Creative Workshops - Workshops in the Museum and their Meaning V poslednej dobe sa aj v našich podmienkach do povedomia múzejníkov dostávajú tzv. tvorivé dielne pre návštevníkov, ktoré sú zamerané predovšetkým na detského návštevníka, či už ako súčasť výstavného scenára, programu múzea (múzeum školou a hrou, škola v múzeu), alebo ako prázdninový program jednotlivých múzeí. Problematika workshopov má už rozpracovanú metodiku v zahraničí, najmä v škandinávskych krajinách, ale aj v susednej Českej republike. Príkladom je program Brána múzeí otvorená, realizovaný Nadáciou Open Society Found v Prahe, ktorý bol v rokoch 1997 – 2002 zameraný na možnosti rozšírenia pôsobenia regionálnych a mestských múzeí v ČR. Program sa zameriaval na dve hlavné oblasti: „rozvíjanie vzdelávacej funkcie múzea a vytváranie vzťahu múzea a miestneho spoločenstva a s tým súvisiace pôsobenie múzea v rámci občianskej spoločnosti“. (1) Publikácia vydaná pri tejto príležitosti obsahuje metodický materiál možností rôznych programov v rámci spolupráce múzeí a škôl v rôznych oblastiach (umenia, histórie, regionálne dejiny, tradície...). Do projektu boli zapojené aj múzeá s archeologickým programom – Villa Nova Uhřínov s programom „Okno do minulosti – Artefakty“, „Metalurgie železa“ – Orlické Hory (2); Středočeské muzeum, Roztoky u Prahy s programom „Hledání minulosti“ (3); Muzeum města Ústí nad Labem s programom „Pravěká vesnice“ (4); Západočeský institut pro ochranu a dokumentaci památek v Plzni s programom „Dny otevřených sond – prezentace národní kultúrní památky Hradiště Hůrka ve Starém Plzenci“. (5)

Všetky projekty sú smerované k školskej mládeži, ktorá si prostredníctvom tvorivých dielní môže overiť získané vedomosti z dejepisu v praxi. Tvorivé dielne sú súčasťou prehliadok nielen v skanzenoch a múzeách v prírode, ale výnimku netvoria ani hradné či kamenné múzeá. Hlavnou myšlienkou je vykonávanie určitých činností, ktoré sa odohrávali v minulosti na základe podanej interpretácie. Cieľom takýchto aktivít je rozvoj manuálnej činnosti (napr. príprava jedál na otvorenom ohni, ručné práce, orba s pluhom), rekonštrukcia duchovného života v minulosti (napr. pri tvorivých dielňach v táboroch formou modelových príbehov), dramatizácia a zvyšovanie historického povedomia. (6)

K výstavám, expozíciám zriaďujú múzeá tvorivé dielne. Aj odborne inštalovaná výstava sa dá cez tvorivú dielňu a diferencovaným prístupom priblížiť návštevníkovi (v závislosti od veku, mentality a pod.). Každé múzeum môže byť aj detské – múzeum školou a hrou by človeka malo vyprovokovať k mysleniu, byť zvedavým a chcieť vedieť viac. Pri zámere vytvárania zábavných podujatí v múzeu nesmieme vkĺznuť do komerčnosti a musíme sa udržať na kultúrnej úrovni. (7)

SNM rozbehlo v roku 2005 projekt „Škola v múzeu“. SNM – Archeologické múzeum ponúka viac variantov vzdelávacích a tvorivých programov, ktoré sú zamerané na materské školy (Prečo archeológovia kopú v zemi?, Archeológia očami detí, Praveké graffiti), základné školy (Po stopách pravekého človeka, Každodenný život stredovekého človeka, Zahrajme sa na archeológov, Tvorivé dielne zamerané na postupy experimentálnej archeológie) a stredné školy (Architektúra najstarších civilizácií, Ako sa žilo v stredoveku). Jednotlivé programy sú prispôsobené veku návštevníka a nadväzujú na školské osnovy. Takýmto spôsobom si deti – študenti môžu overiť získané vedomosti v praxi. (8)

Význam tvorivých dielní (worskshopov) treba vidieť najmä v ich možnosti vplývať na zmyslové vnímanie návštevníka (hmat – čuch – motorika), na fixovanie zručností, upevňovanie a opakovanie už známych informácií či dopĺňanie nových. Tvorivé dielne v múzeách sú tiež vhodné pre hendikepovaných návštevníkov (telesne i mentálne postihnutých), pretože umožňujú využívať hru a dramatizáciu na sprístupnenie potrebných informácií.

Nielen SNM – Archeologické múzeum otvára nové možnosti prezentácie archeologických prameňov formou vzdelávacích programov, ale podobne aj ďalšie regionálne a mestské múzeá reflektujú na tento spôsob prenosu informácií. Odbor múzejnej pedagogiky je zaužívanou pracovnou pozíciou vo väčšine múzeí západnej a severnej Európy (Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Dánsko a i.), ako aj na americkom kontinente.

Múzejná pedagogika je chápaná ako moderná interdisciplinárna veda, ktorá vychádza predovšetkým z podnetov pedagogiky a muzeológie. (9) Jej problematikou a metodológiou sa zaoberá viacero muzeológov. Za mnohých spomenieme napríklad Fridricha Waidachera, Zbynka Z. Stránskeho, Jozef Beneša či Vladimíra Jůvu.

Autorka: PhDr. Stanislava Gogová, PhD. Katedra muzeológie, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Použitá literatúra: Brabcová, A. (ed.): Brána muzea otevřena. Praha, 2007. Bay, J.: Představení dánských historických workshopů. REA 5, 2006, s 49 - 50. Číž, M.: Každé múzeum môže byť aj detské, Děti, mládež ... a muzea? III., Sborník příspěvků ze stejnojmenné konference. Brno, 2003, s. 11 - 14. Gogová, S.: Archeológia a múzejná prezentácia. Nitra, 2011. Jůva, V.: Dětské muzeum. Edukační fenomén pro 21. století. Brno 2004. www.snm.sk

(1) Brabcová, A. (ed.): Brána muzea otevřena, s. 14. (2) Brabcová, A. (ed.): Brána muzea otevřena, s. 361 - 363. (3) Brabcová, A. (ed.): Brána muzea otevřena, s. 364 - 365. (4) Brabcová, A. (ed.): Brána muzea otevřena, s. 366. (5) Brabcová, A. (ed.): Brána muzea otevřena, s. 369 - 370. (6) Bay, J.: Představení dánských historických workshopů, s. 49. (7) Číž, M.: Každé múzeum môže byť aj detské, Děti, mládež...a muzea? III., s. 11. (8) www.snm.sk. (9) Jůva, V.: Dětské muzeum. Edukační fenomén pro 21. století, s. 108.