Communication literacy of the "Z" generation in the context of education in health professions
Abstrakt:
Úvod: Komunikácia generácie Z je determinovaná technológiami, je stručná a vizuálna.
Materiál a metodika: Kvantitatívna štúdia bola realizovaná v období september 2023 – október 2024 na vzorke 263 študentov TnUAD v Trenčíne. Podmienkami zaradenia do štúdie bolo štúdium v niektorom zo zdravotníckych odborov a príslušnosť ku generácii Z (narodení v rokoch 1996-2009). Respondenti vyplnili hárok s 24 výrokmi súvisiacimi s komunikáciou s použitím Likertovej škály.
Výsledky a diskusia: Analýza zistení vo vzorke študentov generácie Z priniesla odlišné výsledky aké sú uvádzané najmä v zahraničných štúdiách. Študenti zdravotníckych odborov sa považujú za asertívnych, diskrétnych, preferujú osobnú a vizuálnu komunikáciu, okamžitú spätnú väzbu.
Záver: Generácia Z prináša nové generačné komunikačné atribúty, ktoré ovplyvňujú a ovplyvnia vysokoškolské vzdelávanie v zdravotníckych povolaniach. Sú výzvou pre pedagógov a vyžadujú zmeny v dizajne výučby s použitím vizuálnych technológií.
Kľúčové slová: Generácia Z, Komunikácia, Komunikačná gramotnosť, Vzdelávanie.
Abstract:
Introduction: Generation Z communication is determined by technology, is concise and visual.
Material and Methods: The quantitative study was conducted between September 2023 and October 2024 on a sample of 263 students of TnUAD in Trenčín. The inclusion criteria for the study were studying in one of the health fields and belonging to Generation Z (born in 1996-2009). Respondents filled out a sheet with 24 statements related to communication using by Likert scale.
Results and Discussion: Analysis of findings in a sample of Generation Z students yielded different results than those reported mainly in foreign studies. Students of health fields
consider themselves assertive, discreet, prefer personal and visual communication, and immediate feedback.
Conclusion: Generation Z brings new generational communication attributes that are influencing and will influence education at universities in the health professions. This is a challenge for university teachers and requires changes in the design of teaching using visual technologies.
Keywords: Generation Z, Communication, Communication Literacy, Education.
Úvod
Generácia Z uprednostňuje komunikáciu prostredníctvom technológie pred priamym kontaktom s ľuďmi. S technologickým vývojom v oblasti multimédií, ako sú tablety, smartfóny, sociálne médiá, si mladí ľudia generácie Z zvykli na interakciu a komunikáciu vo svete, ktorý je neustále prepojený. Študenti generácie Z komunikujú globálne a prijímajú informácie z celého sveta (Szymkowiak et al., 2021). Aj Betz (2019) potvrdzuje, že generácia Z je zvyknutá na rýchle šírenie informácií podaných graficky a technologicky sofistikovaným štýlom. Vyrastanie vo virtuálnom svete technológie s nekonečnými zdrojmi informácií a digitálnymi interakciami zmenilo ich spôsob myslenia, komunikácie a učenia sa.
Sme zavalení záplavou emailov, správ, komunikujeme globálne, s celým svetom, čo vytvára požiadavky na rýchlosť rozhodovania, čítame a vnímame selektívne, pretože množstvo informácií, s ktorými sme denne konfrontovaní, náš mozog nedokáže spracovať. Nie sme schopní a ani nemáme čas rozmýšľať do hĺbky (Berg van den, 2020). Vymětal (2008) zdôrazňuje nárast významu komunikácie vo všetkých oblastiach života. Stále viac sa po študentoch, zamestnancoch, odborných a vedeckých pracovníkoch, manažéroch a špecialistoch požaduje komunikačná gramotnosť, komunikačné kompetencie, soft skills, komunikačné schopnosti. Autor upozorňuje na „komunikačnú krízu spoločnosti“. Jedným z dôvodov je informačná explózia vyznačujúca sa nadbytkom informácií, publikácií, záznamov, prudký rozvoj informačných a komunikačných technológií.
