Rozvoj zručností riešenia konfliktov v pregraduálnej príprave andragógov

Úvod

Facilitácia komunikácie v procese riešenia konfliktov v sociálnych vzťahoch medzi riadenými aj riadiacimi subjektmi edukačného procesu tvorí neoddeliteľnú súčasť edukácie dospelých na erudovanom základe. Možno tu sledovať zámer sanácie pozitívnej sociálnej klímy, zvyšovania sociálnej kohézie skupiny a zefektívnenia priebehu edukačného procesu, v súlade s naplňovaním cieľov andragogickej činnosti a funkcií edukácie tejto cieľovej skupiny. Skvalitňovaním vzťahových štruktúr v edukačnej skupine možno tiež dosahovať lepšie výsledky edukačného procesu.

Interpersonálne konflikty tvoria prirodzenú súčasť sociálneho života. Spôsob, akým o konfliktoch rozmýšľame, naše postoje ku konfliktom a naše správanie v konfliktnej situácii však možno variovať. Tieto determinanty nám umožňujú alebo bránia prežívať a riešiť konflikty pozitívnejšie (Hupková, 2010, s. 288). Vnímame ako potrebné viesť edukantov k aktívnemu počúvaniu, empatickému porozumeniu a tolerancii diverzity sociálnych skupín. V tomto príspevku sa nezaoberáme otázkou, či by sa mali v pregraduálnej príprave andragógov zručnosti riešenia konfliktov rozvíjať, ale v akej podobe tento proces prípravy prebieha a kam siahajú jeho intencie.

Deskripcia obsahu predmetov

Študijný program andragogika je v čase písania tejto práce realizovaný na štyroch vysokoškolských pracoviskách na Slovensku v rôzne dostupných formách a stupňoch štúdia. Z ponuky predmetov možno pozorovať, že snaha o prípravu študentov pre nadobúdanie zručností v oblasti riešenia interpersonálnych konfliktov je prítomná naprieč všetkými študijnými programami andragogika. Je však zastúpená veľmi rôznorodo, najmä z hľadiska frekvencie výskytu súvzťažných predmetov a ich obsahovej náplne. Analýzou ponuky predmetov a deskripciou ich obsahu usilujeme o ilustráciu podoby a miery rozvíjania týchto zručností optikou kurikulárnej stránky študijných programov realizovaných na predmetných vysokoškolských pracoviskách.

V procese vysokoškolskej prípravy andragógov je na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (ďalej len „UMB“) kladený dôraz predovšetkým na rozvoj schopnosti identifikácie typov interpersonálnych konfliktov, poznanie ich základných princípov a využívanie aktívneho počúvania pri následnom riešení. V kontexte predmetnej problematiky je obsah predmetov zameraný najmä na poznanie bariér medziľudskej komunikácie a ich efektívne odstraňovanie (nielen) v edukačnom prostredí. V neposlednom rade opisuje obsah informačných listov rozvoj sebapoznania, akceptácie druhých a uvoľňovanie atmosféry prostredníctvom sociálnej interakcie využitím zážitkových techník vo vyučovacom procese (Informačné listy predmetov, 2021).

Prešovská univerzita v Prešove (ďalej len „UNIPO“) má snahu pripravovať študentov andragogiky na riešenie interpersonálnych konfliktov aplikáciou poznatkov psychologických a sociologických vied. Obsah informačných listov je zameraný na riešenie problémov, ktoré sa vyskytujú v procese edukácie dospelých a pojednáva o sociálnom prostredí ako o faktore utvárania osobnosti. Predmetný obsah poukazuje na procesy socializácie s dôrazom na sociálno-ekonomické aspekty vzdelávania. Obsahové zameranie príslušných predmetov ďalej smeruje k rozvoju schopnosti realizovať analýzu zmien správania, ich príčin a prejavov. Špecifické zameranie predstavuje schopnosť rozpoznávania problémových situácií v komunitách a v spoločnosti. Absentuje výcviková forma výučby (Študijné programy, 2021).

