Manipulatívne správanie väzňov a zneužívanie psychofarmák z pohľadu sestry

Úvod

Zneužívanie psychofarmák predstavuje špecifické riziko psychiatrickej starostlivosti, ktoré je vo väzenskom prostredí obzvlášť významné. Zvýšená spotreba psychofarmák zvyšuje riziko ich nesprávneho predpisovania, polyfarmácie a vzniku závislosti (Baldessarini, 2014, Mahesarajah, El Asmar, Irwin, 2024). Nedostatočné zhodnotenie stavu, nesprávne dávkovanie či rizikové interakcie vedú k preskripčným kaskádam (Soerensen, Nielsen, Poulsen et al., 2016). Vo väzniciach je spotreba psychofarmák vyššia ako v bežnej populácii a ich zneužívanie na substitúciu drog či obchodovanie je časté (Hassan, Senior, Webb et al., 2016). Najčastejšie sú predmetom manipulatívneho správania pregabalin, benzodiazepíny a opioidy, ktoré majú vysoký návykový potenciál. Niektorí väzni pritom cielene simulujú psychické ťažkosti a využívajú sofistikované verbálne a neverbálne manipulatívne vzorce správania. Ich rozpoznanie je náročné a vyžaduje rovnováhu medzi etickou povinnosťou liečiť a prevenciou zneužitia (Calabrò, Perissinotto, Scalorbi et al., 2023). Systematické pozorovanie a analýza správania sú nástrojom ochrany psychiatrickej liečby pred zneužitím. Situáciu komplikujú špecifiká väzníc, ako je fluktuácia personálu, slabá prepojenosť záznamov a nedostatočné monitorovanie spotreby liekov (Magola-Makina, Abuzour, Ashcroft et al., 2022).

Cieľ

Analyzovať vzorce správania väzňov spojené s rizikom zneužitia psychofarmák.

Súbor a metodika

Štúdia mala charakter observačnej deskriptívnej štúdie realizovanej v reálnych podmienkach ambulantnej psychiatrickej starostlivosti vo väzení. Výskumný problém bol zameraný na zodpovedanie otázky, s akými vzorcami správania u väzňov sa môže sestra v psychiatrickej ambulancii stretnúť v súvislosti so snahou získať psychofarmaká s rizikom ich zneužitia. Metódou zberu dát bolo štruktúrované pozorovanie. Výskyt pozorovaných javov bol zaznamenaný do protokolu, ktorý bol zostavený kombináciou odborných poznatkov a výsledkov predvýskumu (2020-2024). Pozorovali sme vplyv prítomnosti sestry na správanie väzňov pri žiadostiach o medikáciu a ďalšie javy (frekvencia návštev, anamnéza, motivácia k vyšetreniu u psychiatra). V predvýskume boli identifikované najčastejšie verbálne a neverbálne vzorce správania väzňov pri žiadostiach o predpísanie psychofarmák. Tieto vzorce boli následne systematicky usporiadané do kategórií manipulatívneho správania podľa prakticko-teoretického rámca Edmüller a Wilhelm. Ide o uznávaný rámec pre analýzu argumentácie, moderovanie diskusii a obranu proti manipulácii. Spája poznatky z formálnej logiky, filozofie jazyka a sociálnej psychológie do uceleného systému efektívnej komunikácie.

Pozorovací protokol obsahoval osem kategórií manipulatívnych vzorcov správania a jednu doplnkovú kategóriu „skutočne chorí“ (SN), pričom ku každej kategórii boli definované konkrétne verbálne a neverbálne príklady. Emocionálny apel na strach (EASt) zahŕňal vyhrážky sebapoškodením, právnymi následkami alebo fyzickým útokom, sprevádzané agresívnym tónom a dominantným postojom. Emocionálny apel na súcit (EASo) sa prejavoval zdôrazňovaním utrpenia, dramatickými gestami a skleslou mimikou. Apel na pocit viny (EAPV) predstavoval obviňovanie zdravotníka, plač alebo naliehavé prosby. Falošná dilema (FD) spočívala v predkladaní iba dvoch alternatív bez pripustenia iných možností. Argument autoritou (AA) bol založený na odvolávaní sa na iného lekára či inštitúciu („doktor XY mi to vždy predpísal“). Taktika evidentnej skutočnosti (TES) prezentovala problém ako samozrejmý a nesporný, bez možnosti diskusie. Sugerovaná dôvernosť (SD) vytvárala dojem osobitného vzťahu, často sprevádzaná tichým hlasom, nervozitou a vyhýbaním sa očnému kontaktu. Sklz (S) spočíval v predpovedaní reťazca negatívnych následkov odmietnutia („keď mi to nedáte, dostanem bitku“). Kontrastom k uvedeným technikám bola doplnková kategória skutočne chorí (SN), do ktorej patrili väzni s preukázanou psychiatrickou diagnózou. Ich správanie sa vyznačovalo pokojom, spoluprácou a konzistentnými informáciami o liečbe bez prejavov manipulácie.

