Digital health literacy management in seniors

Abstrakt: Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje kľúčový predpoklad efektívneho využívania digitálnych zdravotníckych služieb, najmä u seniorov, ktorá je často ohrozená digitálnym vylúčením. Príspevok sa zameriava na manažment digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov ako súčasť podpory aktívneho a zdravého starnutia. Cieľom je analyzovať hlavné bariéry, ktoré seniorom bránia v používaní digitálnych technológie, nástrojov, a identifikovať efektívne manažérske prístupy k ich rozvoju. Pozornosť je venovaná úlohe zdravotníckych pracovníkov, inštitúcií, rodiny, komunity a verejných politík pri vzdelávaní seniorov v oblasti práce s digitálnymi technológiami, ako sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicína či mobilné zdravotné aplikácie. Príspevok zdôrazňuje význam individuálne prispôsobených vzdelávacích stratégií, medziodborovej spolupráce a podpory používateľsky prístupných technológií. Príspevok poukazuje na potrebu systematického manažmentu digitálnej zdravotnej gramotnosti ako nástroja na zvyšovanie samostatnosti seniorov, zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a znižovanie nerovností v prístupe k zdravotným službám.
Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA č. 002KU-4/2025 Digitálna zdravotná gramotnosť seniorov z perspektívy ošetrovateľstva a fyzioterapie.
Kľúčové slová: digitálna zdravotná gramotnosť, informácie, manažment, senior, zdravie

Abstract: Digital health literacy is a key prerequisite for the effective use of digital health services, especially among seniors, who are often at risk of digital exclusion. The paper focuses on the management of digital health literacy among seniors as part of supporting active and healthy aging. The aim is to analyze the main barriers that prevent seniors from using digital technologies and tools, and to identify effective management approaches to their development. Attention is paid to the role of healthcare professionals, institutions, families, communities and public policies in educating seniors in working with digital technologies, such as electronic health records, telemedicine and mobile health applications. The paper emphasizes the importance of individually tailored educational strategies, interdisciplinary cooperation and support for user-friendly technologies. The paper points to the need for systematic management of digital health literacy as a tool for increasing the independence of seniors, improving the quality of healthcare and reducing inequalities in access to healthcare services. The contribution is part of the research project KEGA No. 002KU-4/2025 Digital health literacy of seniors from the perspective of nursing and physiotherapy.
Key words: digital health literacy, health, information, management, senior

Vedecká monografia sumarizuje aktuálne teoretické a praktické poznatky o bezpečnosti zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, bezpečnosti pacientov a bezpečnosti sestier. Komplexnosť témy dopĺňa bezpečnosť prostredia, kultúra bezpečnosti a spravodlivosti, systém manažérstva bezpečnosti a riadenie nežiaducich udalostí. Bezpečnosť pacientov je kľúčovým prvkom poskytovania kvalitnej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Bezpečnosť pacientov nemožno zabezpečiť bez prístupu k bezpečnej infraštruktúre, technológiám, zdravotníckym pomôckam a ich bezpečnému používaniu pacientmi, ktorí musia byť informovaní kvalifikovaným a angažovaným zdravotníckym pracovníkom v bezpečnom prostredí. Vzhľadom k aktuálnosti témy bezpečnosti v zdravotníctve, ktorá je v súčasnosti hlavným globálnym problémom, prináša monografia aj prehľad medzinárodných aktivít, stratégií a programov. Pre rok 2025 boli stanovené medzinárodné ciele v oblasti bezpečnosti pacientov, ktoré predstavujú významný míľnik v prebiehajúcom úsilí o dosiahnutie excelentnosti v zdravotnej starostlivosti na globálnej úrovni.

Nutritional recommendations and their implementation in patients with phenylketonuria

Abstrakt: Fenylketonúria je najčastejšie sa vyskytujúca porucha metabolizmu aminokyselín. Jedná sa o nevyliečiteľné ochorenie, liečba ktorého je celoživotná a vyžaduje dodržiavanie individuálnej diéty s obmedzením príjmu bielkovín. Zdravotná gramotnosť rodičov, ale aj samotného pacienta zohráva kľúčovú úlohu v oblasti manažmentu ochorenia, prevencie vzniku komplikácií a zlepšovania kvality života pacienta.
Kľúčové slová: Fenylketonúria. Zdravotná gramotnosť. Nízkobielkovinová diéta. Selfmonitoring.

