K povinnosti uplatňovať všetky ľudské práva a základné slobody aj v prípade osôb so zdravotným postihnutím sa zaviazali Slovenská republika aj Európska únia ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Jedným z práv osôb so zdravotným postihnutím je právo na nezávislý život, ktorý je podmienený prístupnosťou architektonického prostredia, dopravy, informácií, tovarov a služieb. V odseku 1 článku 9 „Prístupnosť“ Dohovoru sa uvádza: „S cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života, zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach.“

Treba však poznamenať, že debarierizácia, ktorá znamená praktické uplatňovanie tejto prístupnosti, je niekedy chápaná aj v kontexte mestského resp. vidieckeho prostredia, veľmi široko ako odstraňovanie akýchkoľvek prekážok v dostupnosti služieb pre rôzne marginalizované skupiny. V takomto prípade zahŕňa napríklad aj odstraňovanie edukačných bariér, zjednodušovanie administratívnych úkonov, všeobecné zlepšovanie dostupnosti služieb a pod. Na druhej strane býva chápaná zase veľmi zúžene – najčastejšie ako odstraňovanie architektonických bariér pre vozíčkarov, prípadne aj pre ďalšie pohybovo obmedzené osoby. V takýchto prípadoch sa debarierizácia stotožňuje s budovaním prístupových rámp, prípadne zabudovávaním výťahov a pod.

Pokúsime sa o kompromis a budeme sa venovať odstraňovaniu architektonických a komunikačných bariér pre osoby s telesnými a zmyslovými (zrakovými a sluchovými) obmedzeniami, medzi ktoré môžeme zahŕňať aj osoby, u ktorých ide o obmedzenia získané v priebehu života. Tým medzi ne zahrnieme aj významnú časť seniorov, u ktorých v dôsledku zmien ich organizmu dochádza takisto k obmedzovaniu ich telesných, ale aj zmyslových schopností: používajú pomôcky, ktoré uľahčujú alebo aj nahradzujú funkčnosť dolných končatín, načúvacie prístroje, okuliare a pod. Ťažiskom nášho záujmu však bude odstránenie architektonických a informačných bariér pre osoby so zdravotným postihnutím.

Právny rámec pre obce je v tejto oblasti len veľmi všeobecný. Zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v § 4 ods. 3 písm. h) ukladá obciam pri výkone ich samosprávy len generálnu úlohu utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce.

Trošku širší priestor majú obce v rámci tzv. preneseného výkonu štátnej správy obcami podľa § 5 tohto zákona. Obce vykonávajú z poverenia štátu funkciu prvostupňového stavebného úradu. Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. problematiku debarierizácie obsahuje, hoci nie ako samostatnú kapitolu, ale ako súčasť širších požiadaviek na stavby a ich technické riešenia. Text zákona je takisto len rámcový a odkazuje na vykonávacie predpisy, ktoré určujú konkrétne technické štandardy. Takýmto vykonávacím predpisom je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z, z., ktorej štvrtá časť obsahuje všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa § 56 tejto vyhlášky ide o požiadavky, ktoré sa vzťahujú na stavby bytových domov, najmä na byty a rodinné domy „osobitného určenia“ (pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), ale aj na nebytové budovy a inžinierske stavby určené pre užívanie verejnosťou, budovy, v ktorých budú zamestnávané osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a pod. Nasledujúci § 57 napríklad uvádza: (1) Prístup do každej stavby uvedenej v § 56 musí byť zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni komunikácie pre chodcov bez vyrovnávacích stupňov; pri novostavbe musí byť takto riešený hlavný vstup. Prístup do každej stavby uvedenej v § 56 musí byť tiež vyznačený pre osobu so zrakovým postihnutím hmatovo, vo výnimočných prípadoch aj zvukom. (2) Ak nemožno vstup zabezpečiť podľa odseku 1, musí byť vyrovnanie riešené rampou, schodiskovou plošinou alebo vonkajším výťahom podľa prílohy bodu 1. Ďalšie ustanovenia tejto časti vyhlášky potom upravujú rôzne ďalšie technické detaily.