Generácia Z je generáciou sociálnych médií a digitálneho sveta. Všetko zdieľajú na sociálnych sieťach, nečítajú, ale pozerajú videá, všetko fotia a komunikujú prostredníctvom obrázkov viac než slovom. Svoje idoly majú medzi youtubermi, ktorý udávajú životný štýl. Ich životom je internet. Facebook a televízia im nič nehovorí, sú spojení cez WhatsApp, Instagram, Twitter. Vyrastali s technikou: mobilom, tabletom, notebookom. Z generácie Z sa stali individualisti, u ktorých klesá schopnosť nadviazať vzťahy s ostatnými (Berg van den, 2020). Podobne charakterizujú generáciu Z aj Šmahaj, Kolařík & Glaser (2022). Generácia Z je prvou generáciou, ktorá nepozná život bez mobilov, počítačov a internetu. Sú označovaní ako generácia „digital natives“, lebo je pre nich samozrejmosťou pracovať s modernými technológiami. Sú neustále vystavení veľkému množstvu informácií a podnetov z online zdrojov, sú súčasťou tzv. „always on kultúry“ t.j. neustále pripojení k internetu. Pre generáciu Z je nepretržitá konektivita zároveň aj veľká kognitívna záťaž a významný psychický stresor, spôsobuje im zdravotné a ergonomické problémy.
Generácia Z má iné komunikačné vzorce ako predchádzajúce generácie. Sú pracovnou silou budúcnosti, preto budú význame ovplyvňovať aj komunikáciu na pracovisku. Sú schopní multitaskingu, ale majú oveľa kratší rozsah pozornosti ako príslušníci iných generácií. Digitálna konverzácia a používanie znakov ovplyvňuje ich písomnú komunikáciu. Preferujú okamžité správy pred e-mailmi, v správach používajú skratky, najmä anglických slov, ktorým staršia generácia nerozumie (Corporate English Solutions, 2024). Majú svoj vlastný jazyk, skratky, frázy a idiómy (Bosco, 2022). Generácia Z má neformálny komunikačný štýl a aj v pracovnej komunikácii odpovedajú krátkymi správami obsahujúcimi emotikony. Generácia Z uprednostňuje vizuálnu komunikáciu-videá na Tik Tok-u, Instagrame. Generácia Z má medzery aj v soft skills a prezentačných zručnostiach. Sombret (2023) uvádza, že komunikačný štýl generácie Z je stručný, neformálny a ideálne v textovom formáte. To ale úplne nevystihuje komunikačné preferencie generácie Z. Oceňujú napríklad transparentnosť a osobnú interakciu. Majú veľmi odlišné očakávania v porovnaní s inými generáciami, pokiaľ ide o komunikáciu v profesionálnom prostredí. Generácia Z má problém prečítať rozsiahlejší blok textu. Ďalšou charakteristikou komunikácie generácie Z je potreba pravidelnej spätnej väzby, čo je následok vplyvu vyrastania so sociálnymi médiami. Sú zvyknutí dostávať okamžitú spätnú väzbu: názory, reakcie a komentáre. V rámci pracovnej komunikácie ich môže úplne „destabilizovaať“, ak im nadriadený neposkytuje spätnú väzbu. Ku komunikačným preferenciám generácie Z partí okamžitá interakcia napr. v rámci vzdelávania cez platformu MS Teams. Generácia Z žije so svojimi „inteligentnými“ telefónmi. Vizuálny, stručný, individuálny, osobný a transparentný komunikačný štýl generácie Z sa líši od predchádzajúcich generácií.
Vymětal (2008) akcentuje, že budúci „eurobakalár“ musí byť schopný komunikovať v tíme, byť schopný komunikovať aj písomne aspoň v jednom z hlavných európskych jazykov
(anglický, nemecký, francúzsky, taliansky alebo španielsky). Autor uvádza, že Národný ústav gramotnosti v USA považuje v súčasnej informačnej dobe za kľúčové kompetencie:
1.komunikačné schopnosti – čítať s porozumením, písomne vyjadrovať myšlienky, hovoriť tak, aby druhí rozumeli, aktívne počúvať;
2.interpersonálne zručnosti – spolupráca v tíme, obhajovanie svojich názorov a záujmov, ovplyvňovanie a pochopenie druhých, schopnosť riešiť konflikty, umenie vyjednávať a viesť ľudí.
