu v riešení tohto problému. Našeho mienia sa dotýka toho, že mladí ľudia môžu poznať a zvoliť cestu, ako sa naučiť správať sa k ostatným s láskou, správať sa s nimi ako s rovnocennými a byť silnými v uznávaní svojich slabostí. Moderná výchova je na to schopná prostredníctvom prosociálneho vzdelávania.

Burnout syndrom, čili syndrom vyhoření, je proces, který vzniká u některých osob dlouhodobě angažovaně a intenzivně pracujících s lidmi, nejčastěji v tzv. pomáhajících profesích. Projevuje se na úrovn...

Situácia v sociálnej práci sa za posledných dvadsať rokov zmenila zásadným spôsobom. Počiatkom deväťdesiatych rokov, odkedy na Slovensku datujeme éru vysokoškolského vzdelávania v sociálnej práci, sa...