An Analysis of the Structural and Functional Dimensions of Nurses’ Social Functioning in Clinical Practice

Abstrakt: Sociálne fungovanie sestier predstavuje významný faktor ovplyvňujúci kvalitu interpersonálnych interakcií a efektivitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti v klinickej praxi. Cieľom štúdie bolo analyzovať úroveň dispozičných a funkčných dimenzií sociálneho fungovania sestier v klinickom prostredí. Štúdia mala kvantitatívny, deskriptívny a prierezový charakter. Skúmaný súbor tvorilo 96 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát boli použité štandardizované nástroje Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) a dotazník MESI. Výsledky poukázali na strednú úroveň funkčných dimenzií sociálneho fungovania, s najvyššími hodnotami v oblasti sociálnej vnímavosti a najnižšími v spracovaní sociálnych informácií, kde sa prejavila aj najvyššia variabilita. V dispozičných dimenziách dominovala vyššia a stabilná úroveň empatie pri vyrovnaných hodnotách manipulácie a sociálnej iritability. Sestry vykazujú vyvážený dispozično funkčný profil sociálneho fungovania s dominanciou empatie a sociálnej vnímavosti, pričom rezervy možno identifikovať v oblasti spracovania sociálnych informácií.
Kľúčové slová: dispozičné dimenzie, funkčné dimenzie, sestry, sociálne interakcie

Abstract: The social functioning of nurses is a significant factor influencing the quality of interpersonal interactions and the effectiveness of nursing care provided in clinical practice. The aim of the study was to analyze the level of dispositional and functional dimensions of nurses’ social functioning in a clinical setting. The study was quantitative, descriptive, and cross-sectional in nature. The study sample consisted of 96 nurses working in healthcare facilities in Slovakia. Standardized instruments—the Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) and the MESI questionnaire—were used for data collection. The results indicated a moderate level of the functional dimensions of social functioning, with the highest scores in the area of social perceptiveness and the lowest in the processing of social information, where the highest variability was also observed. In the dispositional dimensions, a higher and stable level of empathy dominated, with balanced values for manipulation and social irritability. Nurses exhibit a balanced dispositional-functional profile of social functioning, dominated by empathy and social perceptiveness, while room for improvement can be identified in the area of social information processing.
Key words: spatial dimensions, functional dimensions, nurses, social interactions

Invisible barriers to the return to the labour market: a qualitative analysis of the experiences of unemployed individuals

Abstrakt: Príspevok sa zameriava na analýzu neviditeľných bariér návratu na trh práce z perspektívy nezamestnaných osôb. V centre pozornosti stoja latentné psychosociálne faktory, ktoré nie sú priamo reflektované prostredníctvom formálnych ukazovateľov zamestnateľnosti, no významne ovplyvňujú schopnosť jednotlivca opätovne sa uplatniť na trhu práce. Príspevok vychádza z kvalitatívneho výskumu realizovaného formou polostrukturovaných rozhovorov, analyzovaných prostredníctvom prístupov zakotvenej teórie. Výskumný súbor tvorilo 11 participantov. Výsledky poukazujú na existenciu viacerých kategórií neviditeľných bariér, najmä v oblasti oslabeného sebavedomia, straty pracovných návykov, skúsenosti opakovaného odmietania, ambivalentnej motivácie a nedôvery voči systému podpory. Tieto faktory významne zasahujú do sociálneho fungovania jednotlivca a ovplyvňujú jeho schopnosť aktívne vstupovať do procesu hľadania zamestnania.

Zistenia poukazujú na potrebu komplexnejšieho prístupu k podpore návratu na trh práce, ktorý by reflektoval nielen kvalifikačné, ale aj psychosociálne aspekty nezamestnanosti. Príspevok formuluje implikácie pre prax sociálnej práce, najmä v oblasti individualizovanej podpory, posilňovania sebaúčinnosti a budovania dôvery medzi klientom a inštitúciou.
Kľúčové slová: bariéry zamestnanosti, nezamestnanosť, návrat na trh práce, sociálne fungovanie, sociálna práca

Abstract: The paper focuses on the analysis of invisible barriers to return to the labour market from the perspective of unemployed individuals. It emphasizes latent psychosocial factors that are not directly reflected in formal employability indicators, yet significantly influence an individual's ability to re-enter the labour market. The study is based on qualitative research conducted through semi-structured interviews, analysed using grounded theory approaches. The research sample consisted of 11 participants. The findings reveal several categories of invisible barriers, particularly in the areas of reduced self-confidence, loss of work habits, repeated experiences of rejection, ambivalent motivation, and distrust towards support systems. These factors significantly affect an individual's social functioning and their ability to actively engage in the job-seeking process.

