Práca objasňuje príčiny a spôsoby doposiaľ odborne neinterpretovanej koexistencie i interferencie dvoch odlišných typov ženského tradičného odevu, simultánne sa vyskytujúcich vo vybraných lokalitách Horného Požitavia (Velčice, Mankovce, Zlatno, Skýcov, Jedľové Kostoľany, Veľká Lehota, Malá Lehota).

Deti a dospievajúci v dnešnej dobe vyrastajú s médiami a ich vplyv ich priamo, ale aj nepriamo ovplyvňuje čo môže mať pozitívny, ale aj negatívny dopad. Cieľom vyučovania mediálnej výchovy je veľakrát len ozrejmenie témy médií. Našim cieľom je zdôrazniť zameriavanie sa na ochranu a väčšiu informovanosť žiakov o správnom a efektívnom používaní mediálnych obsahov. Cieľom prieskumu bolo zistiť aktuálny stav vyučovania mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku. Preukázalo sa, že mediálna výchova sa na Slovensku vyučuje ako samostatný predmet alebo prierezová téma. Najviac sa zaraďuje do obsahu vyučovania občianskej výchovy. Rozsah vyučovania mediálnej výchovy nemá presné časové vymedzenie, nakoľko sú preferované prierezové témy. Najviac sa do obsahu vyučovania zaraďuje rozvíjanie kritického myslenia, naopak najmenej je pozornosť venovaná tvorbe mediálnych obsahov. Príspevkom chceme priblížiť stav mediálnej výchovy na Slovensku a zdôrazniť význam jej vyučovania.

Predkladaný príspevok popisuje vývin detskej kresby v komparácií rôznych štadiálnych pohľadov a prístupov. Konkrétne sa venuje špecifikám výtvarného prejavu detí s vývinovými poruchami učenia a správania. Zmieňuje možnosti diagnostiky týchto porúch mimo iné aj prostredníctvom detských artefaktov a projektívnych grafických testov. Na záver ponúka alternatívu arteterapeutickej intervencie u tejto skupiny detí, ktorá si vyžaduje poznanie jednotlivých štádií výtvarnej ontogenézy.

Predkladaný článok sa zaoberá vnímaním marketingovej komunikácie na sociálnych sieťach cieľovou skupinou detí staršieho školského veku. Charakterizuje digitálny marketing a bližšie definuje jeho výhody a nevýhody, vymedzuje významnejšie nástroje digitálneho marketingu, medzi ktoré patrí aj marketing na sociálnych sieťach, definuje vybraný segment detí vo vekovom rozmedzí 11 až 15 rokov, charakterizuje ich vzťah k sociálnym sieťam a uvádza riziká a hrozby spojené s ich používaním. Výskum sa zameriaval na vytvorenie uceleného profilu vnímania marketingovej komunikácie na sociálnych sieťach Facebook, Instagram, YouTube a TikTok vybranou cieľovou skupinou detí. Využila sa kvantitatívna dotazníková metóda, skúmal názory a postoje 216 respondentov. Výsledky výskumu naznačili, že deti vnímajú reklamy influencerov na sociálnych sieťach pozitívnejšie, no napriek tomu si viac produktov kúpili na základe reklám značiek. Ďalšie výsledky a zistenia vyplývajúce z analýzy sú interpretované obšírnejšie v predkladanej štúdii.

Dodržiavanie etických princípov by malo byť základnou súčasťou starostlivosti o seniorov. V klinickej praxi sa však stretávame so situáciami, kedy sú tieto princípy neakceptované. Najčastejšie ide o nedodržanie základných etických princípov pri realizovaní starostlivosti o geriatrických pacientov. V príspevku prezentujeme, ktoré etické princípy bývajú v klinickej praxi najčastejšie nedodržané a pri akých situáciách. Ponúkame aj komparáciu najčastejších etických problémov na Slovensku a v zahraničí. Údaje sme získali prostredníctvom zmiešaného výskumu a trianguláciou metód- dotazník, narrative review. Po spracovaní výsledkov sme zistili, že najčastejšie sa neakceptuje princíp autonómie, pri poskytovaní akútnej starostlivosti, v súčasnosti spojenej s pandémiou COVID 19 ako aj princíp spravodlivosti. Pri starostlivosti o terminálne chorých geriatrických pacientov to bol princíp beneficiencie (prospešnosti).

Začiatok školského vzdelávania zahŕňa oboznamovanie sa žiaka s edukačným prostredím v širšom kontexte. Začínajúci školák sa zároveň stáva objektom komplexného poznávania zo strany učiteľa, ktorý využíva viaceré spôsoby uskutočňovania pedagogického diagnostikovania. Na prahu vzdelávania sú predmetom záujmu výstupy predprimárneho vzdelávania a posúdenie úrovne štartovacej pripravenosti pri vstupe do 1. ročníka základnej školy. V zmysle vymedzenia pedagogickej diagnostiky na prahu vzdelávania akcentujeme jej postavenie pre zabezpečenie úspešného adaptačného procesu. Význam jej uskutočňovania chápeme ako predpoklad prevencie a korekcie adaptačných ťažkostí žiaka na začiatku školskej dochádzky. V predkladanom príspevku predstavujeme možnosť diagnostikovania emocionálno-motivačnej zložky školskej pripravenosti vychádzajúc z výkonových štandardov Štátny vzdělávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016) podľa stanovených kritérií a indikátorov.