Integrácia zdravotnej gramotnosti do organizačnej kultúry ako predpoklad podpory zdravia na pracovisku

Úvod

Zdravotná gramotnosť predstavuje významný predpoklad ochrany a podpory zdravia, prevencie ochorení a informovaného rozhodovania jednotlivcov o vlastnom zdraví. V pracovnom prostredí nadobúda osobitný význam nielen ako individuálna kompetencia zamestnancov, ale aj ako súčasť organizačnej kultúry orientovanej na zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života. Jej systematický rozvoj si vyžaduje vytváranie podmienok podporujúcich dostupnosť a zrozumiteľnosť zdravotných informácií, preventívne správanie a aktívnu participáciu zamestnancov. Integrácia princípov zdravotnej gramotnosti do strategického riadenia a každodenných procesov organizácie môže prispievať k budovaniu zdravého pracovného prostredia a dlhodobému zachovaniu pracovnej schopnosti (Brach et al., 2012; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010).

Zdravotná gramotnosť je schopnosť získavať, prečítať, pochopiť a využiť zdravotné informácie tak, aby človek mohol správne rozhodovať o svojom zdraví (Akční plán rozvoje zdravotní gramotnosti, 2014). Zdravotná gramotnosť je o tom, ako jasne komunikovať informácie o zdraví a správne im rozumieť. Zdravotná gramotnosť je dôležitá vo všetkých bodoch v rámci kontinuity starostlivosti o zdravie – od pohody a zdravia, cez prevenciu a detekciu chorôb až po diagnostiku a rozhodovanie, ako aj liečbu a starostlivosť o seba (Osborne, 2018). V užšom chápaní zdravotnej gramotnosti sa kladie dôraz na zdravotnícke informácie, pochopenie príbalových letákov, schopnosti osobnej účasti na liečbe, schopnosti starostlivosti o rodinných príslušníkov, základné informácie o zdravom životnom štýle. V širšom chápaní ide o dostupnosť všetkých informácií, ktoré súvisia so zdravím a môžu priaznivo ovplyvniť zdravie, posilnenie schopnosti ľudí orientovať sa v životných situáciách a rozhodovať sa tak, aby to viedlo k ochrane a posilneniu zdravia (Holčík, 2010). Človek s adekvátnou zdravotnou gramotnosťou vie čítať formuláre pre informovaný súhlas, lekárske etikety, predpisy a ostatné medicínske informácie, rozumie písaným a hovoreným informáciám prijatým od zdravotníckych pracovníkov a dodržiava nevyhnutné procedúry a nariadenia, ako je medikácia a stanovený liečebný režim. Ide o prepojenie zdravia a informácií. Zdravotná gramotnosť je kľúčovým výsledkom činnosti výchovy k zdraviu, ktorá by mala byť v širšom poňatí podpory zdravia (DeYoung, 2009). Praktický význam zdravotnej gramotnosti odkazuje na stupeň schopnosti jednotlivcov získavať, spracúvať a pochopiť základné zdravotné informácie a služby, potrebné na správne rozhodnutia týkajúce sa starostlivosti o zdravie. Zdravotná gramotnosť stavia na myšlienke, že aj zdravie a gramotnosť sú rozhodujúce zdroje pre každodenný život (WHO, 2009).

