Reminiscence approach as a method of activating cognitive functions in seniors
**Úvod **
V komunitnej ošetrovateľskej praxi je reminiscenčná intervencia charakterizovaná ako cielený rozhovor, ktorý má spomienkový charakter. V rozhovore sa spomína na doterajší život, predošlé aktivity, skúsenosti a významné životné udalosti. Používajú sa podporné pomôcky, ako sú staré fotografie, osobné predmety, nástroje používané v domácnosti, rôzne historické prístroje, módne doplnky, filmy, ľudová alebo tanečná hudba. Napomáhajú vyvolávaniu spomienok a podporujú komunikáciu a emocionálne prežívanie seniorov. Tieto stimuly sú neverbálne a kreatívne. Príkladom je tzv. „spomienková škatuľa“ ktorej obsahom sú drobné predmety (pamätník, obľúbená knihy, medailón,..), ktoré podporujú proces spomínania (Ondiová, Fertaľová, 2022). Spomienky môžu mať aj negatívne zameranie na traumatizujúce udalosti s ktorými sa senior má vyrovnať (Janečková, Vacková, 2010). Cieľom reminiscenčného prístupu je stimulácia kognitívnych funkcií seniora, zlepšenie jeho celkového zdravia a psychosociálna podpora. Eliminuje sa riziko osamelosti, zlepšuje sa kvalita života čoho dôkazom je schopnosť seniora uspokojovať potrebu samostatnosti a nezávislosti v denných aktivitách. Návrat k minulým zmyslovým vnemom a emóciám, znižuje deficit dlhodobej pamäte (Katona, 2024). Malíková (2020) popisuje tzv. memory room (spomienková izba), ktorej zariadenie zodpovedá obdobiu mladosti seniora. Do procesu reminiscenčného prístupu môžu byť zapojení rodinní príslušníci (Holczerová, Dvořáčková, 2013). Prístup je prispôsobený potrebám seniora, jeho životnému tempu, pričom rešpektovanie jeho prežívania spomienok je základným predpokladom zachovania dôstojnosti a pozitívneho zážitku (Ondriová, Fertaľová, 2022). Reminiscenčný prístup je súčasťou širšieho rámca nefarmakologických metód, odporúčaných pri práci so seniormi s demenciou a inými kognitívnymi poruchami. V komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti si jej realizácia vyžaduje multidisciplinárnu spoluprácu, v rámci ktorej jednotliví odborníci – najmä liečebný pedagóg, psychológ, geriat¬er, sestra a sociálny pracovník – uplatňujú svoje špecifické kompetencie v súlade s odbornými štandardmi. Sestra má v tomto procese významné postavenie, keďže môže reminiscenčný prístup začleniť do individuálneho ošetrovateľského plánu ako súčasť komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti o seniora, priebežne sledovať jeho reakcie a vyhodnocovať účinok intervencie. Liečebný pedagóg zabezpečuje terapeutické vedenie reminiscenčných aktivít, zatiaľ, čo ostatní členovia tímu podporujú proces z medicínskeho, psychologického a sociálneho hľadiska. Tento postup je v súlade so Štandardnými diagnosticko-terapeutickými postupmi – Nefarmakologické metódy a prístupy v liečbe demencií, ktoré zdôrazňujú význam reminiscenčnej techniky ako účinnej formy podpory pamäti, komunikácie, sebavedomia a dôstojnosti seniora (Čunderlíková, Kiseľáková, Zigmundová, 2021).
Cieľ Hodnotiť vplyv reminiscenčných intervencií na zdravie vybranej skupiny seniorov.
