Cílem příspěvku je identifikace a analýza vzdělávacích potřeb aktivizačních pracovníků působících v domovech pro seniory v souladu s požadavky na jejich adaptaci na generační, společenský a technologický vývoj. Dále modelování kompetenčního profilu aktivizačních pracovníků v návaznosti na stanovení strategie dalšího profesního vzdělávání a rozvoje.

Artefiletická činnosť je založená na myšlienke, že umenie môže byť život obohacujúci proces. Pedagogickí a odborní zamestnanci s narastajúcou frekvenciou zisťujú, že kreslenie a iné expresívne médiá sú nápomocné pri práci so žiakmi všetkých vekových kategórií, s rôznym typom a stupňom postihnutia, narušenia či ohrozenia. V škole a školských zariadeniach je možné ľahko prispôsobiť artefiletické prístupy a aplikácie edukačným metódam a formám práce s jednotlivcami, skupinami, triedami a dokonca aj rodinami. Keďže vďaka týmto prístupom žiaci produkujú najrôznejšie artefakty a iné umelecké produkty, ktoré následne komentujú, reflektujú a spájajú s vlastnými životnými skúsenosťami, predstavujú artefiletické aktivity výborný priestor pre orientačnú pedagogickú diagnostiku. V nasledovnom príspevku popisujeme vybrané diagnostické nástroje využívajúce kresbu a tvorivosť na odhalenie silných i slabých stránok žiakov či odkrývanie ich skrytých problémov a strastí.

Artefyletika spája umenie a vzdelávanie a svojím zameraním podporuje rozvoj silných stránok študentov a zároveň pôsobí preventívne proti emocionálnym a psychosociálnym problémom. Slavík (2001) definuje artefyletiku ako reflexívne, tvorivé a zážitkové vzdelávanie, a preto sa javí ako vhodná podporná metóda pre študentov v inkluzívnom vzdelávaní. Využíva techniky kresby, maliarstva a modelovania, pomocou ktorých sa študenti môžu naučiť riešiť svoje vlastné emocionálne problémy, zlepšiť sociálne zručnosti, ovládať správanie, zvládať stres a zvyšovať sebauvedomenie. Tvorivá umelecká aktivita tiež vytvára relaxačnú reakciu a zlepšuje náladu. Predložený príspevok vysvetľuje koncept artefyletiky a ponúka opisy možností využitia tohto prístupu v inkluzívnom vzdelávaní – najmä v edukácii žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami.

V príspevku predstavíme výsledky výskumu z oblasti sociálneho poradenstva, ktorý bol realizovaný vo vybraných ústavoch na výkon väzby a tiež v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v rámci Slovenskej republiky. Vo výskume boli v úlohe respondentov zastúpení obvinení aj odsúdení, pričom sme sa zameriavali na preskúmanie záujmu väznených osôb o jednotlivé oblasti sociálneho poradenstva ako aj ich aktívne využívanie v penitenciárnych podmienkach v kontexte Slovenskej republiky.

V tejto práci diskutujeme o tom, ako ľudia vždy vyučujú v určitom historickom čase. Sústrediváme sa na tému vyučovania po celý život, trendy globalizácie v politike výchovy, výchovu ako prioritu osobného a sociálneho rozvoja, väzbu medzi výchovou a kvalifikáciou, zmienami v kvalifikáciách a otázky vzdelávania dospelých a trhu práce.

Cieľom štúdie je preskúmať, aké zisky a náklady v kontexte dosahovania cieľov v spojitosti s prijatím na vysokú školu študenti zvažujú. Vzorku tvorí 114 študentov gymnázií, ktorí uviedli tri vysoké školy, ktoré predstavujú ich cieľ. V otvorených otázkach uviedli, aké zisky a náklady by im prinieslo, ak by sa na danú školu dostali, ale aj nedostali. Na základe obsahovej analýzy uvádzame, že zisky spojené s prijatím na vysokú školu súvisia najmä so získaním vzdelania, kariéry, ale aj osobného potešenia. Zisky spojené s neprijatím zahŕňajú najmä získanie času, skúseností a iných možností. Respondenti tiež často uvádzajú, že nevnímajú žiadne zisky spojené s neprijatím. Náklady prijatia na vysokú školu predstavujú hlavne čas, úsilie a odchod z domova. Náklady neprijatia sú prepojené najmä s potrebou vynaložiť úsilie, prežívaním negatívnych psychických dôsledkov a straty vzdelania. Najdôležitejšie zistenia zahŕňajú negatívny dopad na psychické zdravie a nezvažovanie pozitív spojených s neprijatím.

Stres zažívaný v prostredí vysokej školy do značnej miery prispieva k rozvoju psychopatologickej symptomatiky. Študenti zdravotníckych odborov sú vystavení vysokým nárokom počas štúdia, čo vedie k vzniku rôznorodých stresových situácií. V rámci práce sme skúmali výskyt percipovanej záťaže vyplývajúcej z psychopatologických symptómov a sledovali sme ako táto záťaž súvisí s jednotlivými subsystémami psychologickej imunity u študentov zdravotníckych odborov. Výskumný súbor tvorili študenti pregraduálneho štúdia Slovenskej zdravotníckej univerzity (N = 210) vo veku 19 až 35 rokov (M = 21,18; SD = 2,81). Testová batéria pozostávala z položiek na zistenie základných demografických údajov, Inventára psychologickej imunitnej kompetencie a inventára SCL-90®-S. Naše výsledky ukázali, že klinicky významné symptómy psychopatológie aktuálne vníma vysoký podiel študentov (80,95%). Konkrétne symptómy anxiety percipovalo 60,95%, depresie 65,71% a neistoty v sociálnom kontakte 70,48% študentov. Výsledky taktiež potvrdili štatisticky významnú negatívnu koreláciu medzi psychologickou imunitou a aktuálnou psychickou záťažou. Naše zistenia slúžia aj pre podporu validity Modelu psychologického imunitného systému a korešpondujú so závermi doposiaľ realizovaných zahraničných štúdií.