The results highlight the need for a more comprehensive approach to supporting the return to the labour market, taking into account not only qualification-related but also psychosocial aspects of unemployment. The paper provides implications for social work practice, particularly in the areas of individualized support, strengthening self-efficacy, and building trust between clients and institutions. The findings also provide practical implications for social work practice, particularly in identifying and addressing psychosocial barriers that are not captured by standard employability measures.
Keywords: barriers to employment, return to the labour market, social functioning, social work, unemployment

Microvascular and Macrovascular Complications of Type 2 Diabetes Mellitus in the Context of Current Diabetological Knowledge

Abstrakt: Diabetes mellitus 2. typu patrí medzi najvýznamnejšie chronické metabolické ochorenia súčasnosti a je spojený s vysokým rizikom mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií. Chronická hyperglykémia, inzulínová rezistencia, oxidačný stres a endoteliálna dysfunkcia sa podieľajú na progresívnom poškodení cievneho systému a rozvoji diabetickej retinopatie, neuropatie, diabetickej choroby obličiek, ischemickej choroby srdca, cerebrovaskulárnych ochorení a periférneho artériového ochorenia. Predkladaný článok sumarizuje súčasné poznatky o patofyziológii, epidemiológii a klinickom význame sekundárnych komplikácií DM2. Zároveň zdôrazňuje význam včasného skríningu, intenzívnej modifikácie životného štýlu a individualizovanej farmakoterapie s cieľom redukcie kardiovaskulárneho a renálneho rizika pacientov s DM2.
Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu; mikrovaskulárne komplikácie; makrovaskulárne komplikácie; diabetická retinopatia; diabetická neuropatia

Abstract: Type 2 diabetes mellitus is one of the most significant chronic metabolic diseases of the modern era and is associated with a high risk of microvascular and macrovascular complications. Chronic hyperglycemia, insulin resistance, oxidative stress, and endothelial dysfunction contribute to progressive vascular damage and the development of diabetic retinopathy, neuropathy, diabetic kidney disease, ischemic heart disease, cerebrovascular diseases, and peripheral arterial disease. The presented article summarizes current knowledge regarding the pathophysiology, epidemiology, and clinical significance of secondary complications of T2DM. It also emphasizes the importance of early screening, intensive lifestyle modification, and individualized pharmacotherapy aimed at reducing cardiovascular and renal risk in patients with T2DM.
Key words: Type 2 diabetes mellitus; microvascular complications; macrovascular complications; diabetic retinopathy; diabetic neuropathy

Nurses' perception of safe healthcare attributes

Abstrakt: Východiská: O riešenie problematiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti je v mnohých krajinách čoraz väčší záujem. Vnímame ju ako súbor organizovaných činností, procesov, správania, ktoré determinujú zdravie a eliminujú riziká poškodenia pacienta. Atribútmi bezpečnej starostlivosti sú súbor opatrení preventívneho charakteru. Stav ich percepcie odzrkadľuje hĺbku pochopenia významnosti a potreby zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Máme zato, že percepcia determinuje rozhodovanie o intervenciách, ktoré môžu mať rizikový charakter.
Ciele: Cieľom štúdie bolo skúmať percepciu atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami.
Výsledky: U sestier existuje štatisticky významný rozdiel v percepcii jednotlivých atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti χ2(10) = 326,723, p < ,001. Nízke poradové skóre percepcie sme identifikovali v oblasti rešpektovania práv a podpory mobility pacientov.
Záver: I keď je percepcia sestier viac pozitívna, realita vykazuje iné skutočnosti. Konanie a prax nie vždy je v súlade s vnímaním skúmaných javov. Rezervy nachádzame v pochopení rizík, poškodenia zdravia pacientov na základe nedocenenia významu politiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: atribút, bezpečnosť, percepcia, zdravotná starostlivosť

Abstract: Background: There is increasing interest in addressing the issue of safe healthcare in many countries. We perceive it as a set of organized activities, processes, and behaviors that determine health and eliminate the risks of harm to the patient. The attributes of safe care are a set of preventive measures. The state of their perception reflects the depth of understanding of the significance and need for change in the provision of healthcare. We believe that perception determines decision-making about interventions that may be risky.
Aim: The aim of the study was to examine nurses' perceptions of the attributes of safe healthcare.
Results: There is a statistically significant difference in the perception of individual attributes of safe healthcare among nurses χ2(10) = 326.723, p < .001. We identified low ordinal scores of perception in the area of respecting rights and supporting patient mobility.
Conclusion: Although nurses' perception is more positive, reality shows different facts. Actions and practices are not always in line with the perception of the studied phenomena. We find reserves in the understanding of risks, damage to patients' health based on underestimating the importance of the policy of safe healthcare.
Conclusion: Although the perception of nurses is more positive, reality shows different facts. Actions and practices are not always in line with the perception of the studied phenomena. We find reservations in understanding the risks, damage to patients' health based on underestimating the importance of a safe healthcare policy.
Key words: attribute, safety, perception, healthcare

The role of nutrition and dietary factors in the prevention and management of IBD