Súbor a metodika
Do reminiscenčného prístupu sme zaradili päť osôb ženského pohlavia (R1-R5) vo veku od 72 do 85 rokov. Uskutočnili sme 7 skupinových reminiscenčných intervencií (S1-S7), ktoré tematicky boli zamerané na spomínanie na rodinné vzťahy, pracovné skúsenosti a každodenné aktivity. Plán intervencií mal tri fázy. V prvej (T1) a tretej fáze (T3) sme komparovali skóre testu kognitívnych funkcií (MMSE) a stav demencie alebo depresie na Geriatrickej depresívnej škále (GDS). Metódou zúčastneného pozorovania hodnotili reminicenčnú stimuláciu (RMS) v oblasti kognitívnych komunikačných schopností, emočného prežívania, motivácie a spolupráce a zapojenia sa do aktivity. Subjektívne prežívanie reminiscenčných intervencií sme hodnotili dotazníkom vlastnej konštrukcie. Pozostával z 6 uzavretých položiek. Odpovede respondentov boli zaznamenané na trojstupňovej vizuálnej škále. Skóre subjektívneho prežívania ilustruje Tab.1.
*Tab. 1 Skóre subjektívneho prežívania
Výsledky
Vo vašej skupine 5 pacientov sa počiatočné hodnoty MMSE (T1) pohybovali v rozmedzí 21 až 23 bodov, čo naznačuje prítomnosť ľahkej demencie. Po intervencii (T3) došlo u dvoch pacientov k nárastu skóre (zlepšeniu kognitívnych schopností) a u zvyšných troch k stabilizácii stavu na rovnakej úrovni. Respondenti na začiatku (T1) mali skóre od 8 do 11 bodov (prítomnosť depresívnych symptómov). Po intervencii (T3) u štyroch z nich skóre výrazne kleslo (napr. z 8 na 3 alebo z 11 na 6), čo svedčí o tom, že intervencia výrazne zlepšila ich psychickú pohodu a náladu. Najväčší progres vykazoval R 1 a R 2, kde nastalo zlepšenie vo väčšine kognitívnych aj emočných ukazovateľov a výrazne kleslo skóre depresie (Tab.2). Stabilný stav bez výrazných zmien vykazoval R 3, u ktorého došlo k jedinému miernemu zhoršeniu v škále GDS (z 11 na 12). Motivácia a prostredie zostali u všetkých respondentov stabilné na pôvodnej úrovni. Priemerné zlepšenie skóre pre celú skupinu 5 respondentov ukazuje pozitívny trend po intervencii v oblasti kognitívne funkcie, depresívne symptómy, ktoré ustúpili.
*Tab. 2 Prehľad zmien v hodnotených oblastiach [
](https://www.prohuman.sk/files/images/tab2-prehlad-zmien.png) Legenda: R=respondent, MMS= Mini-Mental State Examination, GDS= Geriatric Depression Scale, RMS=reminiscenčná stimulácia, T1=pred intervenciou, T3=po intervencii
Vstupné meranie kognitívneho statusu pomocou testu MMSE vo fáze T1 odhalilo u všetkých respondentov prítomnosť mierneho kognitívneho deficitu až ľahkej demencie, pričom skóre sa pohybovalo v rozmedzí 21 až 23 bodov. Po absolvovaní intervenčného programu (T3) došlo v celej skupine k priemernému zlepšeniu kognitívneho skóre o +0,80 bodu. U dvoch respondentov (R 1 a R2) bol zaznamenaný signifikantný posun o +2 body (z 21 na 23 bodov, resp. z 22 na 24 bodov), čo indikuje posilnenie kognitívnej plasticity a úspešnú stimuláciu poznávacích procesov (najmä pamäte, pozornosti a orientácie). U zvyšných troch respondentov (R3, R4 a R5) zostalo skóre MMSE stabilné. V kontexte neurodegeneratívnych procesov alebo chronických kognitívnych porúch je však aj samotná stabilizácia stavu a zamedzenie progresie ochorenia považovaná za klinicky úspešný výsledok intervencie. Najvýraznejší pozitívny efekt intervencie sa prejavil v oblasti emočného prežívania a miery depresivity meranej škálou GDS. Vstupný skríning vykazoval u väčšiny účastníkov hraničné hodnoty alebo prítomnosť stredne ťažkej depresie (rozpätie 8 až 11 bodov). V celkovom priemere došlo po intervencii k poklesu depresívneho skóre o -2,60 bodu, čo predstavuje zásadný úspech v oblasti zlepšenia kvality života pacientov. K najvýraznejšiemu zvratu došlo opäť u respondenta 1 (pokles o 5 bodov, z 8 na 3 body) a respondenta 2 (pokles o 5 bodov, z 11 na 6 bodov), čím sa tieto subjekty dostali z pásma klinickej depresie do pásma normy, respektíve ľahkej emočnej lability. Mierne zlepšenie vykazovali aj respondent 4 a 5 (zhodne pokles o -2 body). Jedinú negatívnu fluktuáciu sme zaznamenali u respondenta 3, kde skóre GDS mierne stúplo z 11 na 12 bodov. Tento stav môže byť zapríčinený inými exogénnymi faktormi (napr. aktuálny zdravotný stav, zmena osobnej situácie), keďže kognitívne funkcie tohto pacienta zostali nezmenené (Tab.3).