Výskyt pozorovaných vzorcov sa zaznamenával metódou čiarkovania do protokolu počas celej návštevy, od začiatku rozhovoru s lekárom až po odchod z ambulancie. Evidovala sa frekvencia opakovaného výskytu jednotlivých vzorcov v rámci jednej návštevy. Údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky, určovala sa absolútna a relatívna frekvencia výskytu jednotlivých vzorcov správania a ich verbálnych a neverbálnych prejavov. Kompletný zoznam konkrétnych prejavov priradených ku každej kategórii je uvedený v Tabuľke 1.

Tabuľka 1 Pozorovací protokol__: kategórie a vzorce správania (Zdroj: Autor)

Legenda: EASt - emocionálny apel na strach, EASo - emocionálny apel na súcit, EAPV-apel na pocit viny, FD-falošná dilema, AA-argument autoritiou, TES - taktika evidentnej skutočnosti, S-sklz, SD-sugerovaná dôvernosť, SN-skutočne chorý

Etické aspekty štúdie

Štúdia bola realizovaná v súlade so zásadami etického výskumu pri práci so zraniteľnou populáciou. Pozorovanie malo neintervenčný charakter a nezasahovalo do diagnostického ani terapeutického rozhodovania lekára. Vstup do väzenského prostredia sa uskutočnil na základe súhlasu príspevkovej organizácie Zdravotnícke zariadenia Ministerstva spravodlivosti, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť vo väznici. Z dôvodu ochrany anonymity nie je názov väznice uvedený. Pozorovanie sa uskutočňovalo v rámci bežnej prevádzky psychiatrickej ambulancie. Väzni boli na začiatku vyšetrenia informovaní o prítomnosti sestry, ktorá pozorovanie uskutočnila a bolo informovaní, že účasť na pozorovaní je dobrovoľná a že môžu kedykoľvek odmietnuť spoluprácu alebo požiadať o ukončenie vyšetrenia bez negatívneho dopadu na rozsah či kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Informovaný súhlas bol získaný ústne po poučení, pričom odmietnutie nemalo vplyv na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Všetky údaje boli anonymizované – v pozorovacích protokoloch neboli zaznamenávané mená ani identifikačné údaje väzňov a výsledky sú prezentované v agregovanej podobe tak, aby nebolo možné spätne identifikovať osoby. Pri plánovaní aj realizácii štúdie bol zachovaný objektívny a nezaujatý prístup, údaje neboli selektívne upravované ani prispôsobované očakávaniam výskumníkov.

Výsledky

Graf 1 Súčet verbálnych a neverbálnych vzorcov správania za 6 týždňov (Zdroj: Autor)

V sledovanom období od 6. januára do 14. februára 2025 absolvovalo psychiatrickú ambulanciu vo väzení 165 väzňov mužského pohlavia. Vzhľadom na opakované kontroly bolo spolu zaznamenaných 265 návštev, pričom každá návšteva bola posudzovaná ako samostatný prípad. Jednotkou analýzy bol výskyt a frekvencia verbálnych a neverbálnych prejavov správania počas celej návštevy. Počas šesťtýždňového systematického pozorovania bolo zaznamenaných celkovo 1 029 prejavov správania (100 %). Graf 1 ilustruje relatívne zastúpenie jednotlivých kategórií správania. Emocionálne apely (apel na strach, vinu a súcit) tvorili približne dve tretiny všetkých zaznamenaných prejavov, čo poukazuje na dominanciu emocionálne zafarbených stratégií v snahe ovplyvniť rozhodnutie o predpísaní psychofarmák. Menej často sa vyskytovali racionálne pôsobiace argumentačné techniky (falošná dilema, argument autoritou, taktika evidentnej skutočnosti, sklz) a stratégia sugerovanej dôvernosti. Samostatne bola vyčlenená kategória skutočne chorí (SN), ktorá reprezentovala autentické psychiatrické ťažkosti bez zjavného manipulatívneho zámeru.