Požiadavky na komunikačné schopnosti a kompetencie sa zvyšujú, preto je dôležité venovať pozornosť komunikácii už počas vzdelávacieho procesu. Pri posudzovaní komunikačnej gramotnosti sa vyžadujú komunikačné kompetencie. Definujú sa ako „súbor sociálnych, psychických, sémantických, gramaticko-výrazových hodnôt, noriem, pravidiel, ktoré umožňujú aktívnu účasť v komunikačnom procese“(Vymětal, 2008, s.25).
Komunikačné kompetencie umožňujú hovoriacemu komunikovať úmerne k situácii, charakteristikám poslucháčov a pod. Komunikačné zručnosti sú „súhrnom úrovne hovoreného prejavu, emočných kompetencií, zdravej sebaistoty, rečovej etikety. K základným komunikačným zručnostiam patrí počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie a vnímanie neverbálnej komunikácie“ (Vymětal, 2008, s.25). Častulínová (2021, s.6) komunikačnú gramotnosť spája s čítaním a písaním. Pojem gramotnosť vysvetľuje: „gramotnosť znamená ovládnutie rôznych druhov komunikácie za účelom začlenenia jedinca v danej spoločnosti, pre jeho uspokojivé konanie a bytie vo svoj prospech, aj v prospech druhých. Ide o schopnosť, ktorá mu umožní riešiť premenlivé problémy denného života“. Komunikačná gramotnosť je spätá s nárastom kognitívnych procesov. „Byť jazykovo gramotný znamená vedieť používať jazyk v širokej palete jeho dimenzií, v celej šírke registrov a žánrov, v závislosti od situačného kontextu a komunikačného zámeru, a mať vedomú kontrolu nad jeho používaním“ (Častulínová, 2021, s.7).
Cieľ
Posúdiť komunikačnú gramotnosť študentov z generačnej kohorty Z pripravujúcich sa na výkon zdravotníckych povolaní. Identifikovať špecifiká komunikácie generácie Z.
Súbor a metodika
Zber údajov sa uskutočnil od septembra 2023 do októbra 2024. Vzorku respondentov tvorilo 263 študentov TnUAD v Trenčíne patriacich ku generácii Z (narodení v rokoch 1996-2009) a študujúcich v zdravotníckych odboroch. Respondenti vyplnili hárok s 24 výrokmi súvisiacimi s komunikáciou a ku každému výroku priradili skóre od 1- nie, nesúhlasím až po 4- áno, súhlasím. Použili sme štvorstupňovú Likertovu škálu.