Obec má takto priamy dosah na debarierizáciu všetkých budov a priestorov, o ktorých rozhoduje ako prvostupňový stavebný úrad. Nemá však dosah na stavby, kde o povolení stavby rozhoduje iný orgán, napríklad regionálny úrad či špeciálny stavebný úrad (podľa druhej časti stavebného zákona č. 25/2025 Z. z.), teda keď ide napríklad o výstavbu vojenských a iných špeciálnych zariadení, aj keď sa nachádzajú na území obce.

Zákon ani vyhláška však neukladajú povinnosť debarierizovať už existujúce stavby.

Samozrejme, že sa táto právna úprava vzťahuje aj na samotnú obec, pokiaľ realizuje novú výstavbu akejkoľvek stavby podľa § 56 vyhlášky ako stavebník, či už ide o budovy obecnej administratívy, rôzne objekty služieb, kultúry a pod., ktoré obec zriaďuje vo svojej originálnej samosprávnej pôsobnosti (teda napríklad aj obecné zariadenia sociálnych služieb, materské školy, základné umelecké školy, kultúrne a športové zariadenia a pod.). Všetky aktivity spadajúce do okruhu samosprávnej pôsobnosti hradí obec z vlastného rozpočtu a vlastných príjmov.

Často pritom ide o aktivity finančne náročné a pre malé obce (dve tretiny obcí na Slovensku má len menej ako 1000 obyvateľov) vítané sú možnosti získania zdrojov zo štátneho rozpočtu, na ktoré však obec nemá nárok a závisí od rozhodnutia príslušného ministerstva, či takéto zdroje poskytne.

Obec je zároveň podľa § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve zriaďovateľom základnej školy, ale na rozdiel od materských škôl pôsobí v režime preneseného výkonu štátnej správy. Podľa ods. 3, písm. d) zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v školách a v školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, z čoho vyplýva požiadavka na bezbariérovosť týchto zariadení. Zákon tu však v ods. 14 uvádza, že starostlivosť o budovy, v ktorých základná škola sídli, je napriek tomu predmetom samosprávnej pôsobnosti obce. Obec by teda debarierizáciu všetkých školských budov mala realizovať takisto – ako v prípade materských škôl - z vlastných zdrojov.

Štát síce sporadicky vytvára možnosti poskytovania určitých zdrojov aj na deba-rierizáciu materských a základných škôl, robí tak však len nepravidelne a nesystémovo. V minulosti (v rokoch 2014 – 2020) fungoval napríklad Integrovaný regionálny operačný program (IROP), v rámci ktorého boli aj výzvy na zlepšenie infraštruktúry základných škôl. Ktoré umožňovali zahrnúť aj prvky bezbariérovosti (napr. výťahy, rampy). Nebol to však samostatný program na debarierizáciu, ale súčasť širších rekonštrukcií. Neskôr v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR fungoval komponent 6 – Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania. Jeho cieľom bolo odstránenie architektonických bariér v školách (výťahy, rampy, úpravy WC, vstupov, vnútorných priestorov). Výzva 06I01-20-V01 pre roky 2022–2025 sa týkala „väčších stredných škôl“ (kde obce nie sú zriaďovateľmi), ale napokon sa z nej ušlo aj väčším základným školám (čiže predovšetkým mestským, nie vidieckym), pokiaľ spĺňali napríklad podmienku, že už vzdelávajú aspoň jedného žiaka so zdravotným znevýhodnením. Takýto prístup predpokladá, že žiak so zdravotným znevýhodnením má byť najskôr prijatý a vzdelávaný v bariérovom prostredí a k jeho debarierizácii môže dôjsť až následne. Toto kritérium de facto zabraňovalo školám, aby sa automaticky pripravili na vzdelávanie takýchto žiakov vopred. Aktuálne však nie sú zverejňované žiadne výzvy, ktoré by umožňovali debarierizovať budovy základných a materských škôl. Pritom sa aj v oficiálnych dokumentoch ministerstva školstva k debareriazácii škôl a školských zariadení uvádzajú nadnárodné zdroje a štátny rozpočet (spolu s rozpočtami samospráv, súkromnými a nadačnými zdrojmi) ako zdrojové potenciály pre debareriazáciu.