Abstrakt: Zápalové ochorenia čreva (IBD) predstavujú skupinu chronických, opakujúcich sa ochorení tráviaceho traktu, medzi ktoré patrí najmä Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. V posledných desaťročiach dochádza k nárastu ich incidencie a prevalencie, čo poukazuje na význam environmentálnych faktorov vrátane výživy. Cieľom práce bolo zhodnotiť úlohu výživy a diétnych faktorov v prevencii a manažmente zápalových ochorení čreva na základe dostupných vedeckých dôkazov. Práca bola spracovaná formou scoping prehľadu podľa princípov PRISMA-ScR. Literárna rešerš bola realizovaná v databázach PubMed, Scopus, Web of Science a Google Scholar, pričom do analýzy boli zahrnuté originálne štúdie, systematické prehľady a metaanalýzy publikované najmä po roku 2005. Výsledky poukazujú na to, že stravovacie vzorce bohaté na vlákninu, ovocie a zeleninu môžu pôsobiť preventívne, najmä vo vzťahu ku Crohnovej chorobe. Naopak, zvýšený príjem ultra-spracovaných potravín, jednoduchých cukrov a niektorých tukových zložiek je spojený so zvýšeným rizikom vzniku IBD. V manažmente ochorenia sa ako prínosné ukazujú najmä rôzne dietoterapeutické prístupy, napríklad eliminačné diéty v kombinácii s čiastočnou enterálnou výživou, enterálna výživa alebo diéty zamerané na obmedzenie niektorých ťažšie stráviteľných sacharidov pri zmierňovaní symptómov. Dostupné poznatky naznačujú, že výživa predstavuje významný modifikovateľný faktor, ktorý môže ovplyvňovať nielen riziko vzniku ochorenia, ale aj jeho priebeh. Z tohto dôvodu by mala byť výživa vnímaná ako dôležitá súčasť komplexného manažmentu pacientov so zápalovými ochoreniami čreva. Napriek rastúcemu počtu dôkazov sú potrebné ďalšie dlhodobé randomizované štúdie na spresnenie účinku jednotlivých diétnych prístupov a ich individualizácie v klinickej praxi.
Kľúčové slová: Crohnova choroba, dietoterapia, ulcerózna kolitída, výživa, zápalové ochorenia čreva.

Abstract: Inflammatory bowel diseases (IBD) represent a group of chronic, relapsing disorders of the gastrointestinal tract, most commonly including Crohn’s disease and ulcerative colitis. In recent decades, the incidence and prevalence of these diseases have been increasing, highlighting the importance of environmental factors, including nutrition. The aim of this study was to evaluate the role of nutrition and dietary factors in the prevention and management of inflammatory bowel diseases based on available scientific evidence. The study was conducted as a scoping review following the PRISMA-ScR framework. A literature search was performed in the PubMed, Scopus, Web of Science, and Google Scholar databases. Original research articles, systematic reviews, and meta-analyses published mainly after 2005 were included in the analysis. The results indicate that dietary patterns characterized by a higher intake of fiber, fruits, and vegetables, as well as greater adherence to the Mediterranean diet, may have a protective effect, particularly in relation to Crohn’s disease. Conversely, a higher intake of ultra-processed foods, simple sugars, and certain types of fats is associated with an increased risk of IBD. In the management of the disease, various dietary interventions appear to be beneficial, including elimination diets combined with partial enteral nutrition, enteral nutrition, and dietary approaches aimed at reducing certain poorly absorbed carbohydrates to alleviate symptoms. The findings suggest that nutrition represents an important modifiable factor influencing both the risk of disease development and its clinical course. Therefore, nutrition should be considered an integral component of the comprehensive management of patients with inflammatory bowel diseases. Further long-term randomized studies are needed to better clarify the effects of specific dietary approaches and their role in clinical practice.
Key words: Crohn’s disease, dietary therapy, ulcerative colitis, nutrition, inflammatory bowel disease.

Mental well-being of university students in the context of academic pressure and coping strategies

Abstrakt: Psychická pohoda vysokoškolských študentov je významne ovplyvňovaná akademickými nárokmi a spôsobmi zvládania stresu. Cieľom predkladanej štúdie bolo preskúmať vzťah medzi vnímaným akademickým stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou vysokoškolských študentov, ako aj identifikovať možné rodové rozdiely v týchto premenných. Výskum bol realizovaný na vzorke 561 slovenských vysokoškolských študentov, ktorí študovali na vysokých školách na Slovensku a v Českej republike. Psychická pohoda bola meraná prostredníctvom škály Ryff PWB-18, vnímaný stres pomocou škály PSS-10 a copingové stratégie dotazníkom Brief COPE. Výsledky ukázali stredne silný negatívny vzťah medzi vnímaným akademickým stresom a psychickou pohodou. Adaptívne copingové stratégie zamerané na riešenie problémov boli pozitívne spojené s psychickou pohodou, zatiaľ čo maladaptívne stratégie vykazovali negatívny vzťah k pohode a pozitívny vzťah k stresu. Moderujúci efekt copingových stratégií vo vzťahu medzi stresom a psychickou pohodou sa nepotvrdil. Zároveň sa ukázali rozdiely podľa pohlavia, pričom ženy vykazovali vyššiu mieru stresu a častejšie využívali emocionálne a maladaptívne stratégie zvládania. Zistenia poukazujú na význam rozvoja adaptívnych copingových stratégií a podpory duševného zdravia študentov v akademickom prostredí.
Kľúčové slová: psychická pohoda, akademický stres, copingové stratégie, vysokoškolskí študenti, duševné zdravie