Výsledky a interpretácia
Analýza špecifík komunikácie študentov generácie Z v našej vzorke respondentov priniesla zaujímavé zistenia a niektoré v rozpore so zahraničnými zdrojmi a štúdiami. Generácia Z vďaka internetu komunikuje s celým svetom a získava obrovské množstvo informácií bez obmedzenia. Vyznačujú sa digitálnou gramotnosťou, sú schopní multitaskingu, preferujú virtuálny svet, vizuálne pomôcky než text. V dôsledku vyššie uvedených faktorov a charakteristík sa socializujú iným spôsobom a prijatie a pochopenie ich sociálnych vzorcov je dôležité nielen pre rodičov, ale aj pedagógov. Sú pre nich interakčnými a komunikačnými výzvami vo vyučovaní a učení generácie Z (Talhah Ajmain et al.,2020). Nové vzdelávacie prostredie si vyžaduje kreatívne prístupy, ktoré kombinujú sociálne interakcie a technológie: poskytovanie častých, krátkych, výstižných, konštruktívnych a rýchlych pokynov a spätnej väzby pomocou platforiem sociálnych médií a interaktívnych aktivít; alebo online modulov (napr. spoločné projekty, skupinové úlohy, prípadové štúdie) na rozvoj kritického myslenia, sociálnych, komunikačných a vzťahových zručností u študentov generácie Z (Shorey et al., 2021). V dôsledku spoliehania sa na technológie majú študenti generácie Z nedostatočne rozvinuté sociálne zručnosti, pretože im chýbajú nuansy a umenie konverzácie a tento nedostatok komunikačných zručností tvárou v tvár brzdí ich rozvoj zručností pre sociálnu a spoločenskú interakciu (Shorey et al.,2021). Zisťovali sme, či majú respondenti problém s nadväzovaním interpersonálnych vzťahov: K výroku „Mám problém s nadväzovaním interpersonálnych vzťahov“ (x̄ = 2,09; sd = 0,94) mali priradiť skóre, ktoré ich najvýstižnejšie charakterizuje. Až 173 študentov generácie Z (65,78 %) nemá problém nadviazať osobné vzťahy a komunikovať, ale problematické je verejné vystúpenie a hovoriť pred väčším množstvom ľudí. Po analýze výroku „Mám problém prehovoriť pred väčším množstvom ľudí“ (x̄ = 3,13; sd = 0,98) konštatujeme, že až 200 študentov z celkového počtu respondentov (n=263) v našom súbore (76 %) má problém verejne vystúpiť a prezentovať.
Študenti uprednostňujú individuálne učenie sa vlastným tempom, pútavé a vizuálne vzdelávacie prostredia, ktoré integrujú videá, príbehy, powerpointové snímky so zvukom, simulácie, skupinové projekty, diskusné fóra, online kvízy a prípadové štúdie. Študenti zdravotníckych odborov uprednostňujú pedagógov, ktorí sú efektívni komunikátori, prístupní, priateľskí, nadšení, zanietení a znalí vo svojom vyučovacom predmete, ktorí poskytujú študentom okamžitú a konštruktívnu spätnú väzbu a nastavili realistické očakávania (Shorey et al.,2021).
Jednotlivé komunikačné zručnosti sú veľmi významné pre všetky pracovné pozície v zdravotníctve, nie je možné určiť, ktorá z nich je najdôležitejšia, pretože vzájomne sa ich využitie prelína: sledovanie neverbálnych signálov, umenie klásť otázky a umenie hovoriť. Ľudia v zdravotníckych profesiách musia vedieť aktívne počúvať (Fülöpová, 2011). Z tohto dôvodu sme sa v našej štúdii zamerali na zhodnotenie komunikácie študentov generácie Z, ktorí sa pripravujú za zdravotnícke povolania, aby sme podľa preferencií v komunikácii mohli prispôsobiť výučbu a prístup k nim. Výsledky sme spracovali do prehľadovej tabuľky č. 1. Najvyššie priemerné hodnoty dosiahli výroky: „Rešpektujem súkromie iných ľudí, som diskrétna/y“( x̄ = 3,74; sd = 0,55); „Je pre mňa prirodzené požiadať niekoho o radu, ak vie o probléme viac ako ja“ ( x̄ = 3,58; sd = 0,77); „Myslím si, že mám právo povedať nie na požiadavky iných a vyjednávať o kompromise“( x̄ = 3,48; sd = 0,73). Hulková (2024, s. 136) vo svojej publikácii cituje mnohých autorov, ktorí uvádzajú, že k negatívnym charakteristikám generácie Z patrí nerešpektovanie súkromia iných, nediskrétnosť, svoje súkromie zdieľajú na