WHO (2013) definuje zdravotnú gramotnosť ako kognitívne a sociálne zručnosti, ktoré určujú motiváciu a schopnosť jednotlivcov získať prístup k pochopeniu a použitiu informácií spôsobom, ktorý podporuje a udržiava dobrý zdravotný stav, teda schopnosť človeka vyhľadávať, pochopiť a využiť informácie o zdraví a zdravotníckych službách, aby mohol posudzovať a prijímať rozhodnutia o zdravotnej starostlivosti, prevencii chorôb a podpore zdravia v každodennom živote, s cieľom zachovať alebo zlepšiť kvalitu života. Dimunová (2018) charakterizuje zdravotnú gramotnosť ako schopnosť jednotlivca kompetentne a primerane aplikovať vedomosti a zručnosti v konkrétnych zdravotných situáciách a schopnosť realizovať účinné preventívne opatrenia intervenujúce do životného štýlu v smere podpory zdravia. Definície zdravotnej gramotnosti zahŕňajú verejno-zdravotnícky pohľad, ktorý môže byť ľahko prispôsobený individuálnemu prístupu k trom doménam zdravia, ktorými sú zdravotná starostlivosť, prevencia ochorení a podpora zdravia. Diskusie o úlohe zdravotnej gramotnosti zdôrazňujú význam interakcie medzi požiadavkami zdravotníckych systémov a zručnosťami jednotlivcov (Sørensen et al., 2012).

Účasť jednotlivcov na trhu práce zohráva ústrednú úlohu pri zabezpečovaní ich živobytia a základu pre sociálne poistenie. Práca je vplyvným faktorom počas celého života a determinuje zdravie a pohodu človeka. V práci rastúca komplexnosť, rýchle zmeny a zmenené pracovné prostredie v dôsledku globalizácie a digitalizácie spôsobujú okrem iného nárast počtu samostatne zárobkovo činných osôb a stratu hranice medzi pracovným a súkromným životom a inými oblasťami života (Ehmann et al., 2021). Fyzické a psychické zdravie zamestnanca by malo byť aj v centre záujmu zamestnávateľa a zdravotná gramotnosť má predstavovať integrálnu súčasť firemnej či organizačnej kultúry. Organizačná kultúra predstavuje súbor zdieľaných hodnôt, presvedčení, základných predpokladov a noriem správania, ktoré formujú fungovanie organizácie a ovplyvňujú každodenné konanie jej členov. Organizačnú kultúru ako hodnotový systém by si mal osvojiť každý zamestnanec a stotožniť sa s ním (Robbins, Judge, 2019; Schein, 2010). Určuje správanie zamestnancov v organizácii a ovplyvňuje jej fungovanie a výkonnosť. Vytváranie organizačnej kultúry je nikdy nekončiaci proces, na ktorý majú vplyv vrcholoví manažéri, lídri organizácie (Čmelíková, Čmelík, 2012). Typ organizačnej kultúry determinuje rozhodovacie procesy manažmentu a pracovné výsledky, ktoré manažment očakáva od svojich zamestnancov (Kilíková, 2024). Podľa Warrick (2026) je možné ju definovať ako prevládajúce presvedčenia, hodnoty, postoje, správanie alebo postupy, ktoré sú typické pre určitú skupinu ľudí. Z pohľadu skupiny sa vzťahuje na celú organizáciu podľa jej veľkosti či zamerania, krajiny alebo rodiny. Vedci však označujú organizačnú kultúru ako kultúru celej organizácie alebo akejkoľvek jednotky, kde ľudia pracujú v rámci organizácie.

Zdravotná gramotnosť v pracovnom prostredí predstavuje nielen individuálnu kompetenciu zamestnanca, ale aj strategický rozvojový potenciál organizácie, ktorý je potrebné systematicky podporovať prostredníctvom vzdelávacích, preventívnych a organizačných intervencií. Zdravotná gramotnosť ako súčasť organizačnej kultúry znamená, že ochrana a podpora zdravia, zrozumiteľná komunikácia a vytváranie podmienok pre informované rozhodovanie zamestnancov sú prirodzenou súčasťou hodnôt, riadenia a každodenného fungovania organizácie (Brach et al., 2012; Schein, 2010; WHO, 2002; WHO, 2025).

Zdravotne gramotná organizácia alebo zdravotne gramotný zamestnávateľ je taký, ktorý aktívne vytvára prostredie podporujúce telesné aj duševné zdravie svojich ľudí, dokáže efektívne komunikovať témy spojené so zdravím a pomáha zamestnancom orientovať sa v oblasti prevencie a firemných benefitov. Nejde len o formálne plnenie zákonných povinností, ale o strategický prístup k ľudským zdrojom, kde zdravý zamestnanec znamená prosperujúcu firmu (Brach et al., 2012; Sørensen et al.; 2012; WHO, 2010).