Abstract: The mental well-being of university students is significantly influenced by academic demands and the ways in which students cope with stress. The aim of the present study was to examine the relationship between perceived academic stress, coping strategies, and the mental well-being of university students, as well as to identify potential gender differences in these variables. The study was conducted on a sample of 561 Slovak university students enrolled at universities in Slovakia and the Czech Republic. Mental well-being was measured using the Ryff Psychological Well-Being Scale (PWB-18), perceived stress using the Perceived Stress Scale (PSS-10), and coping strategies using the Brief COPE inventory. The results revealed a moderately strong negative relationship between perceived academic stress and mental well-being. Adaptive coping strategies focused on problem solving were positively associated with mental well-being, whereas maladaptive strategies showed a negative association with well-being and a positive association with stress. The moderating effect of coping strategies on the relationship between stress and mental well-being was not confirmed. Gender differences were also identified, with women reporting higher levels of stress and more frequent use of emotional and maladaptive coping strategies. The findings highlight the importance of developing adaptive coping strategies and supporting students’ mental health in the academic environment.
Keywords: mental well-being, academic stress, coping strategies, university students, mental health

Teachers‘ Perceptions of Self-Harm in Adolescent Girls: A Qualitative Study

Abstrakt: Sebapoškodzovanie adolescentov predstavuje závažný problém duševného zdravia, pri ktorom školy zohrávajú dôležitú úlohu pri jeho včasnom rozpoznaní. Cieľom štúdie bolo preskúmať, ako učitelia stredných škôl vnímajú sebapoškodzovanie adolescentných dievčat a ako hodnotia svoju pripravenosť reagovať na tieto situácie. Výskumný súbor tvorilo päť učiteľov stredných škôl zo štyroch krajov Slovenska, ktorí mali osobnú skúsenosť so sebapoškodzovaním žiačky. Dáta boli získané prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov a analyzované pomocou interpretatívnej fenomenologickej analýzy. Analýza identifikovala tri tematické oblasti. Prvá poukazuje na konštruovanie učiteľskej roly medzi morálnou zodpovednosťou za žiakov a vedomím hraníc vlastnej kompetencie, sprevádzané výraznou emocionálnou záťažou. Druhá zachytáva interpretačné rámce, prostredníctvom ktorých učitelia vysvetľujú sebapoškodzovanie najmä ako reakciu na psychický tlak, rodinné problémy a intenzívne emócie. Tretia téma poukazuje na napätie medzi snahou pomôcť a limitmi pedagogickej praxe, pričom respondenti zdôrazňovali nedostatok systematického vzdelávania a význam spolupráce so školskými a externými odborníkmi. Výsledky poukazujú na potrebu systematickej metodickej podpory učiteľov, rozvoja vzdelávania v oblasti duševného zdravia a vytvárania jasných školských postupov pri riešení sebapoškodzovania.
Kľúčové slová: sebapoškodzovanie, adolescentné dievčatá, učitelia, školské prostredie, interpretatívna fenomenologická analýza (IPA)

Abstrakt: Self-harm among adolescents represents a serious mental health concern, with schools playing an important role in its early identification. The aim of this study was to explore how secondary school teachers perceive self-harm among adolescent girls and how they evaluate their preparedness to respond to such situations. The research sample consisted of five secondary school teachers from four regions of Slovakia who had personal experience with cases of self-harm among their female students. Data were collected through semi-structured interviews and analysed using interpretative phenomenological analysis. The analysis identified three thematic areas. The first reflects the construction of the teacher’s role between moral responsibility for students and the awareness of professional boundaries, accompanied by significant emotional burden. The second captures the interpretative frameworks through which teachers explain self-harm, most commonly as a response to psychological pressure, family problems, and intense emotions. The third theme highlights the tension between the effort to help and the limits of pedagogical practice, with respondents emphasising the lack of systematic training and the importance of cooperation with school-based and external professionals. The findings indicate the need for systematic methodological support for teachers, the development of mental health education, and the establishment of clear school procedures for responding to self-harm.
Kľúčové slová: self-harm, adolescent girls, teachers, school setting, interpretative phenomenological analysis (IPA)