sociálnych platformách, vrátane intímností; otvorene vyjadrujú svoje názory, nechápu ľudí, ktorí si strážia svoje súkromie. Je preto zaujímavé zistenie, že respondenti v našej vzorke si najviac cenia diskrétnosť v komunikácii. Domnievame sa, že to súvisí s prípravou na zdravotnícke povolania, kde študentom vštepujeme dodržiavanie práv pacientov, individuálneho prístupu a povinnosti mlčanlivosti. Myslíme si, že mnohé odpovede boli ovplyvnené zámerným výberom jedincov generácie Z, t.j. študentov zdravotníckych odborov. K posudzovaným oblastiam komunikácie generácie Z patrila aj asertivita, pretože ako generácia sú považovaní za málo asertívnych. Asertivita je základným predpokladom pozitívnej komunikácie. Definuje sa ako otvorené presadzovanie a vyjadrovanie svojich názorov, rešpektovanie práva iných. Naše zistenia sú opätovne v rozpore s literárnymi zdrojmi. 79 % respondentov sa považuje za asertívnych v komunikácii; 60 % respondentov si myslí, že majú právo povedať nie na požiadavky iných a 88 % študentov generácie Z vyjadruje svoje názory úprimne a primeraným spôsobom. Tieto závery dávame opäť do súvislosti s prípravou na povolanie, ktoré si vyberajú jedinci so vzťahom k ľuďom a vysokou mierou empatie. Humaira & Su-Hie (2021) uskutočnili v roku 2020 dotazníkový prieskum u 243 respondentov generácie Z v Malajzii o ich komunikačnom štýle. Z výsledkov vyplýva, že preferujú komunikáciu tvárou v tvár a používanie vizuálov v online komunikácii. Radi komunikujú prostredníctvom emotikonov, gifov a skratiek. Očakávajú okamžitú spätnú väzbu, oceňujú transparentnú komunikáciu, pochvalu, ale sú málo asertívni a pri kritike môžu byť agresívni.
Tabuľka 1 Komunikácia generačnej kohorty Z
[3]
Ďalšou hodnotenou oblasťou bola neverbálna komunikácia so zameraním na očný kontakt počas rozhovoru. 141 respondentov (53,61 %) preferuje osobnú komunikáciu, tvárou v tvár a 106 respondentov (40,30 %) čiastočne preferuje komunikáciu cez moderné technológie (email, sociálne siete, a pod.). 77 % študentov generácie Z odpovedalo, že udržiava očný kontakt s ostatnými ľuďmi počas rozhovoru (124 respondentov uviedlo odpoveď čiastočne súhlasím a 79 respondentov áno, súhlasím). Výroky „Preferujem osobnú komunikáciu, tvárou v tvár“ dosiahli nasledovné hodnoty (x̄ = 3,41; sd = 0,74); „Udržiavam očný kontakt s ostatnými ľuďmi počas rozhovoru“ (x̄ = 3,02; sd = 0,81). Boukalová et al. (2013) uvádzajú, že pohľad do očí je významným komunikačným kanálom. V rámci dotvárania verbálnej komunikácie má pohľad do očí riadiacu funkciu, zohráva dôležitú úlohu pri odovzdávaní alebo „podržaní“ slova. Pohľadom do očí dávame hovoriacemu najavo záujem, pozornosť, efektívne vnímame jeho slová. Poslucháč sleduje priamym pohľadom hovoriaceho asi 60 - 75 % času, kým hovoriaci sleduje poslucháča/poslucháčov a nadväzuje očný kontakt 40 % času hovorenia. 157 študentov (59,70 %) v našom súbore nemá problém udržiavať očný kontakt počas rozhovoru, ale problémom je pre nich udržiavať očný kontakt počas rozhovoru s autoritou. 66 % študentov uviedlo, že ak majú hovoriť s významnou autoritou, je pre nich náročné udržiavať očný kontakt, pozerať sa jej/ jemu do očí. Ledrick (2020) vo svojej štúdii potvrdil, že problémom generácie Z je osobná komunikácia, interakcia tvárou v tvár. Generácia Z nemá komunikačné schopnosti, vďaka technológii žije virtuálne. Talhah Ajmain et al. (2020) sa vo svojej štúdii zamerali na opísanie vplyvu technológií na generáciu Z a na efektívnu komunikáciu v interakcii s generáciou Z. Autori zdôrazňujú, že ak sa chceme priblížiť generácii Z, je potrebné komunikovať s nimi v ich „technickom jazyku“, lebo ich komunikácii, názorom a správaniu dominujú digitálne technológie. Generácia Z sa učí prostredníctvom vizuálnych a praktických metód, ako sú interaktívne hry, spoločné projekty, nie prednášky a diskusie. Podľa