Podobne koncipovaný obsah predmetov, ktoré sú významné vo vzťahu k predmetu tejto problematiky, má aj Univerzita Komenského v Bratislave (ďalej len „UNIBA“). V procese pregraduálnej prípravy študentov andragogiky je dôraz kladený najmä na rozvoj sociálnej komunikácie, špecificky najmä komunikácie vo vzdelávaní dospelých a poznanie bariér komunikácie. Obsah informačných listov si kladie za cieľ rozvíjať zručnosti vedenia rozhovoru a podporovať rozvoj sebapoznania, sebahodnotenia, empatie a interpersonálnej zodpovednosti študentov. Študenti získavajú zručnosti poskytovania a prijímania konštruktívnej spätnej väzby, autoregulácie svojho správania a funkčného vyjadrovania svojich pocitov (Register predmetov, 2021a).

Ak získavanie zručností v oblasti riešenia konfliktných situácií predstavuje kľúčový determinant pre zvýšenie stupňa spôsobilosti andragóga pre prácu so skupinovou dynamikou a manažment konfliktov, potom Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (ďalej len „UKF“) disponuje najkomplexnejšou ponukou predmetov, orientovanou na praktickú prípravu. Obsah predmetov sa zameriava na sociálne postoje človeka a percepciu jeho individuálnych osobitostí, čím smeruje k poznaniu a aplikácii mechanizmov sociálneho správania pri riešení modelových situácií. Absolvent Sociálno-andragogického výcviku I. aplikuje vedomosti o jednotlivých sociálnych aspektoch fungovania človeka do andragogického kontextu. Dominujú najmä aktivity podnecujúce skupinovú kohéziu, pozitívnu sociálnu atmosféru či poznávanie iných. Obsah informačných listov kladie dôraz predovšetkým na percepciu podobnosti a odlišnosti medzi ľuďmi a porozumenie zákonitostiam sociálneho správania. Z hľadiska skladby predmetov vnímame ako inovatívne povýšenie štandardnej prípravy andragógov na úroveň sanácie sociálnych vzťahov prostredníctvom terapeutickej intervencie. Predmet Základy socioterapie oboznamuje študentov s možnosťou využitia terapeutickej kompetencie v práci s mladými dospelými po ukončení ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy, v penitenciárnej a postpenitenciárnej oblasti a v zariadeniach sociálnych služieb pre dospelých a seniorov (Register predmetov, 2021b).

Charakteristika príslušných predmetov

Predmetný popis vychádza z deklarovaného obsahu predmetov významných vo vzťahu k tejto problematike. Diferencovali sme ich kategoricky do dvoch súborov na základe spoločných znakov s príslušnými subkategóriami. Kľúčovým aspektom kategorizácie bola skutočnosť, či je rozvoj zručností potrebných pre riešenie interpersonálnych konfliktov v rámci predmetu podnecovaný priam, resp. intencionálne alebo sprostredkovane na základe určitých spoločných prienikov:

I. Priama spätosť: Dôraz je kladený najmä na spôsoby zvládania interpersonálnych konfliktov pri riešení sporných situácií. Gro tejto kategórie tvorí sociálna komunikácia z hľadiska efektívnosti výmeny informácií medzi účastníkmi komunikačného procesu, bariér pri komunikácii a typov komunikačných stratégií. Konečnú podobu prípravy študentov pre zvládanie interpersonálnych konfliktov dotvárajú sociálno-psychologicky a sociálno-andragogicky koncipované výcviky zamerané na prácu so skupinovou dynamikou a správanie človeka v záťažových životných situáciách. Radíme sem:

a.) Výcvikovú formu prípravy:

• Sociálno-andragogický výcvik I. (UKF);
• Sociálno-andragogický výcvik II. (UKF);
• Výcvik sociálnych a personálnych zručností I. (UKF);
• Výcvik sociálnych a personálnych zručností II. (UKF);
• Sociálno-psychologický výcvik pre andragógov (UNIBA);
• Sociálno-psychologický tréning (UMB).

b.) Predmety zamerané na komunikáciu:

• Sociálna a andragogická komunikácia (UKF);
• Komunikácia vo vzdelávaní dospelých (UNIBA, UMB);
• Multikultúrna výchova a interkultúrna komunikácia (UNIBA).

c.) Manažment konfliktov a vzťahových problémov:

• Riešenie konfliktov (UKF);
• Mediácia a riešenie interpersonálnych konfliktov (UMB);
• Základy socioterapie (UKF).