Podobná situácia je aj v prípade kultúrnych zariadení, ktorých zriaďovateľom je obec, alebo aj kultúrnych pamiatok, ktoré sú vo vlastníctve obce. Ministerstvo kultúry SR v roku 2021 pilotne otvorilo v rámci dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín nový podprogram Fyzická debarierizácia, v ktorom je podpora zameraná na odbúravanie fyzických bariér a na podporu prístupnosti kultúrnej infraštruktúry a lokalít kultúrneho dedičstva (napr. bezbariérové vstupy, bezbariérové plošiny a výťahy, bezbariérové hygienické zariadenia, vodiace hmatové línie, orientačné nápisy v Braillovom písme a pod.). O poskytnutie dotácie mohli v roku 2021 požiadať aj obce a organizácie v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. V roku 2022 pribudol samostatný podprogram Informačná debarierizácia, zameraný na odbúravanie informačných bariér (napr. digitalizácia alebo iné nové technológie, využitie QR kódov; popisky v Braillovom písme; interaktívne exponáty a popisky; hmatom prístupné exponáty – 3D exponáty, artefakty alebo kópie zbierkových predmetov, mapy, obrazy, 3D modely; audiokomentáre pre osoby so zrakovým postihnutím a videokomentáre pre osoby so sluchovým postihnutím; titulkovacie zariadenia, tlmočenie do slovenského posunkového jazyka; zavádzanie audiofrekvenčného slučkového zosilňovacieho systému v koncertných a divadelných sálach a kinosálach, vyhradených miest s bezbariérovou dostupnosťou a pod. Tento podprogram však v súčasnosti nepokračuje. Napriek tomu však napríklad mesto Bratislava predstavilo ambicióznu koncepciu udržateľného rozvoja kultúry Bratislava 2030, zahŕňajúcu aj zámery týkajúce sa debarerizácie celého radu múzeí, divadiel, galérií a ďalších mestských kultúrnych inštitúcií.

V prípade národných kultúrnych pamiatok, ktorých je na Slovensku evidovaných vyše 10 tisíc, podľa zákona č. Podľa zákona č. Podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu je za ich ochranu zodpovedný ich vlastník na vlastné náklady. Okolo 10-15 % týchto pamiatok je vo vlastníctve obcí, ktoré môžu čerpať zdroje aj na ich prípadnú debarierizáciu. Ide napríklad o dotácie z Ministerstva kultúry SR. V rámci programu Obnovme si svoj dom ministerstvo poskytuje dotácie na obnovu a reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok. Obec ako vlastník môže žiadať podľa § 34 ods. 1 vyššie uvedeného zákona, vrátane úprav, ktoré znamenajú debarierizáciu. Problémom však je, že spolufinancovanie z tohto zdroja tvorí len 5–20 % z rozpočtu projektu. V závislosti od aktuálnych výziev je niekedy možné využívať doplnkovo aj ďalšie zdroje, v minulosti napríklad už spomínaný IROP, aktuálne napríklad Program Slovensko 2021–2027, ktorý prináša aj tematické výzvy na kultúru, cestovný ruch a verejnú infraštruktúru. Ministerstvo kultúry pritom stanovilo kritériá debarierizácie, ktoré musí žiadateľ o zdroje pri projektoch, týkajúcich sa obnovy národných kultúrnych pamiatok, rešpektovať.