Summary: Phenylketonuria most often occurs as a disorder of amino acid metabolism. It is an incurable disease, the treatment of which is lifelong and permanent treatment with limited intake. Health literacy of parents, but also of the patient himself, plays a key role in the management of diseases, prevention of complications and improvement of the patient's quality of life.
Keywords: Phenylketonuria. Health literacy. Low-protein diet. Self-monitoring.

The benefit of peer review in nursing to enhance patient safety and prevent adverse events – pilot study

Abstrakt: Východiská: Vzájomné hodnotenie sestier založené na moderných princípoch meria kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti v porovnaní so zavedenými štandardmi a identifikuje silné a slabé stránky v praxi. Účelom sesterského peer review je zabezpečiť, aby sa starostlivosť o pacienta poskytovala v súlade so štandardmi; dosiahla sa optimálna úroveň kvality a zvýšila sa kultúra bezpečnosti v zdravotníckych zariadeniach.
Cieľ: Posúdiť prínos peer review hodnotenia v ošetrovateľstve v kľúčových atribútoch kvality a bezpečnosti.
Súbor a metodika: Peer hodnotenia sa zúčastnilo 86 sestier pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Na peer hodnotenie sme použili modifikovaný formulár autoriek Svetić Čišić, Frankovic (2015) so súhlasom R. Svetić Čišić, BsN, MN, Ph.D.
upravený v súlade s legislatívnymi požiadavkami na rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou v SR.
Výsledky: Z posudzovaných kritérií peer review hodnotenia v dimenzii kvalita a bezpečnosť hodnotené sestry považujú za najvýznamnejšie: identifikáciu pacienta (x̄ = 4,465); kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti (x̄ = 4,325); prevenciu nozokomiálnych nákaz (x̄ = 4,186); prevenciu dekubitov (x̄ = 4,023); prevenciu pádov (x̄ = 3,93); rozpoznávanie chýb (x̄ = 3,86); dodržiavanie predpisov, smerníc, štandardov (x̄ = 3,86) a zvyšovanie kvality práce (x̄ = 3,81).
Záver: Vzájomné peer hodnotenie v ošetrovateľstve podporuje sestry v poskytovaní kvalitnej a bezpečnej starostlivosti založenej na dôkazoch, v kritickom hodnotení ich praxe, v riešení odchýlok od štandardov starostlivosti, ktoré môžu viesť k poškodeniu pacienta.
Kľúčové slová: Peer review hodnotenie. Bezpečnosť pacientov. Kvalita. Ošetrovateľstvo.

Abstract: Background: Peer review of nurses based on modern principles measures the quality of nursing care against established standards and identifies strengths and weaknesses in practice. The primary objective of nursing peer review is to ensure the delivery of patient care aligns with accepted standards, to promote the highest possible quality of care, and to strengthen the culture of safety across healthcare settings.
Purpose: To assess how peer review contributes to the key nursing attributes of quality and safety.
Sample and Method: A total of 86 nurses participated in the pilot study. The peer review was conducted using a modified version of the assessment form developed by Svetić Čišić, Frankovic (2015), adapted with the permission of R. Svetić Čišić, BsN, MN, Ph.D. to align with the legislative requirements governing the scope of nursing practice in the Slovak Republic.
Results: Among the peer review criteria within the dimension of quality and safety, the evaluated nurses identified the following as the most significant: patient identification (x̄ = 4.465); quality of nursing care provided (x̄ = 4.325); prevention of nosocomial infections (x̄ = 4.186); pressure ulcer prevention (x̄ = 4.023); fall prevention (x̄ = 3.93); error recognition (x̄ = 3.86); adherence to regulations, guidelines, and standards (x̄ = 3.86); and continuous quality improvement (x̄ = 3.81).
Conclusion: Peer review in nursing supports nurses in delivering high-quality, evidence-based, and safe care. It promotes critical reflection on their clinical practice and facilitates the identification and resolution of deviations from care standards that may pose a risk of patient harm.
Key words: Peer review. Patient Safety. Quality. Nursing.