autorov musia byť pedagógovia iniciatívni pri tvorbe nového vyučovacieho a vzdelávacieho prostredia, ktoré vyhovuje potrebám a charakteristikám generácie Z. Autori akcentujú, že konvenčné vyučovanie a učenie je stále relevantné i napriek vzdelávaniu pomocou online médií a používaniu nových technológií. Vyučovanie s využitím vizuálnych pomôcok, hier, zážitkového učenia je pre študentov generácie Z viacej atraktívne a najmä ak pedagóg disponuje digitálnou gramotnosťou. Vtedy sa stáva predmet pre študentov zaujímavý, dosahujú lepšie výsledky a pedagóg je pre nich uznávanou autoritou. Zaujímavým výsledkom štúdie autorov je zistenie, že generácia Z neuprednostňuje písomné testy, ale skúšanie ústnou formou, aby dostali okamžitú spätnú väzbu od pedagóga o svojich slabých stránkach (Talhah Ajmain et al.,2020). Aj podľa Hughes (2022) komunikácia s generáciou Z musí byť stručná a vizuálna. Generácia Z komunikuje obrázkami, preferujú videá, textové správy. Rovnako Roy (2022) potvrdzuje, že akademická kohorta generácie Z očakáva používanie technológií vo výučbe. Szymkowiak et al. (2021) uvádzajú, že jedinci generácie Z majú rozvinutejšiu časť mozgu zodpovednú za zrakové schopnosti, preto sú pre nich vizuálne formy učenia sa efektívnejšie. Ale v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami, je rozsah pozornosti generácie Z obmedzený, čo je spôsobené neustálou interakciou s multimediálnym prostredím. Priemerný rozsah pozornosti členov generácie Z v triede možno odhadnúť na 7- 10 minút, pretože mladí ľudia dnes chcú prečítať menej ako 20 % textu a chcú sa dostať k podstate problému čo najrýchlejšie. Autorský kolektív analyzoval údaje od 498 mladých ľudí patriacich do generácie Z, ktorí aktívne využívajú online komunikáciu na zdieľanie vedomostí. Respondenti sa viac prikláňali k vzdelávaniu prostredníctvom mobilných aplikácií a videoobsahu. Dotazníkový prieskum Hall et al. (2019) prezentoval zistenie, že vysokoškolskí učitelia považujú prichádzajúcich študentov nepripravených v oblasti písomného vyjadrovania myšlienok a názorov. Subjektívne posúdenie písomného prejavu generácie Z v našom súbore je tiež v rozpore s výsledkami štúdie Hall et al. (2019). Študenti hodnotili svoj písomný prejav. V hárku sa nachádzali dva výroky: „V mojom písomnom prejave sú gramatické chyby“ (x̄ = 2,144; sd = 1.08). 64 % študentov generácie Z odpovedalo, že v ich písomnom prejave sa nevyskytujú gramatické chyby. „Môj písomný prejav je štylisticky a gramaticky správny“ (x̄ = 2,85; sd = 0,89). 69,2 % respondentov považuje svoj písomný prejav za štylisticky a gramaticky správny. Študenti používajú na prednáškach svoje laptopy na zaznamenávanie kľúčových informácií, ale stále je v učebniach aj veľké percento študentov, ktorí si robia poznámky ručne, preto sme zaradili do hárku aj výrok „Preferujem písanie na PC než písanie poznámok rukou do zošita“ (x̄ = 2,16; sd= 1,17). Spracovaním dát sme dospeli k zaujímavému faktu: až 65 % študentov v našom súbore respondentov preferuje ručné písanie poznámok do zošita než písanie na PC. Toto zistenie dávame do príčinnej súvislosti so zníženou pozornosťou a problémami pri učení, kedy študentom pomáha pri zapamätaní si učiva aj počutie, aj učebný text a vlastné poznámky farebne zvýraznené (vizuálny aspekt učenia sa). Licas & Torres (2024) sa vo svojej štúdii zamerali na spätnú väzbu poskytovanú študentom ošetrovateľstva generácie Z. Do štúdie sa zapojilo 274 študentov denného štúdia ošetrovateľstva v druhom ročníku. Autori tiež potvrdili, že štýly učenia generácie Z sú výrazne ovplyvnené bežným používaním moderných technologických zariadení. Účinná spätná väzba musí informovať študenta o jeho pokroku, o oblastiach zlepšenia a motivovať. Efektívna spätná väzba je pre študentov nevyhnutná na to, aby im umožnila získať nové vedomosti a zručnosti.