Current issues in home-based care for the long-lived elderly

Abstrakt: Starnutie populácie, dynamický nárast skupiny seniorov vo veku 80 a viac patrí medzi najvýznamnejšie demografické výzvy súčasnosti. Obdobie pravej staroby a dlhovekosti má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať a akceptovať pri zabezpečovaní odbornej i laickej pomoci. V príspevku sa preto venujeme špecifikám starostlivosti o veľmi starých seniorov so zameraním na charakteristiku generácie (tichá generácia), fyziologické a psychosociálne zmeny starnutia, atypický klinický priebeh ochorení, výskyt geriatrických syndrómov, polymorbiditu, polyfarmáciu a polypragmáziu. Osobitná pozornosť je zameraná kožným zmenám a ich komplikáciám, ako aj prevencii úrazov a funkčného úpadku. Zdôraznená je potreba včasnej identifikácie rizík prostredníctvom skríningových nástrojov, interdisciplinárnej spolupráce, individualizovaného a empatického prístupu k pacientovi. V závere je zdôraznený hlavný cieľ komplexnej geriatrickej starostlivosti, ktorým je udržanie funkčnej nezávislosti, kvality života a čo najdlhšie zotrvanie seniora v domácom prostredí.
Kľúčové slová: Dlhovekí seniori. Domáca starostlivosť. Charakteristika populácie. Interdisciplinárna starostlivosť.

Abstract: The aging of the population, the dynamic increase in the group of seniors aged 80 and over, is one of the most significant demographic challenges of our time. The period of true old age and longevity has its own specifics, which are important to know and accept when providing professional and lay assistance. Therefore, in this article, we focus on the specifics of care for very old seniors, focusing on the characteristics of the generation (silent generation), physiological and psychosocial changes in aging, atypical clinical course of diseases, the occurrence of geriatric syndromes, polymorbidity, polypharmacy and polypragmasia. Special attention is paid to skin changes and their complications, as well as the prevention of injuries and functional decline. The need for early identification of risks through screening tools, interdisciplinary cooperation, individualized and empathetic approach to the patient is emphasized. In conclusion, the main goal of comprehensive geriatric care is emphasized, which is to maintain functional independence, quality of life, and allow seniors to remain in their home environment for as long as possible
Keywords: Long-lived seniors. Home care. Characteristics of the population. Interdisciplinary care.

Social intelligence, empathy, and coping strategies: A descriptive analysis of selected psychosocial factors

Abstrakt: Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: empatia, lekárska profesia, náročné situácie, pacient, riešenie problému, sociálna inteligencia

Abstract: Social intelligence, empathy, and coping strategies are among the key psychosocial competencies that shape the quality of doctor-patient interaction and resilience to work stress in healthcare. The aim of the study was to determine the level of social intelligence, empathy, and stress management strategies among physicians in clinical practice based on the average values of validated scales. A cross-sectional quantitative survey of a sample of physicians to determine the level of social intelligence was conducted using the MESI questionnaire (domains: empathy, manipulation, social irritability), the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) was used to determine the level of empathy, and coping was determined using the CSI questionnaire (seeking social support, problem solving, avoidance). Descriptive statistics (min–max, M, SD) were used. Doctors achieved higher levels of empathy and social competence, especially in the areas of understanding others and the ability to adapt to social situations. All three areas of empathy measured by the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) proved to be relatively strong. In the area of coping with stress, doctors primarily used problem-solving strategies and social support. The profile of doctors indicates good social and empathic skills, which are important for quality communication with patients and for providing high-quality healthcare.
Key words: empathy, medical profession, challenging situations, patient, problem solving, social intelligence

Coping strategies in the medical profession and their differentiation according to socio-demographic factors

Abstrakt: Cieľom štúdie bolo analyzovať rozdiely v stratégiách zvládania záťažových situácií v lekárskej profesii v kontexte vybraných sociálno-demografických premenných. Výskum mal deskriptívny, prierezový a kvantitatívny charakter a zameral sa na identifikáciu faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať preferované copingové mechanizmy zdravotníckych pracovníkov. Výsledky ukázali, že pohlavie predstavuje najvýraznejší diferenciálny faktor v spôsobe zvládania záťaže. Mann-Whitneyho U-testom boli potvrdené štatisticky významné rozdiely v dvoch copingových stratégiách: sociálnej opore (p = ,024) a v riešení problémov (p = ,040), ktoré boli častejšie preferované ženami. V našom výskume organizácia práce a úroveň formálneho vzdelania nevykazovali signifikantné rozdiely. Zistenia poukazujú na potrebu zohľadniť rodové špecifiká pri návrhu intervencií zameraných na podporu duševnej pohody zdravotníkov. Interpretácia výsledkov je však limitovaná tým, že dáta odrážajú charakteristiky konkrétnej výskumnej vzorky a nemožno ich generalizovať na širšiu populáciu.
Kľúčové slová: lekárska profesia, pohlavie, sociálno-demografické charakteristiky, záťaž, zvládanie

