V prvej časti štúdia objasňuje dôvody preferencie hororovej fikcie z pohľadu psychológie literatúry, ktorá vychádza z predpokladu, že čítanie beletrie umožňuje čitateľovi kompenzovať istý poznatkový či citový (uvedomovaný, resp. nevedomý) deficit (Štubňa, 2017, s. 13). V druhej časti sa štúdia zameriava na biblioterapeutické možnosti využitia špecifického hororového žánru – tzv. „moderných upírskych príbehov“, ktoré sa od ostatnej hororovej fikcie výrazne odlišujú tým, že vampírov vykresľujú ako obdivuhodné, romanticky ladené a morálne konajúce bytosti. Okrem projektívno-diagnostického potenciálu plní „upírska literatúra“ u dospievajúcej mládeže najmä identifikačnú funkciu, ďalej funkciu „zrkadla“ a sčasti aj motivačnú funkciu. Fyziologické a psychické zmeny sprevádzajúce adolescentný vek majú za následok špecifické správanie, ktoré sa poväčšine nestretáva s pochopením okolia. Mladý človek vyhľadáva teda alternatívne zdroje uspokojenia svojich citových, kognitívnych a sociálnych potrieb. Ak ich nenachádza v reálnom svete, utieka sa k fantazijným predstavám ideálneho sveta. Obzvlášť beletria dokáže reálne životné situácie názorne ilustrovať a tiež objasňovať motívy ľudského správania.