*Tab. 3 Komparácia zmien – dôkaz dopadu reminicenčných intervencií na zdravie
Legenda: R=respondent, MMS= Mini-Mental State Examination, GDS= Geriatric Depression Scale, RMS=reminiscenčná stimulácia, R=respondent
Z kvalitatívneho hľadiska došlo u väčšiny respondentov k stabilizácii až zlepšeniu emočného prežívania (posun z nestabilného alebo čiastočne stabilného prežívania na stabilné). Intervencia mala pozitívny vplyv na komunikačné schopnosti, aktivizáciu a sociálnu interakciu respondentov. Veľmi dôležitým faktorom úspechu bola vysoká motivácia a ochota spolupracovať. Podporné a vyhovujúce prostredie vytvorilo optimálne podmienky pre dosiahnutie týchto výsledkov.
Diskusia
Pri komparácii našich zistení s medzinárodným výskumným kontextom zisťujeme významnú korešpondenciu v trendoch, hoci sa náš súbor (N = 5) vyznačuje špecifickou individuálnou variabilitou. V oblasti kognitívnych funkcií dosiahla naša vzorka priemerný nárast a došlo u nich k stabilizácii stavu. Tento výsledok je v súlade so zisteniami, ktoré publikovali Rovner a kol. (2021) vo svojej rozsiahlej štúdii zameranej na multidoménové kognitívne intervencie. Autori potvrdili, že systematická stimulácia má najvyšší prínos práve u podskupín pacientov s východiskovým skóre MMSE nižším ako 26 bodov, kde zaznamenali priemerný nárast a stabilizáciu skóre oproti neliečenej kontrolnej skupine. Podobne aj Woods a kol. (2023) vo svojom rozsiahlom prehľade potvrdzujú, že pravidelná kognitívna stimulácia pri miernej až stredne ťažkej demencii prináša merateľný profit, ktorý v priemere zodpovedá približne 6-mesačnému odkladu prirodzeného kognitívneho poklesu. Naše zistenia o stabilizácii stavu u troch pacientov tak potvrdzujú platnosť tohto medzinárodného konsenzu na mikroúrovni.
Ešte výraznejšiu koreláciu so zahraničnými dátami vykazujú naše výsledky v oblasti redukcie depresívnych symptómov. Neuropsychologický výskum, ktorý realizovali Wang a kol. (2025), opakovane upozorňuje na silný obojsmerný vzťah medzi depresiou a kognitívnym deficitom u starších dospelých. Dlhodobé analýzy, ktoré publikovali Livingston a kol. (2024), dokazujú, že zmena v intenzite depresívnych symptómov priamo predpovedá tempo následného kognitívneho úpadku. To vysvetľuje, prečo naši respondenti s najvýraznejším ústupom depresie podľa GDS (R1 a R2 zhodne o -5 bodov) vykázali súčasne aj najlepší progres v teste MMSE (zhodne o +2 body). Nefarmakologická intervencia u nich úspešne prerušila bludný kruh deprivácie: zníženie apatie a zlepšenie nálady uvoľnilo kapacitu pre lepšiu kognitívnu výkonnosť, čo vo svojich prácach o terapii kognitívnej stimulácie (CST) popisujú aj Spectora a kol. (2022). Naopak, izolované zhoršenie emočného stavu u R3 (+1 bod v škále GDS) pri zachovanej stabilite MMSE reflektuje závery, ktoré prezentovali Santos a kol. (2026). Tí poukazujú na to, že hoci sú tieto dve domény prepojené, individuálna trajektória depresívnych symptómov v neskoršom veku býva často ovplyvnená inými premennými, ako sú subjektívne vnímanie zdravia, úzkosť či miera aktuálnej sociálnej opory, ktoré môžu kolísať nezávisle od objektívneho stavu kognície.