Odporúčania pre vysokoškolských pedagógov: zvyšovať svoju digitálnu gramotnosť; zakomponovať rôzne vizuálne pomôcky do výučby; online médiá, nové technológie, hry, zážitkové učenie; poskytovať študentom okamžitú spätnú väzbu; zamerať sa na zvýšenie komunikačných schopností a komunikačnej gramotnosti vysokoškolských študentov, na ich verbálny a písomný prejav.
Odporúčania pre študentov generácie Z pripravujúcich sa na zdravotnícke povolania: absolvovať vzdelávacie aktivity zamerané na získanie a rozšírenie svojich komunikačných schopností a zručností; aktívne sa zapájať do diskusií a rozhovorov tvárou v tvár; zdokonaľovať sa v „prečítaní“ foriem neverbálnej komunikácie najmä v interakcii s pacientmi; tvorba vlastných textov za účelom zvyšovania komunikačnej gramotnosti; snaha o „digidetox“ - obmedziť čas strávený na online platformách.
Záver
Ľudia potrebujú hovoriť, potrebujú, aby ich niekto počúval, rozumel im, potrebujú pocit spolunáležitosti. Komunikácia je základom sociálnej interakcie. Bez komunikácie sa človek cíti osamotený, bez možnosti nadväzovať medziľudské vzťahy a vyjadrovať svoje pocity a potreby. K základným komunikačným schopnostiam a zručnostiam parí schopnosť viesť rozhovor, prezentačné schopnosti, mediálna a komunikačná gramotnosť. Študenti generácie Z uprednostňujú zmiešaný vzdelávací prístup, ktorý zahŕňa interakciu tvárou v tvár a aj nástroje technologického učenia. Používanie sociálnych médií vo vzdelávaní ako nového nástroja na podporu učenia a zlepšovania komunikačných a sociálnych zručností generácie Z sa stalo nevyhnutnosťou. Schopnosť komunikovať písomnou a ústnou formou je jednou zo základných predpokladov úspešného pracovného aj osobného života. Dôležité však nie je len vyjadrovanie myšlienok v materinskom a v cudzom jazyku, ale aj schopnosť obhajovať svoje názory, diskutovať s inými a prezentovať seba aj svoju prácu (Hall et al., 2019).
Limity štúdie
Výsledky sa vzťahujú len na osoby, ktoré sa štúdie zúčastnili. Limitujúcimi faktormi je aj počet respondentov a realizácia štúdie iba medzi študentmi generácie Z, ktorí študujú v zdravotníckych odboroch TnUAD v Trenčíne.
Autorka: doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH
Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
ORCID 0000-0003-2631-1803
Zoznam bibliografických odkazov
BERG VAN DEN, M., 2020. Jak se vzájemně chápat. Generace X,Y,Z. Praha : Grada Publishing, a.s. 232s. ISBN 978-80-271-1590-7.
BETZ, CL., 2019. Generations X, Y, and Z. Journal of Pediatric Nursing. 44: A7-A8.
doi.org/10.1016/j.pedn.2018.12.013
BOSCO. 2022. Messagingapplab. [online]. Available: www.boscoapp.com/single-post/2018/07/25/hi-wru-wduwta-wruw-kk-g2g [4]
BOUKALOVÁ, H, CERHA, O, SEDLÁČEK, M & ŠÍROVÁ, E., 2013. Psychologie komunikace. Praha : Grada Publishing, a.s. 224s. ISBN 978-80-247-4971-6.