Pri detailnejšej analýze sme návštevy rozdelili podľa počtu zaznamenaných manipulatívnych prejavov počas jedného vyšetrenia. Vznikli tri kategórie. Najpočetnejšiu skupinu tvorili návštevy s dvoma až troma manipulatívnymi prejavmi (56,6 %), nasledované návštevami so štyrmi a viac prejavmi (28,3 %). Najmenej boli zastúpené návštevy, pri ktorých bol zaznamenaný iba jeden manipulatívny prejav (15,1 %). Tento obraz naznačuje, že u významnej časti väzňov nejde o izolovaný pokus ovplyvniť predpisovanie liekov, ale o opakované a kumulované používanie viacerých stratégií v rámci jedného kontaktu s psychiatrom. Okrem frekvencie jednotlivých kategórií sme sledovali aj kombinácie manipulatívnych vzorcov správania v priebehu jednej návštevy. Vo viacerých prípadoch sa u toho istého väzňa v rámci jedného vyšetrenia kombinovali dve a viac stratégií, čím sa zvyšovala komplexnosť a sofistikovanosť manipulatívneho správania. Najčastejšie sa vyskytoval emocionálny apel na strach (n = 354; 34,4 %), pričom verbálne (n = 184) aj neverbálne formy (n = 170) boli zastúpené približne rovnako. Táto kategória poukazuje na časté využívanie zastrašovania a vyhrážok s cieľom ovplyvniť rozhodnutie o liečbe. Druhou najčastejšou kategóriou bol emocionálny apel na pocit viny (n = 188; 18,3 %), v ktorom mierne prevažovali verbálne prejavy (n = 102) nad neverbálnymi (n = 86). Emocionálny apel na súcit (n = 146; 14,2 %) sa naopak častejšie prejavoval neverbálne (n = 84) než verbálne (n = 62), čo môže naznačovať špecifickú manipulatívnu taktiku založenú skôr na mimike, gestách a celkovom pôsobení než na obsahu slov. Ďalšie kategórie – falošná dilema (n = 115; 11,2 %), argument autoritou (n = 61; 5,9 %), taktika evidentnej skutočnosti (n = 48; 4,7 %) a sklz (n = 11; 1,1 %) – sa vyskytovali výlučne vo verbálnej podobe a mali charakter racionálne pôsobiacich, avšak manipulatívne konštruovaných argumentov. Sugerovaná dôvernosť (n = 56; 5,4 %) bola zastúpená takmer rovnakým počtom verbálnych (n = 29) a neverbálnych (n = 27) prejavov, čo poukazuje na kombinované využívanie tejto stratégie, často spojené s navodzovaním pocitu „tajomstva“ alebo osobitného vzťahu so zdravotníkom. Samostatne bola vyčlenená kategória skutočne chorí (n = 50; 4,9 %), ktorá reprezentuje autentické vzorce správania väzňov s preukázanou psychiatrickou diagnózou – verbálne (n = 28) aj neverbálne (n = 22). Táto skupina sa odlišovala od manipulatívne motivovaných stratégií pokojom, spoluprácou a konzistentnými informáciami o liečbe, pričom prejavy správania súviseli s reálnym zdravotným stavom a nie s úmyslom získať psychofarmaká pre iné účely.