Obce niekedy využívajú na tento účel aj program INTERREG, ktorý podporuje cezhraničné projekty (napr. Poľsko–Slovensko), ktoré často zahŕňajú aj obnovu a sprístupnenie pamiatok. Významným partnerom pre obce pri debarierizácii kultúrnych pamiatok v ich vlastníctve môže byť aj Pamiatkový úrad SR, ktorý prevádzkuje systém preventívnej údržby pamiatok pod názvom Pro Monumenta a vytvára udržateľný systém štátnej pomoci. Ide tu o monitorovanie stavu pamiatkových objektov, ale aj o poskytovanie metodickej pomoci pri ich údržbe a debarierizácii, čo v iných odvetviach často chýba. Zároveň sa takto môžu obce pre tieto úlohy dostať k tzv. Nórskym grantom (grantom EHP a Nórska), ktoré sú takisto významným zdrojom pre obnovu a potenciálne aj pre debarierizáciu kultúrnych pamiatok v obciach.

O niečo lepší je stav debarierizácie kultúrnych objektov, ktoré sú v majetku štátu alebo vyšších územných celkov. Skanzeny a niektoré významné hrady vlastní najčastejšie štát (prostredníctvom Slovenského národného múzea). Hrady a zámky sú často vo vlastníctve vyšších územných celkov alebo aj miest: ich debarierizácia je pritom mimoriadne náročná nielen finančne, ale aj technicky, keďže sa obyčajne nachádzajú v ťažko prístupnom teréne. Napríklad ľubovniansky hrad, ktorý je vzorový z hľadiska debarierizácie nielen pre nevidiacich a nepočujúcich, ale aj pre autistov a pod., ostáva naďalej len čiastočne dostupný pre vozíčkarov.

Cirkevné objekty v obciach majú v súčasnosti najčastejšie aspoň hlavnú loď dostupnú pre vozičkárov, ale aj to je len v zlomku objektov. Dostupnosť objektov, ale aj obradov, pre ďalšie skupiny osôb so zmyslovým obmedzením má stále len veľmi nízku frekvenciu.

Pokiaľ ide o debarierizáciu športových a rekreačných zariadení, Fond na podporu športu pravidelne vyhlasuje výzvy na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry, v ktorých je odstraňovanie bariér oprávneným výdavkom. Žiadateľom o dotáciu môže byť aj obec. Účelom môže byť rekonštrukcia športových hál, telocviční, štadiónov, plavární, výstavba nových športovísk, ale aj ich úprava pre bezbariérový prístup a využívanie (nielen športovcami, ale aj divákmi), ak ide o modernizáciu zariadenia. Ministerstvo cestovného ruchu a športu v roku 2025 vyhlásilo výzvu pre obce s do 3 000 obyvateľov na obnovu a výstavbu športovísk. Aj keď výzva nebola zameraná špeciálne na bezbariérovosť, rekonštrukcie športovísk môžu zahŕňať aj odstránenie bariér.

Zdroje pre debarierizačné projekty môžu obce získať aj z iných nadácií (napríklad z Nadácie Pontis). Nadácia KIA napríklad v roku 2026 realizuje grantovú výzvu Inšpirácia pohybom 2026, zameranú na podporu inklúzie v športe a zlepšenie dostupnosti športových aktivít pre všetkých, ktorej súčasťou je aj budovanie a obnova inkluzívnych (teda debarierizovaných) prvkov športovej infraštruktúry. Žiadateľmi mohli byť aj mestá a obce v Žilinskom kraji a výška grantu mohla dosiahnuť až 35 000 €.