Assessment of nurse manager's roles according to mintzberg's theory by nurses of the "Z" generation cohort

Abstrakt:
Úvod: Mintzberg rozdelil desať manažérskych rolí do troch kategórií: interpersonálne, informačné a rozhodovacie.
Cieľ: Zistiť preferencie vo vnímaní manažérskych rolí u sestier generačnej kohorty „Z“.
Súbor a metodika: Kvalitatívna štúdia bola realizovaná v období september – október 2025 na vzorke 47 sestier generácie Z. Boli použité metódy focus group a rozhovory.
Výsledky: Kvalitatívna analýza štúdie potvrdila, že za najdôležitejšiu rolu v kategórii interpersonálnych rolí považovali sestry rolu vodcu (n=42); v kategórii informačných rolí dominovala rola monitora (n=23) a z rozhodovacích rolí sestry preferovali rolu riešiteľa (n=36).
Záver: Výsledky štúdie reflektujú charakteristiky a preferencie sestier generačnej kohorty „Z“, ktoré je možné využiť nielen vo vysokoškolskom vzdelávaní, ale najmä vo vedení a strategickom nasledovníctve v manažmente v ošetrovateľstve.
Kľúčové slová: Generácia Z. Manažérky. Mintzbergova teória. Roly.

Abstract:
Introduction: Mintzberg divided ten managerial roles into three categories: interpersonal, informational, and decision-making.
Objective: To find out preferences in the perception of managerial roles among nurses of the “Z” generation cohort.
Sample and Methods: The qualitative study was carried out in the period September - October 2025 on a sample of 47 nurses of generation Z. The methods of focus groups and interviews were used.
Results: The qualitative analysis of the study confirmed that the most important role in the category of interpersonal roles was considered by nurses to be the role of Leader (n=42); in the information role category, the role of Monitor dominated (n=23), and among decisional roles, nurses preferred the role of Disturbance Handler (n=36).
Conclusion: The results of the study reflect the characteristics and preferences of nurses of the generational cohort “Z”, which can be used not only in higher education, but especially in leadership and strategic succession in nursing management.
Keywords: Generation Z. Managers. Mintzberg´s Theory. Roles.

The importance of digital health literacy for physical activation of seniors

Abstrakt: Zdravotná gramotnosť je kľúčovým predpokladom aktívneho prístupu seniorov k zdraviu a významne ovplyvňuje ich schopnosť realizovať preventívne a liečebné opatrenia. Telesná aktivizácia patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické postupy, ktoré zlepšujú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, kognitívne funkcie a kvalitu života seniorov. Pravidelná pohybová aktivita prispieva k prevencii pádov, spomaľuje rozvoj sarkopénie a podporuje sebestačnosť.
Výskumné zistenia potvrdzujú, že v ošetrovateľskej praxi sa najčastejšie využívajú metódy pohybovej terapie a aktivizácie. Významným faktorom podpory pohybovej aktivity je aj digitálna zdravotná gramotnosť, ktorá seniorom umožňuje využívať moderné technológie – aplikácie, nositeľné zariadenia či online programy – na sledovanie a realizáciu cvičení. Rovnako aj štúdie, ktoré sú v článku prezentované preukazujú pozitívny vzťah medzi vyššou digitálnou gramotnosťou a úrovňou fyzickej aktivity. Zvýrazňujú však aj faktory, ktoré na rozvoj digitálnej zdravotnej gramotnosti v oblasti telesnej aktivácie pôsobia negatívne. K najčastejším patrí zlý zdravotný stav, zmeny v zmyslových a kognitívnych funkciách, nevyhovujúca socio-ekonomická situácia, neochota seniorov využívať moderné technológie, ale aj nedostatočná podpora zo strany spoločnosti.
Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že zlepšovanie digitálnych zručností seniorov predstavuje perspektívnu stratégiu pre podporu zdravia, prevencie a aktívneho starnutia.
Kľúčové slová: Cvičebné programy. Digitálna zdravotná gramotnosť. Digitálne nástroje a pomôcky. Nefarmakologická metóda. Senior. Telesná aktivizácia