Abstract: The aim of the study was to analyze differences in coping strategies in stressful situations in the medical profession in the context of selected socio-demographic variables. The research was descriptive, cross-sectional, and quantitative in nature and focused on identifying factors that may influence the preferred coping mechanisms of healthcare professionals. The results showed that gender is the most significant differential factor in the way stress is coped with. The Mann-Whitney U test confirmed statistically significant differences in two coping strategies: social support (p = .024) and problem solving (p = .040), which were more frequently preferred by women. In our research, work organization and level of formal education did not show significant differences. The findings point to the need to take gender specifics into account when designing interventions aimed at promoting the mental well-being of healthcare professionals. However, the interpretation of the results is limited by the fact that the data reflect the characteristics of a specific research sample and cannot be generalized to the wider population.
Key words: medical profession, gender, socio-demographic characteristics, stress, coping

Analysis of the impact of empathy on coping with stress in the medical profession

Abstrakt: Schopnosť porozumieť prežívaniu a perspektíve iných osôb predstavuje významný zdroj pri zvládaní profesionálne náročných situácií, keďže umožňuje zohľadňovať názory a postoje vychádzajúce aj z externého sociálneho kontextu. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať existenciu signifikantných vzťahov medzi empatiou a stratégiami zvládania náročných situácií v lekárskej profesii. Zber dát prebiehal prostredníctvom štandardizovaných psychodiagnostických nástrojov DE14 a Coping Strategy Indicator (CSI), ktoré vyplnilo 145 lekárov pôsobiacich v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky. Výsledky poukázali na štatisticky významnú pozitívnu súvislosť medzi využívaním sociálnej opory a dimenziami empatie vnímavosť a otvorenosť, ako aj medzi stratégiou riešenia problémov a dimenziou otvorenosť. Zároveň bola identifikovaná významná negatívna korelácia medzi stratégiou vyhýbania sa a dimenziou otvorenosť.
Kľúčové slová: empatia, otvorenosť, riešenie problému, vnímavosť, vyhľadávanie sociálnej opory, vyhýbanie sa, zvládanie náročných situácií

Abstract: The ability to understand other people's experiences and perspectives is an important resource in coping with professionally demanding situations, as it allows for the consideration of opinions and attitudes based on external social contexts. The aim of this study was to investigate the existence of significant relationships between empathy and coping strategies in demanding situations in the medical profession. Data collection was carried out using the standardized psychodiagnostic tools DE14 and Coping Strategy Indicator (CSI), which were completed by 145 physicians working in healthcare facilities in the Slovak Republic. The results showed a statistically significant positive correlation between the use of social support and the dimensions of empathy, sensitivity, and openness, as well as between problem-solving strategies and the dimension of openness. At the same time, a significant negative correlation was identified between avoidance strategies and the dimension of openness.
Key words: empathy, openness, problem solving, perceptiveness, seeking social support, avoidance, coping with difficult situations

Professional autonomy of nurses as an integral part of nursing practice

Abstrakt:
Východiská: Profesijná autonómia sestier predstavuje významný predpoklad samostatného rozhodovania, uplatňovania odborných kompetencií a efektívneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Cieľ: Analyzovať mieru profesijnej autonómie sestier v jednotlivých dimenziách ošetrovateľskej praxe.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 143 sestier. Údaje boli zbierané prostredníctvom skrátenej verzie štandardizovanej škály Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS) obsahujúcej 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber dát prebiehal formou online dotazníka v období február - marec 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky.
Výsledky: Celkové priemerné skóre škály DPBS dosiahlo hodnotu x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo indikuje priaznivú mieru profesijnej autonómie. Vyššie hodnoty boli zaznamenané v dimenziách ocenenie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), nižšie v dimenziách splnomocnenie (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08), pričom vyššie hodnoty sa viazali na osobnú zodpovednosť a sebadôveru a nižšie na organizačné aspekty výkonu praxe.
Záver: Uplatňovanie profesijnej autonómie sestier je významne podmienené pracovným prostredím. Systematická podpora samostatného rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a redukcia administratívnych bariér môžu prispieť k posilňovaniu autonómneho výkonu ošetrovateľskej praxe.
Kľúčové slová: profesijná autonómia, sestry, ošetrovateľská prax, kompetencie, pracovné prostredie

