Úvod: Legislatíva zakazuje fajčenie na pracovisku vrátane zdravotníckych zariadení. Fajčenie je stále problémom, ktorý zasahuje do života fajčiarov aj nefajčiarov, povolanie sestry nevynímajúc. Cieľ: V príspevku sa zaoberáme problematikou fajčenia v súvislosti s manažmentom v ošetrovateľstve a pracovno-právnymi aspektmi. Chceme poukázať na súvisiacu časovú a ekonomickú stratu spôsobenú fajčením sestier a komparovať názory troch skupín respondentov-sestier na fajčenie počas pracovnej doby. Súbor a metódy: Údaje boli zbierané prostredníctvom neštandardizovaných dotazníkov v období júl 2020-marec 2021. Dotazníky boli vyhotovené v troch verziách podľa cieľovej vzorky, pre ktorú boli určené. Súbor tvorilo 381 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej a Českej republike. Výsledky: Ročná časová strata z pracovného času v súvislosti s fajčením predstavuje u sestry fajčiarky až 15 dní a ekonomická strata pre zamestnávateľa bola vypočítaná na 862,50 EUR na jednu sestru-fajčiarku ročne. 49 % sestier-nefajčiarok a 30 % sestier-fajčiarok považuje fajčenie za determinant pracovného výkonu. Alarmujúcim zistením je nezáujem alebo neutrálny postoj k riešeniu problematiky fajčenia u sestier počas pracovnej doby zo strany vedúcich pracovníkov. Záver: Fajčenie na pracovisku spôsobuje organizácii zníženie produktivity a zvýšenie absencií. Naše zistenia by mali byť výzvou pre zamestnávateľov, ktorí by mali začať aktívne pristupovať k riešeniu tejto problematiky, a tým aj k ochrane zdravia sestier.

Príspevok upriamuje pozornosť na vzájomnú spoluprácu rodiny a materskej školy, najmä v kontexte adaptácie dieťaťa na prostredie materskej školy. Práve spolupráca uvedených výchovných činiteľov môže byť jedným z determinantov úspešnej adaptácie dieťaťa na inštitucionálnu výchovu. Spolupráca ma isté medzery, ktoré ovplyvňujú spokojnosť oboch strán, a preto príspevok analyzuje okrem významu aj možné prekážky spolupráce. Z analyzovaných výskumov vyplynulo, že bariérami v spolupráci rodiny a materskej školy je neochota rodičov obetovať čas prehĺbeniu vzájomných vzťahov s učiteľom, nesprávne presvedčenia rodičov o význame spolupráce, odlišné preferencie hodnôt v rodinách, ako aj neustále nové požiadavky na učiteľskú rolu. Aj napriek náročnosti súčasnej výchovnej činnosti rodičov, v kontexte pracovného vyťaženia, je možné hovoriť o aktívnej snahe rodičov participovať na spolupráci s materskou školou.

Omezenia vyvolané pandemiou COVID-19 boli na rôznych этапах zmenené a znovu zúžené. Karanténa vyvolaná pandemiou často viedla k zhoršeniu psychického zdravia. V našej štúdii sme sa sфокусировали na vzorku ľudí, ktorí mali najťažšie omezenia skoro celé časom od začiatku pandémie (N = 159). Cieľom bolo zistiť úrovne depresie, osamotenosti, a obecného zdravia klientov, ktorí žijú v domoch pre starých ľudí, a zároveň zistiť, či sa tieto úrovne menia v závislosti od veku a častoty kontaktu s rodinou. Merali sme úrovne vybraných psychologických parametrov pomocou nástrojov GHQ-12 (Goldberg, 1972), BDI-6 (Blom et al., 2012) a ULS-8 (Hays, DiMatteo, 1987). Pre dosiahnutie cieľov sme použili korelačné analýzy, ktoré ukázali, že parametre sa zvyšujú s vekom a teda zhoršujú. Vzhľadom na kontakt s rodinou môžeme konštatovať, že ľudia, ktorí mali vyšší kontakt, mali príznivejšie úrovne psychologických parametrov.