Abstract: Health literacy is a key prerequisite for an active approach to health by seniors and significantly influences their ability to implement preventive and therapeutic measures. Physical activation is one of the most effective non-pharmacological procedures that improve physical fitness, psychological well-being, cognitive functions and quality of life of seniors. Regular physical activity contributes to the prevention of falls, slows the development of sarcopenia and supports self-sufficiency. Research findings confirm that the methods of physical therapy and activation are most often used in nursing practice. A significant factor in supporting physical activity is also digital health literacy, which allows seniors to use modern technologies – applications, wearable devices or online programs – to monitor and perform exercises. Similarly, the studies presented in the article demonstrate a positive relationship between higher digital literacy and the level of physical activity. However, they also highlight factors that have a negative effect on the development of digital health literacy in the area of physical activation. The most common include poor health, changes in sensory and cognitive functions, unfavorable socio-economic situation, reluctance of seniors to use modern technologies, but also insufficient support from society. In general, however, we can state that improving the digital skills of seniors represents a promising strategy for promoting health, prevention and active aging.
Keywords: Exercise programs. Digital health literacy. Digital tools and aids. Non-pharmacological method. Senior. Physical activation

Predhovor

Žijeme v rýchlo sa meniacej sa spoločnosti, kde okrem technologického pokroku riešime problémy súvisiace s meniacim sa demografickým profilom populácie. U obyvateľov sa predlžuje dĺžka života, pribúda počet starších ľudí, ale zároveň rastie aj počet chronických ochorení, krehkých seniorov a osamelých starších osôb. Tento vývoj si od zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, vyžaduje novú perspektívu a rozvoj interdisciplinárnej spolupráce. Pretože starostlivosť o seniora nie je len o podaní lieku resp. aplikácií iných metód liečby. Je to komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzické, psychické, sociálne aj spirituálne potreby človeka. Žiadna profesia nedokáže tieto potreby naplniť sama.

Inštitút bl. Metoda Dominika Trčku v Michalovciach v spolupráci s domácimi a zahraničnými vysokými školami ako i ďalšími inštitúciami organizuje XII. Medzinárodnú vedeckú konferenciu´ “Medzigeneračné vzťahy v kontexte sociálnej práce a zdravotníckych vied – teória a prax“.

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta zdravotníctva, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Fakulta zdravotnických studií v Ústí nad Labem, Fakultná nemocnica v Trenčíne, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora fyzioterapeutov, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov organizujú vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou 14. Trenčiansky ošetrovateľský deň, pod záštitou rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne doc. Ing. Jozefa Habánika, PhD..

Miesto konania konferencie
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ul. Študentská 2, Trenčín

Dátum konania konferencie: 13. november 2025
Začiatok konferencie: 9:00 hod.

Morbidly obese patient from the perspective of intensive nursing care

Abstrakt: Svetová zdravotnícka organizácia definuje obezitu ako neprimerané ukladanie telesného tuku s následným negatívnym vplyvom na zdravie. Obezitu označila ako epidémiu tretieho tisícročia s rozsiahlymi zdravotnými a socio-ekonomickými dôsledkami. Výsledkom je rastúci počet obéznych pacientov hospitalizovaných na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. V rámci ošetrovateľskej starostlivosti čelia zdravotnícki pracovníci mnohým problémom, ktoré komplikujú intenzívnu starostlivosť takmer na každej úrovni. Materiálne a personálne vybavenie lôžkových oddelení je vzhľadom na potreby morbídne obézneho pacienta nedostatočné, čo môže viesť k zhoršeniu kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V predkladanom príspevku uvádzame prehľad najčastejších problémov týkajúcich sa intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti o morbídne obézneho pacienta.
Kľúčové slová: Obezita. Morbídna obezita. Kriticky chorý. Ošetrovateľská starostlivosť.

Summary: The World Health Organization defines obesity as an excessive accumulation of body fat with a consequent negative impact on health. It has described obesity as an epidemic of the third millennium with extensive health and socio-economic consequences. The result is a growing number of obese patients hospitalized in intensive care units. In nursing care, healthcare professionals face many problems that complicate intensive care at almost every level. The material and personnel equipment of inpatient wards is insufficient for the needs of morbidly obese patients, which can lead to a deterioration in the quality of nursing care provided. In the presented article, we present an overview of the most common problems related to intensive nursing care for morbidly obese patients.
Keywords: Obesity. Morbid obesity. Critically ill. Nursing care.

