Jedným z najzávažnejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým, ale aj sociálnym a politickým problémom. Nezamestnanosť ako faktor závažnej zmeny spôsobu života je udalosťou, ktorá si vyžaduje veľké adaptačné úsilie zamerané na novovzniknutú situáciu. Atribútom nezamestnanosti sú negatíva v podobe zníženia životnej úrovne, vylúčenia zo sociálnych vzťahov a narušených životných istôt.

Úroveň poskytovania sociálnych služieb na Slovensku stále prechádza obdobím transformácie, pričom sa snaží porozumieť komunitnej práci, ako prínosu pre miestnu správu vo veciach verejných, ako aj pre rozvoj občianskej spoločnosti. V slovenskom prostredí možno pozorovať v praxi niekoľko základných stratégií práce s komunitami v záujme riešenia ich lokálnych problémov, a to: poskytovanie sociálnych služieb (sociálna práca), advokácia a komunitný rozvoj. Komunitné organizovanie (ako potenciálna štvrtá stratégia práce s komunitami alebo susedstvami) sa v tejto krajine ešte stále využíva veľmi zriedkavo, hoci by mohlo ísť o veľmi účinný a finančne nenáročný nástroj dosiahnutia sociálnej zmeny v demokratickej spoločnosti, akou SR je (Korpesio, 2012).

Úvod: Dôvera môže byť definovaná ako spoláhanie na iných, určité očakávanie budúcich situácií, autentické vzťahy s jasnou komunikáciou. Počas starania o pacienta nemá smysel hľadať fokus spolupráce, ak nie je založený dostatočne dôvtipný a otvorený vzťah. Dobrý vzťah medzi pacientom a sestrou má veľký vplyv na pacientovu percepciu choroby a liečby. Dôvera je súčasťou emocionálnej podpory, základom vzájomnej produktívnej komunikácie v vzťahu medzi sestrou a pacientom. Ciele: V tomto prípadovom štúdiu sme zbadali 190 pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami (CVD), chceli sme vyhodnotiť uroven dôvery pacientov k sestrinskej personali voči procesu starania a tiež overiť spokojenosť psychosocialných potrieb počas hospitalizácie. Metódy: V Oddelení akútnej kardiologie a koronárnej jednoty, v Národnom inštitúte kardiovaskulárnych chorôb v Bratislave. V tomto prípadovom štúdiu sme použili nestandardizovaný dotazník pre zbieranie údajov a vyhodnotenie dôvery a spokojenosti psychosocialných potrieb u 190 pacientov s CVD. Výsledky: V tomto štúdiu mali 26% pacientov stredný a 74% pacientov vysoký úroveň dôvery k sestrinskej personali. Na základe porovnania odpovedí medzi skupinami sme našli statisticky významné hodnoty na urovni významnosti α = 0,05 v percepcii psychosocialných potrieb. Vek pacientov bol 57,38 ± 9,59 (SD) rokov, 69% respondentov boli muži a 31% ženy. Dĺžka pobytu v nemocnici bola 4,8 ± 3,03 (SD) dní. Záver:** Klinická praxis v akútnej oddelení a intenzívnej starostlivosti kladie zvýšené požiadavky na sestru nejen v profesionálnych schopnostia, ale aj v celostátnom vnímaní pacienta. V klinickej praxi je potrebné, aby sestra prispela k pacientovi celostátnym spôsobom, poznala a prijala jeho potreby vo všetkých oblastiach. Ak zdravotnícky personál nepoužije celostávny prístup, môže pacient pocítiť nezaujatosť. To môže veľmi porušiť vzťah pacienta a sestry a tak spôsobiť obmedzenie spolupráce. Pomocou psychosocialných intervencií sestra prispieva k komplexnému sestrinskomu staraniu, k lepšiemu vzťahu medzi sestrou a pacientom a tým k vyššej dôvire so стороны pacienta. Získaná dôvera prispieva k optimalizácii procesu liečby, lepšiemu riešeniu problémov pacienta sestrou.