CORPORATE ENGLISH SOLUTIONS, 2024. Language transformation: Navigating Gen Z's communication style in the workplace. [online]. Available: https://corporate.britishcouncil.org/insights/language-transformation-na... [5]
ČASTULÍNOVÁ, Z.,2021. Rozvíjanie grafomotoriky dieťaťa v kontexte komunikačnej gramotnosti. Najlepšia pedagogická a odborná skúsenosť edukačnej praxe. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum. 55s.
FÜLÖPOVÁ, A., 2011. Význam komunikačných zručností v zdravotníctve. Verejné zdravotníctvo [online]. VIII.
HALL, R, DRÁĽ, P, FRIDRICHOVÁ, P, HAPALOVÁ, M, LUKÁČ, S, MIŠKOLCI, J & VANČÍKOVÁ, K., 2019. Jazykové a komunikačné kompetencie. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku. Bratislava: MESA 10. [online]. https://analyza.todarozum.sk/docs/391341001ol1a/ [6]
HUGHES, J., 2022. Communicating with Generation Z: Everything You Need to Know. [online]. Available: https://www.keg.com/news/communicating-with-generation-z-everything-you-... [7]
HULKOVÁ, V., 2024. Generačná diverzita v ošetrovateľstve - výzva pre vzdelávanie, prax a manažment. Trenčín : TnUAD. 148 s. ISBN 978-80-8295-014-7.
HUMAIRA, R & SU-HIE, T., 2021. Gen Y and Gen Z Communication Style. Estudios de Economía Aplicada. Special Issue: Trends in Business and Humanities in the Era Beyond.
Monograph. 39(1):1-18.
LEDRICK, H., 2020. Gen-Z Communication Breakdown. [online]. Available:
https://nashuproar.org/33721/opinion/gen-z-communication-breakdown/ [8]
LICAS, P.Z.T. & TORRES, G.C.S., 2024. Feedback preferences of generation Z nursing students: A conjoint analysis. Teaching and Learning in Nursing 19: e449 - e454.
doi.org/10.1016/j.teln.2024.01.012
ROY, S. 2022. Top 10 Ways to Effectively Communicate with Generation Z. [online]. Available: https://www.leadsquared.com/industries/education/how-higher-education-co... [9]
SHOREY, S, CHAN, V, RAJENDRAN, P & ANG, E., 2021. Learning styles, preferences and needs of generation Z healthcare students: Scoping review. Nurse Education in Practice. 57: (1-11). 103247. doi.org/10.1016/j.nepr.2021.103247
SOMBRET, P., 2023. Gen Z communication style: how to grasp the generation with the briefest attention span. [online]. Available: www.deskbird.com/blog/generation-z-communication-preferences [10]
SZYMKOWIAK, A, MELOVIĆ, B, DABIĆ, M, JEGANATHAN, K & SINGH KUNDI, G., 2021. Information technology and Gen Z: The role of teachers, the internet, and technology in the education of young people. Technology in Society. 65: 101565. doi.org/10.1016/j.techsoc.2021.101565
ŠMAHAJ, J, KOLAŘÍK, M. & GLASER, O., 2022). Závislostní chování na internetu. Proměny chování generací v digitální éře. Olomouc : Univerzita Palackého. 120s. ISBN 978-80-244-6289-9.
TALHAH AJMAIN, M, RAHMAN WAN IBRISAM FIK, WA, IKRAM ALIAS, M & MARZUKI, AM., 2020. Impacts and Effective Communication on Generation Z in Industrial Revolution 4.0 Era. JETAL: Journal of English teaching & Applied Linguistics. 2(1): 37-42.
doi: 10.36655/jetal.v2i1.204.
VYMĚTAL, J., 2008. Průvodce úspěšnou komunikací. Efektivní komunikace v praxi. Praha : Grada Publishing, a.s. 328s. ISBN 978-80-247-6742-0.