Diskusia

Výsledky predloženej štúdie potvrdzujú, že manipulatívne správanie spojené so snahou ovplyvniť predpisovanie psychofarmák je vo väzenskom prostredí častým javom, ktorý predstavuje významný rizikový faktor pre ich možné zneužívanie. V súlade s Hassan et al. bola aj v skúmanom súbore zaznamenaná vysoká frekvencia manipulatívneho správania (n = 1 029) pri snahách ovplyvniť predpisovanie psychofarmák (Hassan, Senior, Webb et al., 2016). Najčastejšie išlo o emocionálne apely, predovšetkým apel na strach, nasledovaný apelom na pocit viny a súcit, čo zodpovedá záverom Tamburella, Kathpala a Reevesa (2017). Analýza kombinácií manipulatívnych stratégií potvrdila, že väzni nevyužívajú iba jednotlivé techniky, ale cielene ich spájajú tak, aby umocnili tlak na zdravotníka a zvýšili pravdepodobnosť predpísania žiadanej liekovej skupiny. Najčastejšie bolo zaznamenané súčasné využívanie emocionálneho apelu na strach a apelu na pocit viny (41,5 %), ktoré prepája hrozbu negatívnych následkov s prenášaním zodpovednosti za stav na zdravotníka.

Druhou najčastejšou kombináciou bol apel na pocit viny a apel na súcit (32,1 %), v ktorom väzni dynamicky prepínajú medzi obviňovaním a dramatizáciou utrpenia, čím znásobujú emočný tlak. Trojkombinácie stratégií (17,0 %), často spojené s argumentom autoritou alebo falošnou dilemou, predstavujú vysoko sofistikovanú formu manipulatívneho správania, pri ktorej väzni rýchlo menia komunikačné postupy podľa reakcie zdravotníka. Tento vzorec môže indikovať vysokú motiváciu získať psychofarmaká s návykovým potenciálom a je v súlade so zisteniami Semahegna et al. (2020), ktorí poukazujú na súvis medzi komplexnými manipulatívnymi prejavmi a rizikom neadekvátneho predpisovania liekov (Semahegn, Torpey, Man et al., 2020). Tieto zistenia sú v súlade s pozorovaniami Mert, Turgut, Kelleci et al. (2015), ktorí upozorňujú na manipulatívne správanie pacientov a jeho súvis s nedodržiavaním liečby. Vo väzenskom prostredí sa tento jav ešte zintenzívňuje nedostupnosťou legálnych aj nelegálnych drog a ich náhradou psychofarmákami (Rousselet, Guerlais, Caillet et al., 2019).

Na vysokú prevalenciu závislostí vo väzniciach upozorňujú aj Marek (2020), Fazel, Yoon, Hayes (2017). Chomynová, Grohmannová, Dvořáková et al. (2023) zdôrazňujú, že psychofarmaká často slúžia ako náhrada za nedostupné návykové látky. Tieto zistenia zároveň upozorňujú na riziko polyfarmácie a preskripčných kaskád pri nedostatočne koordinovanej liečbe (Soerensen, Nielsen, Poulsen et al., 2016). V tomto kontexte bolo aj počas pozorovania správania väzňov pri psychiatrických vyšetreniach zaznamenané, že medzi požadovanými psychofarmakami sa objavovali lieky so sedatívnym účinkom, vrátane chlorprothixenu. Butcher, Packhan, Williams et al. (2021) poukazujú na nadhodnocovanie výskytu depresie a nadmerné predpisovanie psychofarmák pri spoliehaní sa len na subjektívne výpovede väzňov. Podľa Chang, Lichtenstein, Langstrӧm et al. (2016) môže správne nastavená farmakoterapia v kombinácii s psychologickými a resocializačnými programami znížiť riziko recidívy. Scott (2016) zdôrazňuje, že psychiater či sestra musia byť do istej miery „detektívmi“, ktorí overujú vierohodnosť hlásených symptómov, pričom Kupers (2020) varuje, že nadmerná podozrievavosť môže viesť k zanedbaniu skutočných potrieb a rizika samovraždy. Wood (2021) zdôrazňuje, že sestry majú aktívne posudzovať väzňov a využívať inovatívne nástroje, ako je screening manipulatívnych vzorcov správania, čím prispievajú k odhaleniu zneužívania psychofarmák a zvyšovaniu kvality starostlivosti. Zásadná je ich úloha pri odhaľovaní simulácie a rozporov v správaní (Jenkins, 2023). Výsledky preto podporujú potrebu zosúladiť farmakologické a nefarmakologické prístupy, zaviesť monitorovanie a posilniť kontrolné mechanizmy vo väzenských zariadeniach.

