Ľudská dôstojnosť v pomáhajúcej profesii sociálneho pracovníka nie je len predstavou a ideou o statuse človeka, jeho postojoch v sociálnej práci , ale je to najdôležitejšie právo človeka, ktoré veľmi úzko súvisí s právom človeka na život. Každý ľudský život má jedinečnú, neopakovateľnú a neodňateľnú hodnotu a dôstojnosť, ktorá vyplýva zo samej podstaty „byť človekom“ . Hlavným poslaním každého z nás je byť človekom zodpovedným vo všetkých rovinách – byť zodpovedný k sebe samému, k okolitému svetu a samozrejme k tým, ktorí potrebujú našu pomoc – ku klientom. Celkom prirodzene sa týchto rovín dotýka každá činnosť v rámci sociálnej práce, ktorá je pomocou, podporou, službou a sprevádzaním. Preto si len veľmi ťažko vieme predstaviť túto činnosť s absenciou etických súvislostí. Sociálna práca je založená hlavne na rešpekte k hodnotám a dôstojnosti všetkých ľudí. Skúmanie hodnôt nesporne patrí medzi najdôležitejšie etické témy pre pomáhajúce profesie. V príspevku sa zameriavame na dôstojnosť a niektoré vybrané etické hodnoty v sociálnej práci.

Problém zneužívania detí a mládeže zaslúži si plnú pozornosť a stáva sa problémom celého spoločenstva. Vlnica násilia stále rastie medzi mladými ľuďmi a vekové hranice týchto osôb sa postupne znižujú. Aj keď škodenie a využívanie iných ľudí bolo vždy prezentským v človečej spoločnosti, dnes je alarmujúcim faktom nejen rastúca tendencia vyskytovania sa zneužívania detí, ale aj zvyšujúca sa drzost a agresivita v rôznych formách tohto negatívneho javu. Výchova detí v rodinnom prostredí, neskôr vo škole a vplyv širšieho spoločenského prostredia hrajú veľmi dôležitú úlohu v riešení tohto problému. Našeho mienia sa dotýka toho, že mladí ľudia môžu poznať a zvoliť cestu, ako sa naučiť správať sa k ostatným s láskou, správať sa s nimi ako s rovnocennými a byť silnými v uznávaní svojich slabostí. Moderná výchova je na to schopná prostredníctvom prosociálneho vzdelávania.

Príspevok sa zaoberá problematikou osôb s viacnásobným postihnutím z hľadiska ich integrácie a komplexnej rehabilitácie v spoločnosti. V príspevku autori opisujú viacnásobné postihnutie ako komplikovaný jav s nutnosťou multidisciplilnárneho prístupu.

Cieľom príspevku je lepšie poznanie rómskeho obyvateľstva, a tým aj skvalitnenie procesu integrácie, ktorá je nevyhnutná pre spolunažívanie rozličných kultúr. Snahou je poukázať na to, že v súčasnosti sme svedkami prenikania predsudkov a stereotypu hodnotenia Rómov do všetkých oblastí života spoločnosti a postojov voči Rómom. Predsudky sa často vnímajú ako skutočnosť a spravidla sa zovšeobecňujú na celú societu Rómov – odkiaľ už nie je ďaleko k podozrievaniu či dokonca absolútnemu odmietaniu. Sú dva dôvody na zamyslenie sa o hodnotení úrovne spoločenskej integrácie rómskeho obyvateľstva. Jedným je konštatovanie čiastočnej úspešnosti v tomto procese, druhým je fakt, že riešenie rómskeho problému si vyžaduje na oboch stranách ochotu, poznanie kultúry a zvyklostí tej druhej strany.