Zdravotná gramotnosť na pracovisku zahŕňa tieto komponenty:

• Individuálna zdravotná gramotnosť: Schopnosť zamestnanca vyhľadať, pochopiť, vyhodnotiť a uplatniť informácie o bezpečnosti, životnom štýle a medicíne (vrátane duševného zdravia a prevencie chronických chorôb).

• Organizačná zdravotná gramotnosť: Miera, do akej firma vytvára pravidlá, prostredie a spôsoby komunikácie, ktoré pracovníkom uľahčujú orientáciu v zdravotných zdrojoch a benefitoch.

• Vedenie podporujúce zdravie: Manažéri a nadriadení, ktorí aktívne podporujú pohodu (wellbeing), rešpektujú potreby zamestnancov a odbúravajú stigmu spojenú s hľadaním pomoci (Brach et al., 2012; Franke et al., 2014; Sørensen et al.; 2012).

Význam digitálnej zdravotnej gramotnosti na pracovisku:

• Psychická pohoda: Štúdie ukazujú, že individuálna zdravotná gramotnosť priamo zlepšuje duševné zdravie zamestnancov. Tento účinok je ešte silnejší, ak ho podporuje samotná organizácia a chápavý manažment.

• Pracovná schopnosť a bezpečnosť: Vedomosti v oblasti ochrany zdravia pri práci znižujú riziko vyhorenia, predlžujú schopnosť pracovať a zabezpečujú bezpečnejšie zvládanie rizík na pracovisku.

• Životný štýl a prevencia: Vzdelávacie programy (napr. preventívne prehliadky či poradenstvo priamo na pracovisku) pomáhajú pracovníkom včas zachytiť rizikové faktory, ako sú prediabetes alebo vysoký krvný tlak (Brach et al., 2012; Franke et al., 2014; Sørensen et al.; 2012).

Kľúčové stratégie zamestnávateľov v podpore zdravotnej gramotnosti zamestnancov:

• Používa nie zrozumiteľného - jazyka: nahradiť zložitý lekársky žargón v príručkách, poistných zmluvách a bezpečnostných pokynoch jednoduchým a jasným jazykom.

• Vzdelávanie manažérov: poskytnúť vedúcim tímov školenia o prvej pomoci v oblasti duševného zdravia, aby vedeli, ako správne podporiť svojich podriadených.

• Využívanie aj iných alternatív ako brožúr: ponúknuť interaktívne workshopy, skupiny partnerskej podpory a praktické nástroje namiesto pasívneho rozdávania letákov.

• Adaptácia prístupu zamestnancom: zohľadňovať to, že potreby sa líšia podľa veku, vzdelania, pracovnej pozície (napr. administratíva vs. výroba) či jazyka (Brach et al., 2012; WHO, 2010; WHO, 2022).

Obrázok 1 Model zdravia na pracovisku (zdroj: CDC, 2024)

O čakávané prínosy rozvoja zdravotnej gramotnosti v prostredí organizácie

Systematický rozvoj zdravotnej gramotnosti zamestnancov predstavuje významnú súčasť podpory zdravia na pracovisku a vytvárania organizačnej kultúry orientovanej na zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života. Zdravotná gramotnosť ovplyvňuje schopnosť zamestnancov porozumieť zdravotným informáciám, kriticky ich posudzovať a využívať pri rozhodovaní o vlastnom zdraví. Jej podpora môže prinášať pozitívne účinky na individuálnej, kolektívnej aj organizačnej úrovni (Brach et al., 2012; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010). Benefity rozvoja zdravotnej gramotnosti zamestnancov možno vnímať v šiestich oblastiach:

1. Posilnenie individuálnej zodpovednosti za zdravie

Vyššia úroveň zdravotnej gramotnosti vytvára predpoklady na aktívnejší a uvedomelejší prístup zamestnancov k ochrane a podpore vlastného zdravia. Zamestnanci s rozvinutými zdravotnými kompetenciami dokážu lepšie identifikovať faktory ovplyvňujúce ich zdravotný stav, rozpoznávať potenciálne zdravotné riziká a prijímať informované rozhodnutia v oblasti životného štýlu, prevencie a využívania zdravotnej starostlivosti. Posilňovanie individuálnej zodpovednosti však musí byť sprevádzané vytváraním primeraných organizačných podmienok. Zodpovednosť za zdravie preto nemožno prenášať výlučne na jednotlivca, ale je potrebné ju chápať ako spoločnú zodpovednosť zamestnancov a zamestnávateľa (Sørensen et al., 2012; WHO, 2010).

2. Zlepšenie orientácie zamestnancov v zdravotných informáciách

Rozvoj zdravotnej gramotnosti podporuje schopnosť zamestnancov efektívne vyhľadávať, porozumieť, kriticky hodnotiť a prakticky využívať informácie týkajúce sa zdravia. Osobitný význam nadobúda v kontexte narastajúceho množstva digitálnych zdravotných informácií, ktorých odborná správnosť, dôveryhodnosť a zrozumiteľnosť môžu byť rozdielne. Zamestnanci s vyššou úrovňou zdravotnej gramotnosti môžu lepšie rozlišovať medzi vedecky podloženými odporúčaniami a neoverenými tvrdeniami, orientovať sa v preventívnych programoch a efektívnejšie komunikovať so zdravotníckymi pracovníkmi. V organizačnom prostredí je preto dôležité zabezpečiť dostupnosť aktuálnych, zrozumiteľných a dôveryhodných zdravotných informácií (Brach et al., 2012; Norman, Skinner, 2006; Sørensen et al., 2012).

3. Podpora preventívneho a zdravie podporujúceho správania

Zdravotná gramotnosť predstavuje jeden z predpokladov rozvoja preventívneho správania a osvojovania návykov podporujúcich zdravie. Jej systematické posilňovanie môže motivovať zamestnancov k pravidelnému absolvovaniu preventívnych prehliadok, primeranej pohybovej aktivite, vyváženému stravovaniu, dostatočnej regenerácii a efektívnemu zvládaniu stresu. Významnou oblasťou je aj rozpoznávanie včasných príznakov zdravotných problémov a primerané využívanie zdravotníckych služieb. Efektivita preventívnych intervencií sa môže zvyšovať ich prepojením s konkrétnymi pracovnými podmienkami, dostupnosťou preventívnych aktivít a podporou zo strany vedenia organizácie (Nutbeam, 2008; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010).

4. Znižovanie preventabilných zdravotných rizík

Zvyšovanie zdravotnej gramotnosti môže prispievať k lepšiemu rozpoznávaniu a zvládaniu ovplyvniteľných zdravotných rizík, ktoré súvisia s pracovným prostredím, pracovnými návykmi a životným štýlom zamestnancov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú riziká spojené s dlhodobým sedavým zamestnaním, nedostatočnou pohybovou aktivitou, nevhodnými ergonomickými podmienkami, chronickým stresom, nadmerným pracovným zaťažením a nedostatočnou regeneráciou. Zdravotne gramotní zamestnanci môžu aktívnejšie využívať dostupné preventívne opatrenia a včas identifikovať situácie ohrozujúce ich zdravie. Samotná edukácia však nenahrádza povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať bezpečné a zdraviu neškodné pracovné podmienky. Znižovanie zdravotných rizík preto vyžaduje kombináciu individuálnych kompetencií a systémových organizačných opatrení (Sørensen et al., 2012; WHO, 2010; WHO, 2022).