II. Sprostredkovaný obsah: Predmety sa zameriavajú na nadobúdanie vedomostí v ostatných oblastiach komunikácie (napr. odbornej), ktoré sú aplikovateľné pri riešení úloh andragogickej praxe. Analyzujú problémové situácie v komunitách a v spoločnosti, príp. opisujú špecifiká riadenia ľudského kapitálu a pracovného prostredia. Poukazujú na vplyv sociálneho prostredia na utváranie a rozvoj osobnosti dospelého človeka a zaoberajú sa riešením ďalších problémových situácií, nie však explicitne na úrovni interpersonálnych vzťahov:

a.) Sociálno-andragogické predmety:

• Sociálna andragogika (UKF, UMB, UNIBA);
• Vybrané problémy zo sociálnej andragogiky (UKF).

b.) Sociológia v predmete záujmu:

• Základy sociológie pre andragógov (UKF);
• Základy sociológie (UNIBA);
• Sociológia výchovy a vzdelávania dospelých (UKF, UNIBA, UNIPO);
• Sociológia výchovy (UMB),
• Všeobecná sociológia (UNIPO),
• Sociológia životného spôsobu (UNIPO);
• Sociálna patológia (UKF, UNIPO).

c.) Poradenstvo:

• Výchovné a psychologické poradenstvo (UKF);
• Pedagogika rodiny a rodinné poradenstvo (UKF);
• Poradenstvo vo výchove a vzdelávaní (UNIBA);
• Komunitné vzdelávanie a poradenstvo (UNIPO).

d.) Manažment:

• Základy legislatívy a manažmentu pre andragógov (UKF);
• Manažment edukačných, sociálnych a kultúrnych zariadení (UKF);
• Úvod do teórie riadenia (UNIBA);
• Základy manažmentu pre andragógov (UMB);
• Manažment ľudských zdrojov (UMB);
• Manažment a marketing vo vzdelávaní dospelých (UMB);
• Manažment pre andragógov (UNIPO).

Na základe predloženého súboru predmetov si dovoľujeme konštatovať, že všetky vysokoškolské pracoviská, relevantné vo vzťahu k tomuto príspevku, reflektujú požiadavky na zvyšovanie úrovne schopnosti manažmentu konfliktov v interpersonálnych vzťahoch. Mierne rozdiely vnímame v ťažisku obsahového zamerania kľúčových predmetov v súvislosti s cieľovou skupinou intervencie. Zastúpené je tu množstvo heterogénnych oblastí. Niektoré formulácie charakteristiky osnov a obsahu predmetov pojednávajú o zručnosti riešenia interpersonálnych konfliktov všeobecne vo vzťahu k spoločenskému prostrediu. Ostatné vykazujú znaky špecializačných aspektov v oblasti:

• edukačného prostredia,
• práce/ľudských zdrojov,
• rodiny,
• komunity,
• špecifických cieľových skupín (napr. sociálne znevýhodnení, zdravotne znevýhodnení a pod.).

Význam rozvoja interpersonálnych zručností v pregraduálnej príprave andragógov

Obsahového zameranie predmetov a vedenie študentov smeruje k nadobúdaniu rozsiahleho spektra dispozícií potrebných na riešenie konfliktov. Ide napr. o schopnosť bezpodmienkového prijatia, empatického porozumenia či zvyšovanie kvalitatívnej úrovne sociálnej percepcie, ktoré sú esenciálne vo vzťahu k tejto problematike. Možno ich rozdeliť do nasledujúcich kompetenčných oblastí:

• intrapersonálne kompetencie (zvládanie záťažových situácií, emócií, snaha o autentickosť a pod.),
• interpersonálne kompetencie (interpretácia správania, práca so skupinovou dynamikou, kooperácia a pod.),
• komunikačné kompetencie (špecificky zamerané na sociálnu komunikácia, nedirektívne riadenie diskusie, antiopresívnu facilitáciu a pod.).