Medication Management in the Hospital Environment: Challenges and Perspectives for Modern Healthcare

Abstrakt: Efektívny a bezpečný liekový manažment predstavuje kľúčový prvok modernej nemocničnej starostlivosti. Tento odborný článok analyzuje štruktúru, procesy a výzvy liekového manažmentu v slovenských nemocniciach s dôrazom na legislatívny rámec, úlohu zdravotníckeho personálu, technologické inovácie a pacientsku bezpečnosť. Článok predstavuje výsledky z praxe a odborných štúdií, vrátane skúseností sestier, klinických farmaceutov a projektov ako EU-NetPas, ktoré podporujú bezpečné podávanie liekov a systematické hlásenie incidentov. Poukazujeme na výzvy ako nedostatok času, slabé IT systémy či nízku angažovanosť manažmentu a zároveň formulujeme konkrétne odporúčania – od zavedenia pravidelných tréningov a medikačného zosúladenia až po legislatívne zmeny a rozvoj inter-profesionálnej spolupráce. Cieľom článku je poskytnúť praktický rámec a inšpiratívne podnety pre tvorcov politík, manažérov nemocníc a zdravotníckych profesionálov pri budovaní bezpečnej a udržateľnej farmakoterapie.
Kľúčové slová: liekový manažment, nemocničné prostredie, pacientská bezpečnosť, klinická farmácia, medikačné chyby, EU-NetPas, inter-profesionálna spolupráca, zdravotné sestry, nemocničná lekáreň, digitalizácia v zdravotníctve, medikačné zosúladenie, LASA lieky, hlásenie incidentov.

Abstract: Effective and safe medication management represents a key element of modern hospital care. This scholarly article analyzes the structure, processes, and challenges of medication management in Slovak hospitals, with emphasis on the legislative framework, the role of healthcare personnel, technological innovations, and patient safety. The article presents findings from practice and professional studies, including the experiences of nurses, clinical pharmacists, and projects such as EU-NetPas, which support safe medication administration and systematic incident reporting. We highlight challenges such as lack of time, weak IT systems, and low managerial engagement, while also formulating concrete recommendations – from implementing regular training and medication reconciliation to legislative changes and the development of interprofessional collaboration. The aim of this article is to provide a practical framework and inspiring insights for policymakers, hospital managers, and healthcare professionals in building safe and sustainable pharmacotherapy.

Keywords: medication management, hospital environment, patient safety, clinical pharmacy, medication errors, EU-NetPas, interprofessional collaboration, nurses, hospital pharmacy, healthcare digitalization, medication reconciliation, LASA medicines, incident reporting.

Ilustrácia: Vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Abstrakt: Umelá inteligencia (AI) má potenciál zásadne transformovať ošetrovateľskú prax a zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Tento článok skúma využitie AI v ošetrovateľstve, pričom sa zameriava na jej aplikácie v klinickom rozhodovaní, monitorovaní pacientov a optimalizácii administratívnych procesov. Okrem toho sa analyzujú aj etické, právne a technologické výzvy, ktoré sprevádzajú implementáciu AI do ošetrovateľskej praxe, ako aj potrebné vzdelávacie programy pre zdravotnícky personál. AI poskytuje nové možnosti v oblasti predikcie a diagnostiky ochorení, avšak vyžaduje dôkladné riadenie ochrany osobných údajov a riešenie otázok zodpovednosti pri rozhodovaní podporovanom umelou inteligenciou. Záverom sa článok zameriava na perspektívy a výzvy, ktoré táto technológia prináša pre budúcnosť ošetrovateľstva, a zdôrazňuje dôležitosť jej zodpovedného a etického využívania.
Kľúčové slová: umelá inteligencia, ošetrovateľstvo, klinické rozhodovanie, zdravotná starostlivosť, etické výzvy, ochrana údajov, technológie v ošetrovateľstve, predikcia ochorení, automatizácia, AI systémy, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.