Limity štúdie

Predložená štúdia má niekoľko limitov, ktoré je potrebné zohľadniť pri interpretácii výsledkov. V prvom rade ide o observačné šetrenie realizované v konkrétnom väzenskom zariadení, čo môže obmedzovať možnosti generalizácie na iné väznice s odlišnou organizačnou štruktúrou či odlišným zložením väzenskej populácie. Ďalším obmedzením štúdie je, že vzhľadom na jej neintervenčný dizajn sa systematicky nesledovalo, či a aké psychofarmaká boli pri jednotlivých návštevách skutočne predpísané. V klinickom kontexte psychiatrickej starostlivosti sa síce vyskytovali aj psychofarmaká so sedatívnym účinkom, vrátane chlorprothixenu, ich preskripcia však nebola predmetom systematického zberu ani analýzy dát. Prezentované výsledky preto odrážajú výlučne frekvenciu a charakter pozorovaných verbálnych a neverbálnych prejavov správania, a nie následné rozhodnutia o farmakoterapii. Do budúcnosti by bolo prínosné prepojiť údaje o správaní s preskripčnými dátami, čo by umožnilo podrobnejšie zhodnotiť vzťah medzi manipulatívnymi stratégiami, psychiatrickou diagnózou a indikáciou farmakoterapie.

Záver

Výsledky štúdie potvrdzujú, že manipulatívne správanie väzňov pri získavaní psychofarmák predstavuje významné riziko pre bezpečnú a kvalitnú psychiatrickú starostlivosť vo väzenskom prostredí. Zistený vysoký výskyt verbálnych aj neverbálnych manipulatívnych vzorcov zdôrazňuje potrebu aktívneho monitorovania správania zo strany ošetrujúceho personálu. Odporúča sa systematické monitorovanie a dokumentovanie zmien správania, konzultácia podozrivých prejavov s odborným tímom a posilnenie efektívnej komunikácie a edukácie väzňov o liečbe a jej rizikách. Dôsledné uplatňovanie týchto opatrení môže prispieť k ochrane zdravia, obmedziť zneužívanie liekov a zvýšiť bezpečnosť psychiatrickej starostlivosti vo väzniciach.

Autorky:

prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, n.o.,
Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaházi v Rožňave
ORCID 0000 0001 5248 835X
PhDr. Katriňáková Tatiana
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, n.o.,
Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaházi v Rožňave
MUDr. Dagmar Štefanová

Zoznam bibliografických odkazov

BALDESSARINI, R. J., 2014. The impact of psychopharmacology on contemporary psychiatry. Canadian Journal of Psychiatry. roč. 59, č. 8, s. 401–405. [cit. 2025-06-25]. Dostupné z: https://doi.org/10.1177/070674371405900801.

BUTCHER, E., C. PACKHAM, M. WILLIAMS et al., 2021. Screening male prisoners for depression and anxiety with the PHQ-9 and GAD-7 at NHS Healthcheck: patterns of symptoms and caseness threshold. BMC Psychiatry. roč. 21, č. 1, článok č. 446. [cit. 2025-06-19]. Dostupné z: https://link.springer.com/article/10.1186/s12888-021-03453-2.

CALABRÒ, A., F. PERISSINOTTO, S. SCALORBI et al., 2023. Psychiatric disorder and prisons. The role of nurses. Narrative review. Journal of Psychopathology. roč. 29, č. 3–4, s. 100–108. [cit. 2025-06-19]. Dostupné z: https://www.jpsychopathol.it/article/view/274.

FAZEL, S., I. A. YOON a A. J. HAYES, 2017. Substance use disorders in prisoners: an updated systematic review and meta-regression analysis in recently incarcerated men and women. Addiction. roč. 117, č. 10, s. 1725–1765. [cit. 2025-06-18]. Dostupné z: https://doi.org/10.1111/add.13877.

HASSAN, L., J. SENIOR, R. T. WEBB et al., 2016. Prevalence and appropriateness of psychotropic medication prescribing in a nationally representative cross-sectional survey of male and female prisoners in England. BMC Psychiatry. roč. 16, č. 1, článok č. 346. [cit. 2025-06-19]. Dostupné z: https://link.springer.com/article/10.1186/s12888-016-1055-7.

CHANG, Z., P. LICHTENSTEIN, N. LÅNGSTRÖM et al., 2016. Association between prescription of major psychotropic medications and violent reoffending after prison release. JAMA. roč. 316, č. 17, s. 1798–1807. [cit. 2025-06-25]. Dostupné z: https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2576607.

