Predložená štúdia za cieľ kategorizovať a obsahovo popísať konkrétne prekážky, ktoré vstupujú do procesu dosahovania cieľa na základe obsahovej analýzy 1507 odpovedí respondentov. Ako základné kritérium klasifikácie bola zvolená príčina, ktorá rozdeľuje prekážky na objektívne a subjektívne. Dáta boli získané od vzorky 542 respondentov vo veku 18 až 34 rokov. Z objektívnych interferujúcich premenných dominovali najmä aktuálne situačné prekážky, napríklad nadmerná administratívna záťaž. Pri subjektívnych prekážkach mali najväčšie zastúpenie tie, ktoré odrážali aktuálny psychický a fyzický stav jedinca, napríklad v podobe stresu alebo aktuálnej psychickej nepohody.

Príspevok za zaoberá špecifickou skupinou mladých ľudí – členmi rôznych subkultúr mládeže. Jeho cieľom nie je venovať sa konkrétnym subkultúram, ale pozrieť sa na ne ako na celok, na ich definovanie, vymedzenie a vo svojej druhej časti na členstvo v mládežníckych subkultúrach a jeho druhy. Považujeme za dôležité poznať práve druhy členstva v subkultúrach a to, ako sa prejavujú, nakoľko od toho často závisí aj správne nastavenie prevencie rizík, ktoré sa môžu so subkultúrami spájať.

Predkladaný článok približuje význam arteterapeutických techník pri práci s deťmi s poruchami správania, odvolávajúc sa na uskutočnené výskumy. Autorka v ňom ďalej bližšie popisuje techniku arteterapeutických šablón, ktorú sama vytvorila. Arteterapeutické šablóny predstavujú sériu 25 kariet s prekreslenými šablónami a tematicky rôznorodo zamerané cvičenia (inštrukcie) určené pre deti a dospievajúcich. Spomínanú techniku je vhodné využívať aj pri práci s deťmi s poruchami správania vychádzajúc z uvedených výskumných štúdií zameraných na zisťovanie efektívnosti arteterapie pri zmierňovaní týchto porúch.

Príspevok sa zaoberá problematikou násilia páchaného na ženách a jeho dôsledkoch na deti. Cieľom príspevku je poukázať na deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde dochádza k násiliu na ženách. Pre tieto deti je nebezpečná aktuálna situácia v rodine, ale aj negatívne dopady násilia na ich ďalší vývoj a budúce vzťahy v dospelosti. Z našej praxe vyplýva, že ide o veľmi zložité súvislosti, ktoré je nutné s rozvahou a za účasti odborníkov dobre posúdiť a neustále prihliadať k potrebám a záujmom dieťaťa.

Štúdia predstavuje základné sociálno-filozofické východiská v kontexte liberálnej požiadavky na neutralitu štátu, pričom hlavným predmetom analýzy sú vybrané koncepcie neutrality štátu a jednotlivé aspekty morálneho a hodnotového pluralizmu v súčasnej demokratickej spoločnosti. Následne upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť hľadania priestoru pre presadzovanie verejnej morálky, ako aj rôznych koncepcií dobra v (eticky) neutrálnom štáte, a to prostredníctvom komunitaristického konceptu tzv. morálneho dialógu, ktorého výsledkom je spoločné morálne porozumenie v hodnotových a eticky relevantných otázkach.

V článku sa zameriavame na problematiku motivácie nízkokvalifikovaných i dospelých k vzdelávaniu a učeniu sa. Problémom je najmä koncentrácia ľudí s nízkym alebo chýbajúcim stupňom vzdelania v marginalizovaných rómskych osadách, ale v texte sa nevenujeme výhradne týmto dospelým. Osobitne sa zameriavame na motiváciu k zapojeniu sa do vzdelávania smerujúceho k zvýšeniu stupňa vzdelania (segment formálneho školského vzdelávania dospelých - druhošancové vzdelávanie). Veľká časť marginalizovaných dospelých, obzvlášť obyvateľov rómskych segregovaných a separovaných komunít, dosahuje generačne veľmi nízku vzdelanostnú úroveň (prevažuje ukončené základné vzdelanie, neukončené základné vzdelanie, špeciálna základná škola). Upozorňujeme na nedostatočné úsilie riešiť tento problém tak v politickej rovine, ako aj v rovine školskej praxe a výskumu. Výskumy sa prevažne zameriavajú na skúmanie motivácie u tých, ktorí sa do vzdelávania zapojili. Našim zámerom je upriamiť pozornosť na otázky motivácie, výrazne spojené s prekážkami k vzdelávaniu rôznej povahy u dospelých znevýhodnených najmä absenciou vzdelania, kvalifikácie a zamestnania vyplývajúcich z ich dlhodobej životnej situácie charakteristickej znakmi kultúry chudoby.

Úvod: Obdobie posledných rokov sa vyznačuje čoraz expanzívnejším využívaním informačných a komunikačných technológií a internetu. Tieto skutočnosti sa vzťahujú aj na zdravotníctvo a majú alebo môžu mať vplyv na efektívnejšie poskytovanie informácií pacientom a lepšiu edukáciu. Cieľ: Príspevok poukazuje na dôležitosť poskytovania informácií chirurgickým pacientom, výhody a nevýhody elektronických zdrojov informácií, ale predovšetkým prezentuje výsledky prieskumu, ktorého cieľom bolo zistiť, do akej miery nemocnice využívajú svoje webové stránky na zverejňovanie informácií pre chirurgických pacientov. Materiál a metódy: Na zber údajov bola použitá metóda obsahovej analýzy webových stránok 71 nemocníc v Slovenskej republike. Výsledky: 16 nemocníc má na svojej webovej stránke informácie alebo pokyny adresované chirurgickým pacientom v zložke pre pacientov alebo verejnosť, s rôznym stupňom a obsahom. Záver:*** Predpokladom pre zlepšenie poskytovania informácií chirurgickým pacientom prostredníctvom internetu sú počítačová gramotnosť personálu a pacientov, adekvátne materiálne a technické vybavenie zdravotníckych zariadení, prístup na internet, kritická analýza zverejňovaných informácií, jazyková korektúra a grafický dizajn.

Autori chápu múdrosť ako ideálny cieľ všetkých (auto)formatívnych snáh tak v dospelosti, ako aj počas celého života človeka. Múdrosť považujú za najvyššiu schopnosť operatívneho a duchovno-etického zvládania úloh v nekonečnej rozmanitosti rýchlo sa meniacej pracovnej a životnej reality. Autori ponúkajú úvahu nad múdrosťou, jej významom a nad možnosťami, ako sa k nej priblížiť pomocou vzdelávania a učenia sa dospelých.

Autori tejto práce predstavujú základné teoreticko-filozofické východiská, princípy a konštrukty psychoterapeutickej modality „Gestalt“. Robia tak s cieľom jednak zefektívniť andragogické pôsobenie smerujúce k ďalšiemu rozvoju docility (schopnosti učiť sa) dospelých a jednak obohatiť andragogickú teóriu a prax. Užitočnosť nimi zvolenej modality pre oblasť vzdelávania a učenia sa dospelých podkladajú jej všeobecným cieľom, ktorým je harmonická osobnosť schopná učiť sa.