Abstract:Artificial intelligence (AI) has the potential to fundamentally transform nursing practice and improve the quality of healthcare. This article explores the use of AI in nursing, focusing on its applications in clinical decision-making, patient monitoring, and optimization of administrative processes. Additionally, the ethical, legal, and technological challenges associated with implementing AI in nursing practice are analysed, along with the necessary educational programs for healthcare professionals. AI offers new opportunities for disease prediction and diagnosis; however, it requires careful management of data privacy and addressing responsibility issues in AI-supported decision-making. The article concludes by highlighting the prospects and challenges that this technology brings to the future of nursing and emphasizes the importance of its responsible and ethical use.
Keywords: artificial intelligence, nursing, clinical decision-making, healthcare, ethical challenges, data privacy, nursing technology, disease prediction, automation, AI systems, healthcare worker education.

Challenges and Perspectives of Nursing Palliative Care in the Hospital Setting

Abstrakt: Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.
Kľúčové slová: paliatívna starostlivosť, ošetrovateľstvo, nemocničné prostredie, kvalita života, multidisciplinárna starostlivosť, vzdelávanie

Abstract:Palliative care represents a comprehensive approach aimed at alleviating the suffering of patients with incurable and advanced illnesses. In the hospital setting, nursing staff play a key role in providing continuous care that encompasses physical, psychosocial, and spiritual support for patients and their families. This article provides an in-depth analysis of the current challenges and specifics of nursing palliative care, highlighting the need for specialized education and multidisciplinary collaboration. It emphasizes the importance of integrating palliative principles into routine clinical practice and offers recommendations for optimizing nursing care in hospital environments.
Keywords: palliative care, nursing, hospital setting, quality of life, multidisciplinary care, education

Factors Influencing the Occurrence of Adverse Events in Institutional Healthcare

Abstrakt
Východiská: Nežiaduce udalosti (NU) v ústavnej zdravotnej starostlivosti predstavujú významný problém ovplyvňujúci bezpečnosť poskytovanej starostlivosti. Ich výskyt je často podmienený najmä pracovným zaťažením, skúsenosťami a organizačnou kultúrou, v ktorej sestry vykonávajú svoju profesiu.
Cieľ: Analyzovať postoje sestier k rizikovým faktorom vzniku NU.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 200 sestier. Zber dát prebiehal v období máj – jún 2024 prostredníctvom dotazníka vlastnej konštrukcie. Dáta boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky a Kruskal-Wallisovho testu.
Výsledky: Najvýznamnejším rizikovým faktorom vzniku NU bola únava a vyčerpanosť, ktorú najviac vnímali sestry vo veku 41–50 rokov (x̄ = 4,06) a s praxou nad 11 rokov (x̄ = 3,96). Nasledovala nesústredenosť pri podávaní liekov, najvyššie hodnotená sestrami vo veku 41–50 rokov (x̄ = 3,73) a s praxou 6–10 rokov (x̄ = 3,64).
Záver: Prevencia vzniku NU si vyžaduje systematické opatrenia v oblasti riadenia pracovnej záťaže, podpory bezpečnostnej kultúry a zlepšovania organizačných podmienok. Posilnenie role sestier pri identifikácii rizikových faktorov vzniku NU predstavuje dôležitý krok k zvyšovaniu kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: Bezpečnosť pacienta, Nežiaduce udalosti, Rizikové faktory, Sestra.

Abstract
Background: Adverse events (AEs) in inpatient healthcare represent a significant issue affecting the quality and safety of care provided. Their occurrence is often conditioned by workload, professional experience, and the organizational culture in which nurses practice. Objective: To analyze nurses' attitudes toward risk factors contributing to the occurrence of AEs.
Methodology: The survey included 200 nurses. Data collection took place between May and June 2024 using a self-designed questionnaire. Data were analyzed using descriptive statistics and the Kruskal-Wallis test.
Results: The most significant risk factor identified was fatigue and exhaustion, most frequently reported by nurses aged 41–50 years (x̄ = 4.06) and those with over 11 years of experience (x̄ = 3.96). This was followed by inattentiveness during medication administration, with the highest scores among nurses aged 41–50 (x̄ = 3.73) and those with 6–10 years of experience (x̄ = 3.64).
Conclusion: Preventing the occurrence of AEs requires systematic measures aimed at managing workload, supporting a culture of safety, and improving organizational conditions. Strengthening the role of nurses in identifying AE risk factors is a key step toward enhancing the quality and safety of healthcare.
Keywords: Patient safety, Adverse events, Risk factors, Nurse.