5. Zlepšenie pracovnej pohody a spokojnosti zamestnancov

Podpora zdravotnej gramotnosti môže pozitívne ovplyvňovať subjektívne vnímanie zdravia, psychickú pohodu a schopnosť zamestnancov zvládať každodenné pracovné požiadavky. Osobitný význam má rozvoj gramotnosti v oblasti duševného zdravia, ktorý zahŕňa schopnosť rozpoznávať prejavy psychickej záťaže, využívať primerané stratégie zvládania stresu a vyhľadať odbornú pomoc. Organizácie podporujúce otvorenú komunikáciu o zdraví, psychické bezpečie, rešpektovanie individuálnych potrieb a rovnováhu medzi pracovným a osobným životom vytvárajú priaznivé predpoklady na posilňovanie pracovnej spokojnosti. Zdravotná gramotnosť tak môže predstavovať súčasť širšej stratégie podpory pracovnej pohody (workplace well-being) a prevencie psychosociálnych rizík (WHO, 2022).

6. Podpora pracovnej schopnosti a dlhodobej udržateľnosti zamestnanosti

Rozvoj zdravotnej gramotnosti môže prispievať k zachovaniu pracovnej schopnosti prostredníctvom podpory zdravého životného štýlu, včasného rozpoznávania zdravotných problémov a efektívnejšieho využívania preventívnej zdravotnej starostlivosti. V kontexte starnutia pracovnej populácie a rastúcich nárokov na fyzickú aj psychickú výkonnosť zamestnancov nadobúda osobitný význam podpora schopnosti jednotlivcov aktívne sa podieľať na udržiavaní svojho zdravia počas celého pracovného života. Dlhodobá integrácia zdravotnej gramotnosti do organizačnej kultúry môže vytvárať predpoklady na udržanie pracovnej výkonnosti, znižovanie zdravotne podmienenej pracovnej záťaže a podporu aktívneho a zdravého starnutia v zamestnaní. Tieto prínosy však závisia aj od pracovných podmienok, charakteru práce a dostupnosti primeraných organizačných opatrení (Ilmarinen, 2009; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010).

Celkový prínos pre organizáciu

Systematická podpora zdravotnej gramotnosti zamestnancov môže vytvárať synergický efekt, pri ktorom sa rozvoj individuálnych zdravotných kompetencií prepája s posilňovaním organizačnej kultúry orientovanej na zdravie. Z dlhodobého hľadiska môže tento prístup prispievať k vytváraniu bezpečnejšieho pracovného prostredia, podpore pracovnej pohody, posilňovaniu participácie zamestnancov a udržateľnosti pracovnej schopnosti (Brach et al., 2012; Ilmarinen, 2009; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010).

Obrázok 2 Schématické zobrazenie zdravotne gramotnej organizácie (Obrázok generovaný pomocou umelej inteligencie (OpenAI, ChatGPT, 2026) na základe autorského zadania)

Implementácia prvkov podpory zdravotnej gramotnosti do prostredia organizácie či firmy a vytváranie tzv. zdravotne gramotnej organizácie môže byť realizované prostredníctvom vypracovania akčného plánu.

NÁVRH AKČNÉHO PLÁNU IMPLEMENTÁCIE INTERVENCIÍ NA PODPORU ZDRAVOTNEJ GRAMOTNOSTI ZAMESTNANCOV (12-mesačný implementačný cyklus)

Cieľ akčného plánu: Systematicky rozvíjať zdravotnú gramotnosť zamestnancov prostredníctvom cielených edukačných, preventívnych a organizačných intervencií a integrovať podporu zdravia do organizačnej kultúry pracoviska.

Tabuľka 1 Konkretizácia fáz implementácie akčného plánu na podporu zdravotnej gramotnosti

(zdroj: vlastné spracovanie na základe metodických rámcov WHO, 2010; CDC, 2024 a princípov organizačnej zdravotnej gramotnosti podľa Brach et al., 2012)

Kľúčové oblasti intervencií podporujúcich zdravotnú gramotnosť zamestnancov

• Edukácia v kontexte zdravia: rozvíjanie schopnosti zamestnancov získavať, porozumieť, kriticky hodnotiť a využívať zdravotné informácie pri rozhodovaní o vlastnom zdraví.