CHOMYNOVÁ, P., K. GROHMANNOVÁ, Z. DVOŘÁKOVÁ et al., 2023. Zpráva o problematickém užívání psychoaktivních léků v České republice 2023. Praha: Úřad vlády České republiky.

JENKINS, J. H., 2023. Conceptions of mental illness and psychopharmaceuticals in global health. Revista de Antropología Social. roč. 32, č. 2, s. 117–128. [cit. 2025-06-28]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/375784725_Conceptions_of_Mental_Illness_and_Psychopharmaceuticals_in_Global_Health.

KUPERS, T. A., 2020. Malingering in correctional settings [online]. november 2020 [cit. 2025-06-28]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/346403041_Malingering_in_Correctional_Settings.

MAHESARAJAH, S., M. L. EL ASMAR, R. IRWIN et al., 2024. Impact of the COVID-19 pandemic on psychotropic prescribing: a systematic review. BMJ Open. roč. 14, č. 9, s. 1–12. [cit. 2025-06-25]. Dostupné z: https://bmjopen.bmj.com/content/bmjopen/14/9/e076791.

MAGOLA-MAKINA, E., A. S. ABUZOUR, D. M. ASHCROFT et al., 2022. Exploring the challenges to safer prescribing and medication monitoring in prisons: a qualitative study with health care staff. PLoS ONE. roč. 17, č. 11, s. 1–23. [cit. 2025-06-18]. Dostupné z: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0275907.

MAREK, R., 2020. Zneužívání psychofarmak. Poznámky z praxe [online]. Praha: Úřad vlády ČR, 27. október 2020 [cit. 2025-06-25]. Dostupné z: https://vlada.gov.cz/assets/ppov/protidrogova-politika/koordinace/III_01_Marek_Zneuzivani-psychofarmak-poznamky-z-praxe-2020_fin.pdf.

MERT, D. G., N. H. TURGUT, M. KELLECI a M. SEMIZ, 2015. Perspectives on reasons of medication nonadherence in psychiatric patients. Patient Preference and Adherence. roč. 9, s. 87–93. [cit. 2025-06-25]. Dostupné z: https://doi.org/10.2147/PPA.S75013.

ROUSSELET, M., M. GUERLAIS, P. CAILLET et al., 2019. Consumption of psychoactive substances in prison: between initiation and improvement, what trajectories occur after incarceration? COSMOS study data. PLoS ONE. roč. 14, č. 12, s. 1–15. [cit. 2025-06-19]. Dostupné z: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0225189.

SCOTT, C. L., 2016. The assessment of malingering. An evidence-based approach [online]. University of California, 16. marec 2016 [cit. 2025-06-25]. Dostupné z: https://www.fmhac.org/uploads/1/2/3/9/123913996/scott_malingering_handout.pdf.

SEMAHEGN, A., K. TORPEY, A. MANU et al., 2020. Psychotropic medication non-adherence and its associated factors among patients with major psychiatric disorders: a systematic review and meta-analysis. Systematic Reviews. roč. 9, č. 1, s. 1–18. [cit. 2025-06-19]. Dostupné z: https://link.springer.com/article/10.1186/s13643-020-1274-3.

SOERENSEN, A. L., L. P. NIELSEN, B. K. POULSEN et al., 2016. Potentially inappropriate prescriptions in patients admitted to a psychiatric hospital. Nordic Journal of Psychiatry. roč. 70, č. 5, s. 365–373. [cit. 2025-06-18]. Dostupné z: https://doi.org/10.3109/08039488.2015.1127996.

TAMBURELLO, A. C., A. KATHPAL a R. REEVES, 2017. Characteristics of inmates who misuse prescription medication. Journal of Correctional Health Care. roč. 23, č. 4, s. 449–458. [cit. 2025-06-18]. Dostupné z: https://doi.org/10.1177/1078345817727730.

WOOD, M., 2021. Supporting prison nursing in England. RCN Magazine [online]. 2. marec 2021 [cit. 2025-06-24]. Dostupné z: https://www.rcn.org.uk/magazines/bulletin/2021/mar/opinion-supporting-prison-nursing-in-england.