Prvou otázkou, ktorá ma pri tvorbe tejto štúdie napadla, bolo z akého názorového spektra sa k tejto problematike postaviť?. Prirodzene nie je jednoduché v spleti množstva odborných publikácii, časopisov a diel nájsť akýsi bod, ktorým spojiť tému umelej inteligencie a otvoriť pri tom etické otázky tak, aby sa to dalo formulovať do prehľadnej štúdie. Najprv by som však mala začať od začiatku. Je rok 1920, prichádza na knižný trh kniha R.U.R od Karla Čapka. (1920) Prelomové dielo v téme umelej inteligencie s obrovským množstvom vyslovených, ale aj nevyslovených etických otázok. Prirodzene v tom čase to bola utopická predstava, či sci-fi. Bolo po prvý krát použité slovo robot, odvodené od slova robota, v súvislosti s človekom a niečomu, čo sa na neho podobá síce len výzorom, avšak so schopnosťami v mnohom ak nie všetkom ho prevyšujúcimi. Ruka v ruke s prvým robotom aj keď len fiktívnym sa vynorili aj prvé etické otázky o morálnosti takéhoto kroku človeka, ktorý sa chce priblížiť k tajomstvu stvorenia alebo vlastnej skazy. Čapek nastoľuje hlavné etické okruhy, ktoré aj napriek tomu, že ubehlo storočie od vydania jeho knihy, ostávajú stále otvorené. Prvá je hneď tá, či vôbec máme morálne právo stvoriť niečo inteligentnejšie ako my sami, čo by sme ovládali a použili, iba ako vec, ktorá nám má slúžiť. Druhá otázka je, či máme právo zobrať prácu tisícom ľudí, kvôli tomu, že sa ich práca dá vykonávať ľahšie, rýchlejšie, lacnejšie. Nie práve prácou sme sa stali tým, kým sme? Do akej miery si máme vlastne zjednodušiť pracovný proces tak, aby sme nevyvolali sociálne nepokoje medzi tými kto o prácu príde a nebudú ju vedieť nahradiť, respektíve dovolíme umelej inteligencii, aby za nás rozhodovala kto, kde a kedy bude pracovať? Ďalším etickým problémom je problém zneužitia umelej inteligencie v neprospech človeka a jeho existencie, kriminality, manipulácii, na politické účely. Z tohto dôvodu sa v štúdii budem zaoberať prehľadom nielen autorov a ich prác na poli umelej inteligencie, ale aj organizáciám, ktoré sa samotnou prácou a výskumom umelej inteligencie zaoberajú. V téme umelej inteligencie musí ísť jednoznačne o kooperáciu vedeckého, súkromného, štátneho, ale aj celospoločenského sektoru. Práve prehľad tejto spolupráce je cieľom tohto príspevku.

Príspevok predstavuje činnosť občianskeho združenia Maják nádeje, ktoré pomáha rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi. V príspevku podrobne analyzujeme možnosti pomoci rodinám v núdzi, a to ako priame metódy, tak aj aktivity zamerané na verejnosť.

Šikanovanie je jedným z najčastejších sociálno – patologických javov na základných a stredných školách. Možno sa s ním už takmer každý z nás aspoň raz stretol. Či už v pozícii svedka, obete alebo agresora. K problematike šikanovania bolo realizovaných množstvo výskumov. Jednak ide o výskumy na domácej pôde, ale tak isto aj v zahraničí. Pri zbere dát boli vo väčšine prípadov použité dotazníkové nástroje vyhodnotené kvantitatívnymi metódami. Skúmanie šikanovania či už ide o proces šikanovania alebo napríklad o zisťovanie príčin, ktoré ho spúšťajú, prostredníctvom zúčastneného dlhodobého pozorovania však chýba. Každé výskumné metódy majú svoje plusy aj mínusy. V článku budem porovnávať práve metódu pozorovania a dotazníku v kontexte skúmania šikany. Obsah bude doplnený o zistenia, ktoré vzišli z realizácie výskumu, ktorý bol súčasťou mojej dizertačnej práce.

Pri podávaní liekov sestra mala byť pozorná na princípy „šesť práv“, a to: správny pacient, správny liek, správna dávka, správny spôsob, správny čas a správna dokumentácia. Viac ako polovica sester na oddelení nepodáva lieky v súlade so Štandardným operatívnym postupom (SOP). Cieľom tejto štúdie bolo zistiť vzťah medzi použitím Štandardného operatívneho postupu (SOP) šesťou právami podávania liekov sestrami a spokojenosťou pacientov. Metodológia: Štúdia použila prekrížové výskumné design. Bolo vybráno 12 respondentov pomocou náhodného výberu. Štúdia bola realizovaná v februári 2019. Zbieranie údajov sa uskutočnilo pomocou dotazníkov a pozorovaní. Pre zpracovanie údajov bol použitý test chi-štvrtého. Zistilo sa, že z 30 respondentov, ktorí dodržovali všetky šesť práv pri podávaní liekov, bolo to spravidlo dobre (50%) a respondenti boli spokojní (50%). Výsledky: Výsledky ukázali významný vzťah medzi šesťou právami podávania liekov sestrami a stupňom spokojenosti pacientov (p = 0.003). Záver: Môžeme usudzovať, že vyššia interakcia medzi sestrou a pacientom pri použití princípov podávania liekov spôsobuje vyššiu spokojenosť pacientov. Sestry boli navrhnuté používať šesť práv pri podávaní liekov.