Najcitlivejšou oblasťou je však debarierizácia zariadení sociálnych služieb, ktoré najčastejšie slúžia osobám s rôznymi telesnými, zmyslovými a mentálnymi obmedzeniami, vrátane seniorov. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) bod 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je obec poskytovateľom sociálnych služieb v rámci svojich samosprávnych, čiže tzv. originálnych kompetencií. Opäť to znamená, že by mali náklady spojené s výkonom týchto úloh hradiť z vlastných príjmov v rámci vlastného rozpočtu – a tu narážame na obmedzené zdrojové možnosti, najmä u malých obcí. Debarierizácia zariadení, v ktorých sa tieto služby v obciach poskytujú, by sa tak stala nedostupnou, ale aj tu existujú určité zdroje financovania projektov debarierizácie objektov sociálnych služieb zriaďovaných obcami. Aktuálne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje dotácie na základe zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti MPSVR SR, kde žiadateľom môže byť aj obec na podporu rozvoja sociálnych služieb a vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vecne sú však obmedzené len na vytváranie bezbariérového prostredia a na nákup technických zariadení na zlepšenie manipulácie s fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Problematické je tu zúžené chápanie debarierizácie. Aj staršie metodické príručky (ešte pred 10 a viac rokmi) sa sústreďovali napríklad len na architektonické bariéry a až novšie metodiky sa venujú v zariadeniach sociálnych služieb aj odstraňovaniu bariér pre zmyslovo obmedzené osoby.

Ešte významnejší je oproti vyššie uvedeným objektom v tom, že sa v obciach dajú realizovať debarierizačné opatrenia tam, kde obec je vlastníkom týchto objektov. Existuje celý rad príležitostí, kde takmer každá, aj tá najmenšia, obec má možnosť realizovať takéto opatrenia. Ide o debarierizáciu verejných objektov, verejných priestranstiev a verejných komunikácií v obci. Predovšetkým ide o pešie komunikácie, priechody pre chodcov, zastávky cestnej hromadnej dopravy, parkovacie miesta, verejné WC a pod. Tu sú dnes k dispozícii kvalitne spracované a dostupné metodické materiály; nie vždy ide o vysokú finančnú náročnosť; často je možná realizácia vlastnými technickými kapacitami a pod. Aj keď je niekedy nevyhnutná spolupráca so štátnymi orgánmi (napríklad pri dopravných informačných systémoch pre sluchovo znevýhodnené osoby a celkove pri riešení nadobecnej dopravnej infraštruktúry)

Obce teda na získavanie prostriedkov na debarierizáciu rôznych objektov, ktoré majú vo vlastníctve, spravidla musia využívať rôzne externé zdroje. Často je pritom explicitná požiadavka, že predkladanie projektov do rôznych výziev je podmienené tým, že obec má spracovaný aj širší koncepčný materiál, v ktorom je problematika debarierizácie zakotvená. V praxi ide najčastejšie o programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, ktoré sú dnes na Slovensku štandardným nástrojom komunálnej politiky a v ktorých je často zakotvená úloha debarierizovať zariadenia sociálnych služieb (napr. Chorvátsky Grob 2024-2030). Tento typ dokumentov považujeme za vhodnejší pre komplexný prístup, ktorý otvára priestor nielen pre debarierizáciu školských či kultúrnych zariadení, ale aj pre debarierizáciu nadväzujúcich (ale aj ďalších) verejných priestranstiev: chodníkov, radníc a pod. (Žilina 2025).

Pokiaľ ide o komunitné sociálne služby, obce zahŕňajú debarierizáciu do osobitných komunitných plánov sociálnych služieb. V metodike pre ich prípravu sa však pri-tom priamo uvádza, že je potrebné klásť dôraz na tvorbu bezbariérovej infraštruktúry ako aj debarierizácie prostredia vrátane škôl a ďalších zariadení pre širokú verejnosť, čo obce premietajú v týchto plánoch do opatrení v podobe vytvárania bezbariérových prístupov do verejných, kultúrnych a iných inštitúcií v obci a debarierizácie kľúčových verejných priestranstiev a obecných komunikácií (Zvolen 2009, Liptovský Mikuláš 2010, Bátorove Kosihy 2017, Rimavská Baňa 2017, Slavec 2018, Brusno 2018, Modrany 2018. Iža 2018 atď.), ale niekedy len do debarierizácie sociálnych služieb (Šamorín 2021 atď.). Napriek tomu, že sa pritom predpokladá viaczdrojové financovanie (dotačné zdroje, fondy EÚ, rozpočet obce a pod.), často sa práve z dôvodu nedostatku zdrojov nedarí tieto plány realizovať, aj keď v iných obciach sa to darí (Smižany 2020).