Predmetné kompetencie v paralelnom poňatí zaraďuje Határ (2012, s. 141) do kategórie kľúčových profesijných kompetencií sociálneho andragóga. Špecificky ide najmä o kompetenciu sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, terapie a rehabilitácie či sociálnu, komunikačnú a (re)socializačnú kompetenciu. Harmonizáciu interpersonálnych vzťahov možno z hľadiska zvyšovania efektívnosti sociálno-andragogickej práce považovať za relevantnú a integrálnu súčasť cieľa, kam by malo odborné pôsobenie andragóga smerovať.

Pre rozvoj zručností riešenia konfliktov je však rovnako dôležité pracovať s intrapersonálnou variabilitou študentov andragogiky. Kľúčové je nachádzanie takého spôsobu sociálnej interakcie a kooperácie, kedy nie je ubližované riadenému ani riadiacemu subjektu edukačného procesu. V kontexte aktívneho sociálneho učenia je preto žiaduce prinášať témy spojené so sebaidentifikáciou. Potrebné je usilovať o poznanie a pochopenie vlastnej osobnej, duchovnej, sociálnej a morálnej identity. V opačnom prípade sa môžu v edukačnej praxi s dospelými vyskytnúť také situácie, tranzity, udalosti a problémy, ktorým andragóg nedokáže porozumieť. Následne by mohol byť len s ťažkosťami schopný riadené subjekty optimálne sprevádzať v procese ich sanácie (Machalová, 2015).

Požiadavka na pregraduálnu prípravu študentov v oblasti tejto problematiky nevychádza výhradne z potreby nadobúdania odbornej zdatnosti budúcich andragógov profesionálov, ale tiež skvalitňovania ich osobnostných dispozícií pre sociálno-edukačnú prácu s dospelými a seniormi. Rogers (2019, s. 43) definuje empatiu, akceptáciu a autentickosť ako známe determinanty nápomocného vzťahu v kontexte facilitácie osobného rastu a sanácie problémov zo strany riadiacich subjektov. Tieto prvky možno považovať za validné vo vzťahu k sociálno-edukačnej práci s dospelými a seniormi.

Empatia umožňuje sprevádzanie a riadenie edukantov bez vzbudzovania strachu. Zároveň sa riadené subjekty na celom procese edukácie môžu slobodne podieľať. Rozvoj schopnosti empatického porozumenia vnímame ako relevantný najmä na úrovni využívania zážitkových techník a metód v sociálno-andragogických výcvikoch a sociálno-psychologických výcvikoch.

Akceptácia edukanta ako samostatnej osoby saturuje potrebu istoty a bezpečia. Riadený subjekt edukačného procesu sa cíti prijímaný a oceňovaný. Pokladáme za dôležité akcentovať vo vyučovacom procese najmä bezpodmienečnú hodnotu edukantov bez ohľadu na ich stav, správanie alebo sympatie. V súvislosti so snahou o dosahovanie predmetnej progresivity je významná napr. oblasť multikultúrnej výchovy a interkultúrnej komunikácie, komunitného vzdelávania a poradenstva či sociológie výchovy a vzdelávania.

Autentickosť uzatvára triádu požiadaviek na edukátora dospelých. Potenciálny prínos dosahovania najvyššej možnej miery kongruencie medzi vnútorným prežívaním a vonkajším správaním však vnímame v sociálno-edukačnej práci ako sporný. Autentickosť charakteristická určitou otvorenosťou môže upevňovať vzťah medzi subjektmi edukačného procesu. Je však zrejmé, že absolútne zviditeľnenie pocitov sa v určitom rozsahu nachádza v konflikte s dodržiavaním niektorých androdidaktických princípov a zásad sociálno-edukačnej práce (napr. otvorený prejav antipatie vo vzťahu k edukantovi môže spôsobiť jeho demotiváciu a markantne znížiť efektivitu, priebeh aj výsledky edukačného procesu). V tomto kontexte, skôr ako o autentickosti samotnej, hovoríme o snahe zachovania najvyššej možnej miery autentickosti v sociálno-edukačnej práci s cieľovou skupinou andragogiky,. Nachádzať spôsoby a možnosti interakcie blízke vlastnej prirodzenosti andragóga v súlade so zachovávaním profesionálnych aspektov andragogickej práce je možné prostredníctvom výcvikov sociálnych a personálnych zručností, základov socioterapie a ostatných sociálno-psychologicky orientovaných predmetov.