Abstract:
Background: Professional autonomy of nurses represents an important prerequisite for independent decision-making, the application of professional competencies, and the effective delivery of nursing practice.
Objective: To analyse the level of professional autonomy of nurses across individual dimensions of nursing practice.
Methodology: The study sample consisted of 143 nurses. Data were collected using a shortened version of the standardized Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), comprising 28 items across four dimensions. Data collection was conducted through an online questionnaire between February and March 2025. The data were analysed using descriptive statistics.
Results: The overall mean score of the DPBS reached x̄ = 1.79 (SD = 0,36), indicating a favourable level of professional autonomy. Lower mean scores (reflecting higher autonomy) were observed in the dimensions of appreciation (x̄ = 1.31) and readiness (x̄ = 1.58), while higher scores (indicating lower autonomy) were found in empowerment (x̄ = 2.00) and actualization (x̄ = 2.08). Higher autonomy was mainly associated with personal responsibility and professional self-confidence, whereas lower autonomy related primarily to organisational aspects of practice.
Conclusion: The implementation of professional autonomy among nurses is significantly influenced by the work environment. Systematic support for independent decision-making, clear definition of competencies, and reduction of administrative barriers may contribute to strengthening autonomous nursing practice.
Keywords: professional autonomy, nurses, nursing practice, competencies, work environment

Social intelligence and coping strategies for challenging work situations in the context of medical practice

Abstrakt: Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi mierou sociálnej inteligencie a preferovanými copingovými stratégiami v kontexte zvládania náročných pracovných situácií v lekárskej praxi. Výskumnú vzorku tvorili lekári pracujúci v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Boli použité štandardizované meracia nástroje MESI a CSI, prostredníctvom ktorých boli dáta spracované neparametrickou korelačou analýzou Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky odhalili viacero štatisticky významných negatívnych vzťahov medzi sledovanými premennými. Zistené negatívne korelácie medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými faktormi sociálnej inteligencie (empatiou, manipuláciou a sociálnou iritabilitou) naznačujú, že vyššia miera sociálnych kompetencií je spojená s menšou tendenciou spoliehať sa na externé sociálne zdroje pri zvládaní záťaže. Negatívny vzťah medzi vyhýbaním sa a sociálnou iritabilitou poukazuje na možný krátkodobý regulačný efekt tejto stratégie na sociálne napätie. Zistenia podporujú teoretické poznatky o prepojení sociálnej inteligencie s adaptívnymi mechanizmami zvládania stresu, pričom podčiarkujú význam rozvoja sociálnych a emocionálnych kompetencií u zdravotníckych pracovníkov. Štúdia prináša nové údaje o vzťahu medzi sociálnou inteligenciou a copingom a má praktické implikácie pre psychologickú podporu a edukáciu v zdravotníckej praxi.
Kľúčové slová: lekárska profesia, náročné situácie, sociálna inteligencia, zvládanie,

Abstract: The aim of the study was to analyze the relationship between social intelligence and preferred coping strategies in the context of coping with challenging work situations in medical practice. The research sample consisted of doctors working in healthcare facilities in Slovakia. Standardized MESI and CSI measurement tools were used, and the data were processed using Spearman's correlation coefficient nonparametric correlation analysis. The results revealed several statistically significant negative relationships between the variables studied. The negative correlations found between the strategy of seeking social support and all factors of social intelligence (empathy, manipulation, and social irritability) suggest that a higher level of social competence is associated with a lower tendency to rely on external social resources when coping with stress. The negative relationship between avoidance and social irritability points to a possible short-term regulatory effect of this strategy on social tension. The findings support theoretical knowledge about the link between social intelligence and adaptive stress coping mechanisms, while underscoring the importance of developing social and emotional competencies in healthcare professionals. The study provides new data on the relationship between social intelligence and coping and has practical implications for psychological support and education in healthcare practice.
Key words: medical profession, challenging situations, social intelligence, coping,

Artificial Intelligence Adoption in Social Work: The Role of Age, Digital Literacy, and Practice Context

Abstrakt: Umelá inteligencia (AI) sa stáva dôležitou súčasťou digitálnej transformácie verejných služieb vrátane sociálnej práce, pričom prináša potenciál pre zvýšenie efektivity, podporu rozhodovania a zlepšenie dostupnosti služieb, ale zároveň otvára etické a organizačné otázky. Cieľom výskumu bolo analyzovať, do akej miery individuálne a kontextové faktory sociálnych pracovníkov – vek, digitálna gramotnosť, pracovné prostredie a veková štruktúra klientely – ovplyvňujú využívanie AI a úroveň skúseností s jej aplikáciou v praxi. Výskum bol realizovaný ako kvantitatívny prierezový dizajn prostredníctvom štruktúrovaného online dotazníka na vzorke 110 sociálnych pracovníkov. Na overenie hypotéz boli použité korelačné ukazovatele, regresná analýza a t-test; pre hypotézu týkajúcu sa veku klientely bola aplikovaná deskriptívna a trendová analýza na čiastkovej vzorke 72 respondentov (bez medzigeneračnej kategórie). Výsledky potvrdili, že digitálna gramotnosť je najsilnejším prediktorom využívania AI (r = 0,76; β = 0,73) a vyšší vek sociálnych pracovníkov súvisí s nižšou mierou adopcie (r = −0,50; β = −0,07). Sociálni pracovníci v mestskom prostredí využívali AI významne častejšie ako pracovníci na vidieku (p < 0,0001). Zároveň sa preukázal výrazný negatívny trend medzi vekom klientely a úrovňou skúseností s AI (ρ = −0,56; τ = −0,46; p < 0,001), pričom pracovníci pracujúci so seniormi deklarovali najnižšie skúsenosti. Zistenia poukazujú na potrebu systematického rozvoja digitálnych a AI kompetencií v sociálnej práci, so zameraním na regióny a oblasti praxe s nižšou mierou digitalizácie, pri súčasnom rešpektovaní etických princípov ochrany dôstojnosti, autonómie a dôvernosti klientov.
Kľúčové slová: umelá inteligencia; sociálna práca; digitálna gramotnosť; AI gramotnosť