V minulosti bola pre obce v tomto smere motivačnou aj súťaž Oskar bez bariér, ktorú v rokoch 2003-2018 vyhlasovalo Združenie miest a obcí (ZMOS) pod záštitou ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Súťaž bola zameraná na ocenenie miest a obcí, ktoré odstraňovali bariéry nielen architektonické, ale aj medziľudské. Išlo o ocenenie samospráv, ktoré rôznymi aktivitami, krátkodobými aj dlhodobými projektmi, uľahčovali život všetkým občanom, najmä hendikepovaným. Samotná súťaž a rovnako aj poznanie príkladov dobrej praxe v oblasti sociálnych vecí prispievali už k zvyšovaniu kvality miest-neho a komunitného života. Samosprávy prihlasovali svoje jednorazové aktivity ako aj dlhodobé projekty z viacerých oblastí – napríklad sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany, krízovej intervencie či aktivít zameraných na terénnu sociálnu a komunitnú pomoc. Výberová komisia oceňovala samosprávy v kategóriách obcí do 5 000 obyvateľov a nad 5 000 obyvateľov. Už dlhší čas však ZMOS v tejto aktivite nepokračuje. Pritom Európska komisia od roku 2010 v spolupráci s Európskym fórom zdravotného postihnutia organizuje súťaž o cenu Access City. Jej cieľom je oceniť úsilie miest EÚ, ktoré prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím prikladajú prioritu.

Debarierizácia vo svojej realizačnej fáze v pôsobnosti miest a obcí teda naráža na celý rad subjektívnych, ale aj objektívnych prekážok, najmä na nedostatok vlastných finančných zdrojov obcí, na nestabilnú a nedostatočnú finančnú podporu zo strany štátu, často aj na absenciu kvalitnej metodickej podpory a pod. Takto sa tieto faktory premietajú aj do rozhodovacích procesov orgánov mesta či obce, kde pre debarierizáciu chýba dostatočná podpora. Tak tomu bolo napríklad v prípade mesta Pezinok. Išlo o výťah v Starej radnici, ktorá je aj národnou kultúrnou pamiatkou – jej debarierizáciu ako verejnú stavbu však poslanci mestského zastupiteľstva neschválili. Napriek tomu najmä väčšie mestá (Trnava, Nitra, Bratislava a pod.) ukazujú, že je v ich politickom myslení a v rozhodovaní ich orgánov dostatok vôle aj na presadzovanie myšlienok debarierizácie.

Autor: doc. PhDr. Ing. Stanislav Konečný, PhD. MPA
Katedra verejnej politiky a teórie verejnej správy, Fakulta verejnej správy, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach

Zoznam bibliografických odkazov

BALUŽINSKÝ, Jozef (ed.). 2019. Múzeá a galérie bez bariér : zborník príspevkov z konferencie venovanej debarierizácii kultúrnych inštitúcií. Dubnica nad Váhom : Dubnické múzeum, 243 s. ISBN 978-80-82000-55-2.

FILIPOVÁ, Mária – WOLEKOVÁ, Helena – PETIJOVÁ, Martina. 2018. Komunitný plán sociálnych služieb. Metodická príručka. Bratislava: SOCIA, 103 s. ISBN 978-80-89851-08-9.