• Prevencia a zdravý životný štýl: podpora pohybovej aktivity, zdravej výživy, zvládania stresu a využívania preventívnych zdravotníckych služieb prostredníctvom dostupných a individuálne prispôsobených programov podpory zdravia na pracovisku.

• Zdravotne gramotná organizácia: vytváranie organizačných podmienok podporujúcich dostupnosť a zrozumiteľnosť zdravotných informácií, participáciu zamestnancov a aktívne zapojenie manažmentu organizácie a jednotlivých organizačných zložiek do podpory zdravia.

• Digitálna zdravotná gramotnosť: posilňovanie schopnosti zamestnancov vyhľadávať, kriticky hodnotiť a využívať elektronické zdravotné informácie a rozvíjať kompetencie potrebné na bezpečné používanie digitálnych zdravotníckych služieb (Brach et al., 2012; Norman, Skinner, 2006; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010).

Návrh indikátorov hodnotenia efektívnosti intervencií na podporu zdravotnej gramotnosti

• Úroveň zdravotnej gramotnosti: zmena skóre validovaného hodnotiaceho nástroja pred intervenciou a po nej (napr. hodnotiace nástroje HLQ – Health Literacy Questionnaire; HLS19-Q12 – Health Literacy Survey Questionnaire; eHEALS – eHealth Literacy Scale).

• Participácia zamestnancov: percentuálny podiel zamestnancov zapojených do aktivít.

Zdravotné kompetencie: zmena schopnosti orientovať sa v zdravotných informáciách a prijímať informované rozhodnutia v oblasti zdravia.

• Organizačné prostredie: počet a rozsah zavedených opatrení podporujúcich zdravie.

• Udržateľnosť: začlenenie intervencií do interných politík a pravidelných aktivít organizácie (Brach et al., 2012; Norman, Skinner, 2006; Osborne et al., 2013; Pelikan et al., 2022; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010).

Implementácia akčného plánu vytvára predpoklady na rozvoj zdravotných kompetencií zamestnancov, posilnenie preventívneho správania a budovanie organizačnej kultúry orientovanej na zdravie. Dlhodobým zámerom je transformácia pracoviska na zdravotne gramotnú organizáciu, v ktorej je podpora zdravia súčasťou strategického riadenia a každodennej praxe (Brach et al., 2012; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010).

Možnosti participácie sestier na podpore zdravotnej gramotnosti zamestnancov

Sestry predstavujú významných aktérov podpory zdravotnej gramotnosti zamestnancov. Ich úloha spočíva najmä v:

• posudzovaní úrovne zdravotnej gramotnosti a identifikácii edukačných potrieb,

• edukácii v oblasti prevencie ochorení, zdravého životného štýlu a duševného zdravia,

• podpore digitálnej zdravotnej gramotnosti a kritického hodnotenia zdravotných informácií,

• realizácii preventívnych intervencií a podpore informovaného rozhodovania o zdraví,

• interdisciplinárnej spolupráci pri tvorbe a implementácii programov podpory zdravia,

• evaluácii výsledkov intervencií a kontinuálnom zlepšovaní edukačných postupov.

Sestry tak môžu prispievať k transformácii pracoviska na prostredie, v ktorom je zdravotná gramotnosť súčasťou organizačnej kultúry a systematickej podpory zdravia (Brach et al., 2012; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010).