Abstract: Artificial intelligence (AI) is becoming an increasingly important component of the digital transformation of public services, including social work. While it offers potential gains in efficiency, decision support, and service accessibility, it simultaneously raises ethical, organizational, and structural challenges. This study aimed to examine how individual and contextual factors—specifically social workers’ age, digital literacy, practice setting (urban vs. rural), and the age profile of the client population—relate to AI adoption and professional experience with AI in social work practice. A quantitative cross-sectional design was employed using a structured online questionnaire administered to 110 social workers. Hypotheses were tested using correlation analysis, linear regression, and an independent-samples t-test; for the client-age hypothesis, descriptive and trend-based analyses were conducted on a subsample of 72 respondents (excluding the intergenerational category due to the lack of ordinal ordering). Results confirmed that digital literacy was the strongest predictor of AI adoption (r = 0.76; β = 0.73), while higher age was associated with lower AI use (r = −0.50; β = −0.07). Social workers in urban settings reported significantly more frequent AI use than those in rural areas (p < 0.0001). A pronounced negative trend was also found between client age and social workers’ AI experience (ρ = −0.56; τ = −0.46; p < 0.001), with the lowest levels of experience reported by practitioners working primarily with older adults. The findings underscore the need for systematic development of digital and AI competencies across social work, with targeted support for regions and practice areas with lower levels of digitalization, while ensuring that AI implementation remains aligned with ethical principles safeguarding client dignity, autonomy, and confidentiality.
Key words: artificial intelligence; social work; digital literacy; AI literacy

Performance motivationof nurses in the context of providing nursing care

Abstrakt: Výkonová motivácia predstavuje významný psychologický faktor ovplyvňujúci pracovné správanie, angažovanosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti u sestier. Cieľom štúdie bolo analyzovať výkonovú motiváciu sestier pracujúcich v slovenských zdravotníckych zariadeniach a preskúmať jej vzťah k veku, úrovni dosiahnutého vzdelania a dĺžke odbornej praxe. Výskum bol realizovaný formou opisnej prierezovej štúdie v období od decembra 2024 do februára 2025. Výskumnú vzorku tvorilo 100 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát bol použitý Dotazník motivácie výkonu (D M V), ktorý hodnotí štyri aspekty výkonovej motivácie. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky a korelačnej analýzy. Najvyššie priemerné skóre bolo zaznamenané v aspekte vytrvalosti v práci (M = 4,02) a ašpiračnej úrovne (M = 3,97), čo poukazuje na výraznú výkonovú orientáciu sestier. Bol zistený štatisticky významný negatívny vzťah medzi vekom a časovou orientáciou do budúcnosti (r = -,277, p = 0,005). Vzťahy medzi výkonovou motiváciou a úrovňou vzdelania, či dĺžkou odbornej praxe sa nepreukázali ako štatisticky významné. Zistenia naznačujú, že sestry vykazujú vysokú mieru výkonovej motivácie, pričom vek ovplyvňuje najmä aspekt časovej orientácie do budúcnosti.
Kľúčové slová: výkonová motivácia, sestry, vek, časová orientácia do budúcnosti, starnutie pracovnej sily

Abstract: Performance motivation is an important psychological factor influencing work behavior, commitment, and the quality of healthcare provided by nurses. The aim of the study was to analyze the performance motivation of nurses working in Slovak healthcare facilities and to examine its relationship to age, level of education, and length of professional experience. The research was conducted in the form of a descriptive cross-sectional study between December 2024 and February 2025. The research sample consisted of 100 nurses working in healthcare facilities in Slovakia. The Performance Motivation Questionnaire (PMQ), which assesses four aspects of performance motivation, was used to collect data. The data obtained were processed using descriptive statistics and correlation analysis. The highest average scores were recorded in the aspects of perseverance at work (M = 4.02) and aspiration level (M = 3.97), which indicates a strong performance orientation among nurses. A statistically significant negative relationship was found between age and time orientation to the future (r = -,277, p = 0.005). The relationships between performance motivation and level of education or length of professional experience were not found to be statistically significant. The findings suggest that nurses show a high degree of performance motivation, with age mainly influencing the aspect of time orientation towards the future.
Key words: performance motivation, nurses, age, future orientation, aging workforce