KONEČNÝ, Stanislav – KONEČNÝ, Bruno. 2009. Otvorená komunálna politika : teória a prax. Bratislava : MAYOR, 291 s. ISBN 9788096913336

MAGISTRÁT. 2022. Dekáda pre kultúru. Koncepcia udržateľného rozvoja kultúry Bratislavy 2030. Bratislava: Magistrát hl.m., 389 s. Dostupné na: https://bratislavask.s3.bratislava.sk/upload/KONCEPCIA_KULTURY_2030_48982b6702.pdf

MESTO NITRA. 2019. Stratégia prístupnosti mesta Nitry pre všetkých. (Návrh stratégie zabezpečenia prístupnosti mesta Nitry pre osoby so zdravotným postihnutím, seniorov, ďalšie skupiny obyvateľov a návštevníkov). Nitra: Mestský úrad a Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, 151 s. Dostupné na: https://nitra.sk/wp-content/uploads/2025/07/Strategia-pristupnosti-mesta-Nitry-pre-vsetkych.pdf

MESTO PEZINOK. 2022. Konsolidovaná výročná správa Mesta Pezinok za rok 2021. Pezinok: Mestský úrad, 41 s. Dostupné na: https://www.pezinok.sk/content/files/zaverecny_ucet2021-5_konsolidovana_sprava.pdf

MESTO ŽILINA. 2025. Schválenie monitorovacej správy o plnení PHRSR za rok 2024. Žilina: Mestský úrad, 37 s. Dostupné na: https://zilina.sk/wp-content/uploads/2025/06/34_Schvalenie-monitorovacej-spravy-PHRSR_2024.pdf

MK SR. 2022. Analýza stavu debarierizácie v cirkvách a náboženských spoločnostiach na Slovensku. Bratislava: Ministerstvo kultúry SR, 52 s. Dostupné na: https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2022/05/Debarierizacia_CaNS-1.pdf.

MK SR. 2023. Informácia o stave fyzickej a informačnej debarierizácie v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (informatívny materiál). Bratislava: Ministerstvo kultúry SR, 38 s. Dostupné na: https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/03-vlastnymat-1.pdf.

MK SR. 2025. Zoznam prvkov debarierizácie. Bratislava: Ministerstvo kultúry, 2 s. Dostupné na: https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2025/03/Z1-Priloha-c.-5-vyzvy-Zoznam-prvkov-debarierizacie.pdf?utm_source=copilot.com

MŠVVŠ SR. 2020. Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Záverečná správa. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, 252 s. Do-stupné na: https://www.minedu.sk/data/att/28f/15944.3bab36.pdf

MŠVVŠ SR. 2022. Manuál debarierizácie škôl a školských zariadení. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, 62 s. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/e65/24313.fdc147.pdf

NOVACKÁ, Ľudmila a tím. 2026. Manažment atraktivít v cestovnom ruchu : pre potreby zdravotne znevýhodnených návštevníkov. Bratislava : Bratislavská organizácia cestovného ruchu, 70 s. ISBN 9788097312.

OBEC CHORVÁTSKY GROB. 2024. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Chorvátsky Grob na roky 2024 – 2030. Chorvátsky Grob: Obecný úrad, 252 s. Dostupné na: https://www.chorvatskygrob.sk/data/advertisement/chorvatskygrob/468389/179895_phrsr-obce-chorvatsky-grob-2024-2030.pdf

ROLLOVÁ, Lea – ČEREŠŇOVÁ, Zuzana. 2015. Univerzálne navrhovanie objektov komunitných sociálnych služieb. Bratislava: Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 66 s. ISBN 978-80-970110-4-8.

ROLLOVÁ, Lea a kol. 2015. Tvorba inkluzívneho prostredia v procese deinštitucionalizácie. Brati-slava: Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 368 s. ISBN: 978-80-970110-5-5.

ROLLOVÁ, Lea a kol 2022. Hodnotenie bezbariérového prístupu budov na Slovensku z hľadiska univerzálneho navrhovania. Bratislava: Socia, 24 s. ISBN 978-80-89851-31-7.