Štúdia vychádza zo zdôvodneného predpokladu o potrebe formulovať a obhajovať normatívne požiadavky aplikovanej manažérskej etiky s väčším ohľadom na vecnú, ekonomickú stránku manažmentu. V zmysle tohto zámeru sa štúdia sa snaží sformulovať realistickú argumentáciu, prečo etický manažment, založený na egalitárnom, férovom, dialogickom a participatívnom prístupe k zamestnancom, môže byť ekonomicky efektívnejší spôsob riadenia ľudí a práce než ten neetický, založený na autokratickom a direktívnom prístupe. Predložená argumentácia sa týka sféry komunikácie, získavania a výmeny informácii, ich vyhodnocovania a využitia v manažérskom rozhodovaní.

Úvod: Edukácia chirurgického pacienta je nevyhnutnou súčasťou poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Edukačné aktivity sestry u pacienta majú byť dokumentované v edukačnom edukačnom zázname, ktorý je súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie pacienta. Cieľ: Článok je zameraný na legislatívne aspekty zdravotnej a ošetrovateľskej dokumentácie a nevyhnutnosť vedenia edukačných záznamov. V článku sú prezentované výsledky prieskumu, ktorého cieľom bolo zistiť, aká je úroveň údajov týkajúcich sa edukácie chirurgických pacientov zaznamenaných v ošetrovateľskej dokumentácii. Materiál a metódy: Na zber údajov bola použitá retrospektívna obsahová analýza dokumentov so zameraním na ošetrovateľskú dokumentáciu u hospitalizovaných pacientov. Analýze bolo podrobených 74 ošetrovateľských dokumentácií pacientov. Výsledky: Samostatný edukačný záznam obsahovalo 58 ošetrovateľských dokumentácií pacientov. Nedostatky boli zistené pri formulovaní edukačných diagnóz a evidovaní obsahového zamerania edukácie. Pozitívne možno hodnotiť skutočnosť, že vedenie údajov o edukácii bolo v súlade s platnou legislatívou. Záver: Dokumentovanie edukačných aktivít sestier je možné zlepšiť využívaním formulárov pre edukačný záznam. Z každého edukačného záznamu by malo byť zrejmé, o čom a v akom rozsahu bol pacient poučený. Osobitne významným aspektom edukačných záznamov je právna ochrana sestier.

Příspěvek poukazuje na hlavní faktory ovlivňující negativně rozvoj a podporu talentů v organizacích. Navazuje na předchozí článek věnující se této problematice zveřejněný v časopise ProManager v roce 2014 a přináší nové pojetí talent managementu opírající se o teorii Tailor Made Talent Managementu. Tato teorie vychází z tří hlavních faktorů, které musí organizace zajistit pro talentovaného jedince – volnosti, zdrojů a zpětné vazby. Článek také nastiňuje kostru metodiky zavádění talent management programu dle uvedeného konceptu.

Rusíni sú národnostnou menšinou, ktorá je roztrúsená po celom svete. Svoje najväčšie zastúpenie má v štátoch ako je Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Srbsko, Chorvátsko a Rumunsko. Osídľovať oblasti dnešného Poľska a Slovenska začali od polovici 15. storočia. Ide o národnostnú menšinu, ktorá ma vlastnú kultúru, jazyk, tradície, symboly a byzantský obrad. 1 Na území Poľska žijú Lemkovia. Tento pojem je označením pre tamojšiu rusínsku národnostnú menšinu. Častokrát sa v Poľsku nazývali a nazývajú ako Lemkovia alebo Rusíni. V tejto kazuistike ich budeme označovať obomi názvami. Počas svojej histórie boli tri vysídľujúce deportácie Rusínov. Medzi najznámejšie deportácie patrí akcia Visla. Tá nedemokratickým a neľudským spôsobom urýchlila asimiláciu tejto menšiny. Cieľom tejto akcie bola aj likvidácia tamojšej Gréckokatolíckej cirkvi. Táto deportácia do „neznáma“ spôsobila nemálo existenčným problémov v živote samotných Rusínov a ich rodín.

Autor v úvode svojho článku čitateľa stručne oboznamuje so základnými definičnými vymedzeniami a cieľovými kategóriami občianskeho vzdelávania dospelých. Ďalej upozorňuje na fakt, že slovenský andragogický výskum nevenuje tomuto druhu vzdelávania aj napriek jeho významu náležitú pozornosť a rovnako ani problémom, ktorých spoločensko-politické dopady v súčasnosti zásadným spôsobom ohrozujú demokratické spoločnosti, konkrétne „fake news“ a pandémia COVID-19. V kontexte týchto dvoch aktuálnych problémov autor naznačuje oblasti úloh a otázok, ktorých andragogické výskumné riešenie by okrem posilnenia významu samotného občianskeho vzdelávania dospelých potenciálne prispelo k upevneniu a rozvoju mediálnej gramotnosti, kritického a demokratického myslenia dospelých a tým i k rozvoju a upevneniu demokracie.

Článek se zabývá novou metodou virtuálního co-teachingu. Zasazuje metodu virtuálního co-teachingu do kontextu didaktických metod. Představuje různé kategorie klasického co-teachingového pojetí a vysvětluje obdobné využití nové metody co-teachingu s virtuální složkou. Shrnuje potenciál metody virtuálního co-teachingu, který je příslibem do budoucna. Informuje o výzkumu efektivity virtuální co-teachingové metody, který realizuje tým Univerzity Karlovy, katedry andragogiky a managementu pedagogické fakulty.

Článek se zabývá rozvojem gamifikace ve vzdělávání v době pandemie nemoci Covid-19. Vysvětluje pojetí gamifikace jako využívání herních prvků ve vzdělávání. Představuje dílčí výsledky výzkumu týmu Univerzity Karlovy, katedry andragogiky a managementu vzdělávání pedagogické fakulty, zkoumající využívání herních prvků v době pandemie. Poukazuje na poměrně nízké využívání gamifikace a shrnuje bariéry, které se pravděpodobně podílely na rozhodování, zda gamifikaci aplikovat.