Záver
Z nameraných dát vyplýva, že program bol vysoko efektívny najmä v oblasti redukcie depresívnych symptómov a preukázal schopnosť udržať alebo mierne zlepšiť úroveň kognitívnych funkcií. Hoci malá veľkosť výskumnej vzorky (N = 5) neumožňuje zovšeobecnenie výsledkov na celú populáciu, individuálne úspechy jednotlivých prípadov jasne poukazujú na dôležitosť nefarmakologických prístupov a pravidelnej aktivizácie v seniorskom veku.
Autorky: ** prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH Mgr. Lenka Klímová ** VŠZ a SP sv. Alžbety v Bratislave, n.o., Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaházi v Rožňave*
Zoznam bibliografických odkazov
ČUNDERLÍKOVÁ, M., KISEĽÁKOVÁ, K., ZIGMUNDOVÁ, H. 2021. Nefarmakologické metódy a prístupy v liečbe demencií. [online]. 2024. [citované 2025-10 23.]. Dostupné na internete: https://www.asociaciakps.sk/storage/2021/06/Nefarmakologicke-metody-a-pristupy-vliecbe-demencii-1.pdf
HOLCZEROVÁ, V., DVOŘÁČKOVÁ, D. 2013. Volnočasové aktivity pro seniory. Praha : Grada Publishing, 2013. 96 s. ISBN 978-80-247-8891-3. JANEČKOVÁ, H., VACKOVÁ, M. 2010. Reminiscence : využití vzpomínek v práci se seniory. Praha : Portál, 2010. 152 s. ISBN 978-80-7367-581-3.
KATONA, L. 2024. Reminiscenčná terapia. [online]. 2024. In Prohuman. [citované 2025- 08-11]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/socialne-sluzby/reminiscencna-terapia
LIVINGSTON, G. a kol., 2024. Dementia prevention, intervention, and care: 2024 report of the Lancet Commission. In The Lancet. 404(10452), 572-628. ISSN 0140-6736. Dostupné z: doi:10.1016/S0140-6736(24)01122-3.
MALÍKOVÁ, E. 2020. Péče o seniori v pobytových zařízeních sociálních služeb. Praha : Grada Publishing, 2020. 304 s. ISBN 978-271-1638-6.
ONDRIOVÁ, I., FERTAĽOVÁ, T. 2022. Dlhodobá starostlivosť o chorých s demenciou. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2022, 126s, ISBN 978-80-555-2972-1.
ROVNER, B. W., S. CASTELLANOS, Z. E. GAREN a D. L. COHEN, 2021. Multidomain lifestyle interventions to prevent cognitive decline: The Role of Baseline MMSE Scores. In The Journal of Prevention of Alzheimer's Disease. 8(3), 324-331. ISSN 2274-5807. Dostupné z: doi:10.14283/jpad.2021.53.
SANTOS, T., H. MARTINS a R. SILVA, 2026. Emotional and cognitive trajectories in late-life depression: The role of social support and perceived health status. In Frontiers in Psychology. 17, čl. 1811924. ISSN 1664-1078. Dostupné z: doi:10.3389/fpsyg.2026.1811924.
SPECTOR, A., C. R. STONER a M. ORRELL, 2022. Cognitive Stimulation Therapy (CST) for dementia: International implementation and future directions. In Journal of Affective Disorders. 312, 144-152. ISSN 0165-0327. Dostupné z: doi:10.1016/j.jad.2022.06.015
WANG, S., LI, X., JIANG, J. a kol. 2025. Exploring Reminiscence Therapy: A Bibliometric and Visual Analysis [online]. 2025. [citované 2026-04-23.]. Dostupné na internete: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0197457225003404