Záver

Je zrejmé, že rozvoj vedomostí, spôsobilostí, schopností a postojov, o ktorých pojednáva tento článok nie je dôležitý výhradne vo vzťahu k sanácii vzniknutých problémov na úrovni vzťahov v edukačnej skupine. Široký predmet záujmu andragogiky a potenciál jej uplatnenia siaha ďalej než k výchove, vzdelávaniu a poradenstvu. Významná je tiež možnosť organizácie tréningov a výcvikov sociálnych a komunikačných spôsobilostí. Tréner ako kľúčový faktor v tréningovom programe ovplyvňuje jeho samotný priebeh a efekty. Aj tu nachádzame významný priestor pre nadobúdanie určitej úrovne komunikačných, intra- aj interpersonálnych kompetencií (Müller de Morais, Rapsová, 2017, s. 97).

Predmet záujmu tohto príspevku nachádza svoje opodstatnenie v rozsahu hodného pozornosti. Konečná podoba obrazu pregraduálnej prípravy andragógov sa dotvára diferentne vo vzťahu k individuálnym preferenciám jednotlivých vysokoškolských pracovísk. Všetky však berú na zreteľ potrebu a potenciál rozvoja zručností pre efektívny manažment konfliktov, záťažových životných situácií a ostatných náležitých činností v sociálno-andragogickej práci. Požiadavky na osobnosť andragóga, jeho kompetenčný profil aj kvalifikačné predpoklady poukazujú na význam sprevádzania študentov v oblasti tejto problematiky. Ako je vidieť, študijný program andragogika sa na našom území realizuje v súlade s charakterom týchto požiadaviek, pričom pozornosť je sústreďovaná najmä do využívania zážitkových techník vo vyučovacom procese a sebaskúsenostnej výcvikovej formy vyučovania. Možno očakávať, že implementácia politík pre zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania bude naďalej reflektovať tieto trendy a manifestuje význam rozvoja potrebných interpersonálnych zručností v pregraduálnej príprave andragógov.

Autor: Bc. Justin Turzík Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Zoznam bibliografických odkazov

HATÁR, C. 2012. Sociálna andragogika. Kapitoly z teórie a metodiky sociálno-edukačnej starostlivosti o dospelých. Nitra : Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 152 s. ISBN 978-80-558-0037-0.

HUPKOVÁ, M. 2010. Rozvíjanie sociálnych spôsobilostí v pomáhajúcich profesiách. Nitra : Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 334 s. ISBN 978‐80‐8094‐704‐0.

Informačné listy predmetov. [online] Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. [cit. 2021-11-11] Dostupné na internete: https://www.pdf.umb.sk/chcem-studovat/informacne-listy-predmetov.html

MACHALOVÁ, M. 2015. Sociálna edukácia človeka dneška: výzva myslieť, prežívať a konať tu a teraz. In HUSÁR, J., MACHALOVÁ, M., HANGONI, T., KUZYŠIN, B. Nová sociálna edukácia človeka IV : Terapie v pomáhajúcich profesiách. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove. 327 s. ISBN 978-80-555-1560-1.

MÜLLER DE MORAIS, M., RAPSOVÁ, L. 2017. Tréning sociálnej kompetencie dospelých a seniorov so zdravotným postihnutím. Praha : ČAS. 120 s. ISBN 978-80-905460-9-7.

Register predmetov. 2021a. [online] Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave. [cit. 2021-11-11] Dostupné na internete: https://ais2.uniba.sk/ais/servlets/WebUIServlet?appClassName=ais.gui.vs.st.VSST060App&kodAplikacie=VSST060&viewer=web&uiLang=SK

Register predmetov. 2021b. [online] Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. [cit. 2021-11-11] Dostupné na internete: https://ais2.ukf.sk/ais/servlets/WebUIServlet?appClassName=ais.gui.vs.st.VSST060App&kodAplikacie=VSST060&viewer=web&uiLang=SK

ROGERS, C. R. 2019. Ako byť sám sebou. Bratislava : Inštitút psychoterapie a socioterapie. 361 s. ISBN 978-80-971033-3-0.

Študijné programy : andragogika (ANDBh). [online] Prešovská univerzita v Prešove. [cit. 2021-11-11] Dostupné na internete: https://student.unipo.sk/maisportal/studijneProgramy.mais