W artykule scharakteryzowano pokrótce współczesną rodzinę i jej funkcje, przybliżono związek pomiędzy wypełnianiem bądź zaniedbywaniem potrzeb dziecka w rodzinach funkcjonalnych i dysfunkcjonalnych oraz omówiono rolę sytuacji kryzysowych. Następnie zaprezentowano wyniki badań własnych poświęconych jakości kontaktu między rodzicami a dziećmi (w ocenie tych pierwszych), problemów wychowawczych, form aktywności rodzinnej i znajomości potrzeb dzieci. W dalszej kolejności przedstawiono możliwości podnoszenia poziomu kultury pedagogicznej, związanej z powyższymi aspektami, poprzez literaturę fachową, poradniki, czasopisma o wychowaniu, programy telewizyjne i radiowe, a także portale internetowe skierowane do rodziców. Poruszono również kwestię kampanii społecznych oraz korzyści z przeprowadzania warsztatów w szkołach. Słowa kluczowe:** rodzina, wychowanie, badania, potrzeby, kontakt z dzieckiem, kultura pedagogiczna

V príspevku sa zameriavame na teoretickú a praktickú oblasť činnosti občianskeho združenia eRko. Vychádzame z nášho pôsobenia v eRku v Betlanovciach v okrese Spišská Nová Ves, ktorého členom sme už od svojich deviatich rokov. Ako deti sme sa zúčastňovali pravidelných stretnutí so svojimi vedúcimi (dobrovoľnými animátormi), ktorí mali pre nás vždy pripravený bohatý program. Cez rôzne aktivity, rozhovory, príbehy, hry, tábory sme spolu so svojimi vedúcimi prežívali radostné spoločenstvo. Stretnutia mali rodinný charakter, kde nám naši vedúci boli osobným príkladom. Stretávali sme sa v kostole alebo v kultúrnom dome v Betlanovciach. Rozvíjali sme svoje schopnosti, vedomosti, talenty a zručnosti. Učili sme sa vážiť si svoj vlastný život, rozvíjať vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, ale aj pomáhať druhým ľuďom (napr. Detský čin pomoci, Dobrá novina). V súčasnosti pôsobíme vo funkcii vedúceho (dobrovoľného animátora).

V príspevku autori zrealizovali analýzu terminologických výrazov pregraduálne, graduálne a postgraduálne vzdelávanie s aplikáciou na odbor sociálna práca a navrhli jednotný terminologický koncept v danom odbore. Predstavili systém vzdelávania sociálnych pracovníkov v Spojených štátoch amerických, Veľkej Británii, Českej republike a Slovenskej republike v kontexte systému vysokoškolského vzdelávania v daných krajinách so špecifickým zameraním na európsky vysokoškolský priestor a rôznorodé systémy zabezpečenia kvality tohto vzdelávania.

V príspevku vymedzujeme, charakterizujeme a prakticky formulujeme diagnostiku osobnosti sociálnych klientov na základe využitia projektívnej diagnostickej metódy - grafologickej analýzy písma. Poukazujeme na význam motivovania sociálnych klientov k osobnostnému rozvoju a k dosahovaniu psychickej dospelosti. Význam grafologickej analýzy písma sociálnych klientov odôvodňujeme výsledkami skúmania odborníkov z oblasti grafológie a z vlastného autorského grafologického výskumu písma dospelých osôb.

V príspevku nastoľujeme potrebnosť a povahu nového druhu sociálneho poradenstva – Edukačné sociálne poradenstvo. Ide o spôsob akceptovania sociálnej funkcie edukácie dospelých v poradenstve a v riešení sociálnych problémov jednotlivcov, skupín a komunít.. Edukačné sociálne poradenstvo prezentujeme ako koncept a inovatívnu zložku systému sociálnej práce. Vymedzujeme ciele edukačného sociálneho poradenstva a úlohu celoživotného učenia sa v kontexte sociálnej práce.

Moderní epocha (zde je myšleno industriální západní společnost) se vyznačuje řadou základních charakteristických rysů, které jsou jí vrozené a odlišují ji podstatně od předmoderních uspořádání. V roce úmrtí světově významného sociologa a autora mnoha textů na téma rizikové společnosti Ulricha Becka, si tento text klade za cíl na vybraných aspektech moderní doby, jimiž jsou individualizace a racionalizace, podrobit kritickému rozboru fenomén rodiny a její zabezpečovací funkce. Text se tak věnuje nejen erozi rodiny jako společenské instituce, ale též erozi samotného pojmu „rodina“, který se v pojmosloví A. Giddense (2000) stává pouhou pojmovou „skořápkou“ (angl. shell institution) s vnitřně proměněným významem, neodpovídajícím (zejména zabezpečovacím) funkcím rodiny z dob předmoderních.

Európa má pred sebou výzvu, ako zladiť migračné toky s vekovým zväčšovaním a budúcim nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Imigranti majú svoje humanitné a sociálne práva. Európa nevyužíva všetky medzinárodné instrumenty humanitárnych práv. Kriza s refugiermi je tiež dôsledkom predchádzajúcich neprávomerných rozhodnutí. Sociálna spravodlivosť nie je iba pre ľudí, ktorí sú narodení v EU. Sociálna ochrana je universálne právo, ktoré sa dopĺňa právom na garantovaný minimálny životný standard. V prípade poskytovania humanitárnych práv nemôže byť uznané žiadne trestanie. Európa musí prejaviť svoju časť odpovedzality. Nebude možné dosiahnuť plné blahobytné života v Európe, dokým budú iné časti sveta trpieť.