Tabuľka 2 Konkretizácia úloh sestier v podpore zdravotnej gramotnosti

(spracované podľa: Brach et al., 2012; Sørensen et al., 2012; WHO, 2010)

Záver

Zdravotná gramotnosť predstavuje významný predpoklad ochrany a podpory zdravia, prevencie ochorení a informovaného rozhodovania jednotlivcov o vlastnom zdraví. V pracovnom prostredí nadobúda osobitný význam nielen ako individuálna kompetencia zamestnancov, ale aj ako súčasť organizačnej kultúry orientovanej na zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života. Jej systematický rozvoj si vyžaduje vytváranie podmienok podporujúcich dostupnosť a zrozumiteľnosť zdravotných informácií, preventívne správanie a aktívnu participáciu zamestnancov. Integrácia princípov zdravotnej gramotnosti do strategického riadenia a každodenných procesov organizácie môže prispievať k budovaniu zdravého pracovného prostredia a dlhodobému zachovaniu pracovnej schopnosti (Sørensen et al., 2012; WHO, 2010; Brach et al., 2012).

Autorka: PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA, univ. doc. KU
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva

Literatúra

Akční plán rozvoje zdravotní gramotnosti (AP č. 12). 2014. Zdraví 2020 – Národní strategie ochrany a podpory zdraví a prevence nemocí. [online]. Pracovní skupina č. 12. Praha: MZ ČR, 2014. Dostupné z: https://www.databaze-strategie.cz/cz/mzd/strategie/akcni-plan-c-12-rozvoj-zdravotni-gramotnosti.

BRACH, C. et al. 2012. Ten Attributes of Health Literate Health Care Organizations. NAM Perspectives. [online]. DOI: 10.31478/201206a. Dostupné z: https://nam.edu/wp-content/uploads/2015/06/BPHTenHLitAttributes.pdf

CENTERS FOR DISEASE CONTROL AND PREVENTION (CDC). 2024. Strategies for Building a Workplace Health Program. [online]. Dostupné z: https://www.cdc.gov/workplace-health-promotion/php/model/building.html.

ČMELÍKOVÁ, Z., ČMELÍK, J. 2012. Diagnostika organizačnej kultúry. In: Trendy v podnikaní. [online]. 2012. roč. 2, č. 2, s. 46 – 54. ISSN 1805- 0603. Dostupné z: https://fek.zcu.cz/tvp/doc/2012-2.pdf.

DeYoung, S. 2009. Teaching Strategies for Nurse Educators. New Yersey: Pearson Education, 2009, 132 p. ISBN 0-13-179026-9.

DIMUNOVÁ, L. 2018. Zdravotná gramotnosť ako kľúčový determinant zdravia. Zdravie – hybná sila ošetrovateľstva bez hraníc. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety. 2018: s. 46.

Ehmann, A. T., Ög, E., Rieger, M. A., Siegel, A. 2021. Work-Related Health Literacy: A Scoping Review to Clarify the Concept. Int J Environ Res Public Health. 2021 Sep 22;18(19):9945. doi: 10.3390/ijerph18199945. PMID: 34639262; PMCID: PMC8507793.

FRANKE, F., FELFE, J., PUNDT, A. 2014. The impact of health-oriented leadership on follower health: Development and test of a new instrument measuring health-promoting leadership. German Journal of Human Resource Management, 28(1–2), 139–161. https://doi.org/10.1177/23970022140280010.

Holčík, J. 2010. Systém péče o zdraví a zdravotní gramotnost. Brno: Masarykova univerzita, 2010, 293 s. ISBN 978-80-210-5239-0.

Ilmarinen, J. 2009. Work ability--a comprehensive concept for occupational health research and prevention. Scand J Work Environ Health. 2009 Jan;35(1):1-5. doi: 10.5271/sjweh.1304. PMID: 19277432.

KILÍKOVÁ, M. 2024. Typológia organizačnej kultúry vo vybraných zdravotníckych zariadeniach. [online]. In: Prohuman, roč. 18, 2026. ISSN 1338-1415. Dostupné z: https://www.prohuman.sk/articles/typologia-organizacnej-kultury-vo-vybranych-zdravotnickych-zariadeniach.

NORMAN, C. D., SKINNER, H. A. 2006. eHEALS: the eHealth literacy scale. J Med Internet Res. 2006; 8(4):e27. https://doi.org/10.2196/jmir.8.4.e27 PMID: 17213046.

Nutbeam, D. 2008. The evolving concept of health literacy. Soc Sci Med. 2008 Dec;67(12):2072-8. doi: 10.1016/j.socscimed.2008.09.050. Epub 2008 Oct 25. PMID: 18952344.

Osborne, H. 2018. Health Literacy From A to Z. New York: Aviva Publishing, 2018, 256 p. ISBN 978-1-947937-13-0.

Osborne, R. H., Batterham, R. W., Elsworth, G. R., Hawkins, M., Buchbinder, R. 2013. The grounded psychometric development and initial validation of the Health Literacy Questionnaire (HLQ). BMC Public Health. 2013 Jul 16;13:658. doi: 10.1186/1471-2458-13-658. PMID: 23855504; PMCID: PMC3718659.

Pelikan, J. M., Link, T., Straßmayr, C., Waldherr, K., Alfers, T., Bøggild, H., Griebler, R., Lopatina, M., Mikšová, D., Nielsen, M. G., Peer, S., Vrdelja, M. 2022. HLS19 Consortium of the WHO Action Network M-POHL. Measuring Comprehensive, General Health Literacy in the General Adult Population: The Development and Validation of the HLS19-Q12 Instrument in Seventeen Countries. Int J Environ Res Public Health. 2022 Oct 29;19(21):14129. doi: 10.3390/ijerph192114129. PMID: 36361025; PMCID: PMC9659295.

Robbins, S. P., Judge, T. A. 2019. Organizational Behavior (18th ed.). [online]. Pearson Education. Dostupné z: https://www.scirp.org/reference/referencespapers?Referenceid =4169219.

SCHEIN, E. H. 2010. Organizational Culture and Leadership. San Francisco: Jossey-Bass, 2010. ISBN 978-0-470-19060-9.

Sørensen, K., Van den Broucke, S., Fullam J, Doyle G, Pelikan J, Slonska Z, Brand H; (HLS-EU) Consortium Health Literacy Project European. 2012. Health literacy and public health: a systematic review and integration of definitions and models. BMC Public Health. 2012 Jan 25;12:80. doi: 10.1186/1471-2458-12-80. PMID: 22276600; PMCID: PMC3292515.

Warrick, D. D. 2026. Cases in Organization Development and Change. [online]. Cheltenham: Edward Elgar Publishing, 2026, 332 p. ISBN 9781035340972. Dostupné z: https://www.elgaronline.com/edcollchap/book/9781035340972/chapter23.xml.

WHO. 2002. Good Practice in Occupational Health Services: A Contribution to Workplace Health. [online]. Dostupné z: https://iris.who.int/server/api/core/bitstreams/38049430-3f87-437a-ad62-4f848ec63947/content.

World Health Organization (WHO). 2009. Background Note: Regional Preparatory Meeting on Promoting Health Literacy. [online]. UN ECOSOC, 2009. Dostupné z: http://www.who.int/healthpromotion/conferences/7gchp/track2/en/.

WORLD HEALTH ORGANIZATION (WHO). 2010. Healthy workplaces: A model for action. For employers, workers, policymakers and practitioners. [online]. Geneva: WHO, 2010. Dostupné z: https://www.who.int/publications/i/item/9789241599313.

World Health Organization (WHO). 2013. Health Literacy.The solid facts. [online]. Geneva: WHO, 2013, 86 p. ISBN 978-92-890-0015. Dostupné z: https://www.who.int/europe/publications/i/item/9789289000154.

WORLD HEALTH ORGANIZATION (WHO). 2022. WHO guidelines on mental health at work. [online]. Geneva: WHO, 2022. Dostupné na: https://iris.who.int/server/api/core/bitstreams/6152a556-6893-4c4e-9ed8-094478bb25eb/content.

WORLD HEALTH ORGANIZATION (WHO). 2025. Health literacy. [online]. Geneva: WHO, 2025. Dostupné z: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/health-literacy.