Diabetes Mellitus and Nutrition

Abstrakt: Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie, ktoré patrí medzi hlavné globálne zdravotné problémy 21. storočia. Tento príspevok analyzuje patofyziologické mechanizmy rozvoja diabetu, so zvláštnym dôrazom na úlohu výživy v jeho prevencii a liečbe. Diskutuje sa o významnosti nízkoglykemických diét, dôležitosti dostatočného príjmu vitamínov a minerálov, ako aj o racionalizácii stravovania prostredníctvom využitia výživovej pyramídy. Dôraz sa kladie na komplexný prístup zahŕňajúci farmakologickú liečbu, fyzickú aktivitu a diétne opatrenia.
Kľúčové slová: diabetes mellitus, nutričná intervencia, glykemický index, prevencia, liečba

Abstract: Diabetes mellitus is a chronic metabolic disorder that ranks among the major global health challenges of the 21st century. This article analyzes the pathophysiological mechanisms underlying the development of diabetes, with a particular emphasis on the role of nutrition in its prevention and management. The discussion highlights the significance of low-glycemic diets, the importance of adequate intake of vitamins and minerals, as well as the rationalization of dietary habits through the application of the nutritional pyramid. Emphasis is placed on a comprehensive approach that integrates pharmacological treatment, physical activity, and dietary interventions.
Key words: Diabetes mellitus, nutritional intervention, glycemic index, prevention, treatment

Physical activity in the prevention and treatment of cancer diseases

Abstrakt: Hlavným poslaním starostlivosti o onkologických pacientov je kontrola bolesti, maximálne obnovenie a uchovanie funkcií v oblasti pohybového systému, edukácia, psychická podpora a zabezpečenie optimálnej kvality života. Cieľom príspevku je metódou naratívnej prehľadovej štúdie, sumarizovať a interpretovať závery štúdií zaoberajúce sa benefitmi pohybovej aktivity pri prevencii a liečbe onkologických ochorení. Preskúmali sme publikované štúdie, systematické prehľady a metaanalýzy výsledkov súvisiacich s pohybovou aktivitou v domácej i zahraničnej literatúre. Súčasné publikácie poskytujúce odhady preventívnych frakcií onkologických ochorení naznačujú, že približne polovici všetkých prípadov ochorení je možné predísť. Fyzické cvičenie popri štandardnej starostlivosti o pacienta s onkologickým ochorením môže zlepšiť kvalitu jeho života, najmä fyzické fungovanie, zmierniť depresiu a únavu.
Kľúčové slová: Onkologické ochorenie, Pohybová aktivita, Prevencia, Sebestačnosť

Abstract: The main mission of cancer patient care is pain control pain control, maximal recovery and function preservation in the musculoskeletal system, education, psychological support and optimal quality of life. The aim of this paper is to summarize and interpret the conclusions of studies dealing with the benefits of physical activity in the prevention and treatment of oncological diseases using the narrative review method. We reviewed published studies, systematic reviews and meta-analyses of outcomes related to physical activity in the domestic and international literature. Current publications providing estimates of cancer-preventive fractions suggest that approximately half of all cancers are preventable. Physical exercise alongside standard cancer care can improve quality of life, particularly physical functioning, relieve depression and fatigue.
Keywords: Cancer disease, Physical activity, Prevention, Self-care

Starnutie populácie, nárast chronických resp. civilizačných ochorení, vznik nových infekčných ochorení si vyžaduje inovatívne prístupy v starostlivosti o zdravie populácie. K najvýznamnejším patrí podpora zdravotnej gramotnosti, realizácia preventívnych opatrení zameraných na najčastejšie rizikové faktory ako sú nesprávna a nedostatočná výživa, pohybová aktivita a budovanie interdisciplinárnych tímov resp. efektívna kooperácia ich jednotlivých členov.

Uvedené oblasti boli aj nosnými témami medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie, ktorá sa konala na Fakulte zdravotníctva Katolíckej Univerzity v Ružomberku dňa 4.12.2024 pod názvom Aktuálne problémy ošetrovateľskej praxe v kontexte interdisciplinárnej kooperácie.

V jednotlivých príspevkoch, ktorých bolo celkovo 40, boli prezentované nielen výsledky projektov KEGA č. 010KU-4/2022 Implementácia prvkov podpory zdravotnej gramotnosti dospelej populácie do vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo a č. 009KU 4/2022 Výživa a pohybová aktivita ako bazálne piliere starostlivosti o rizikových pacientov, ale aj výsledky výskumov a skúsenosti z klinickej praxe predstavené prednášajúcimi z iných vzdelávacích inštitúcií a zdravotníckymi pracovníkmi rôznych odborov (fyzioterapia, ošetrovateľstvo, vnútorné lekárstvo, geriatria, verejné zdravotníctvo). Medzinárodný charakter konferencie bol podporený spoločnými výstupmi, kde spoluautormi boli vysokoškolskí pedagógovia zo Slovenskej a Českej republiky, Poľska.

Tematické okruhy:
- Zdravotná a digitálna gramotnosť
- Starostlivosť o rizikových pacientov
- Interdisciplinárna spolupráca a budovanie tímov
- Pohybová aktivita a sebestačnosť
- Nutričná starostlivosť o pacientov
- Varia

Organizačné pokyny:
Konferencia sa uskutoční na Fakulte zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku - Námestie A. Hlinku 60, 034 01 Ružomberok, Organová sieň.
Registrácia účastníkov: 4.12.2024, 8,00 – 9,00 hod.
Aktívni i pasívni účastníci, študenti zdarma.
Termín prihlasovania: aktívna účasť do 3.11.2024, pasívna účasť do 15.11.2024.
Oficiálne jazyky konferencie: slovenský, český, poľský, anglický.
Link na prihlásenie na konferenciu: https://prosurvey.prohuman.sk/index.php/171198?lang=sk

Príspevky:
Z konferencie bude publikovaný zborník abstraktov v slovenskom a anglickom jazyku. Vybrané príspevky obsahujúce vlastné výsledky výskumu, prípadne prieskumu, budú po recenziách navrhnuté na publikovanie vo vedecko-odbornom recenzovanom časopise Fakulty zdravotníctva KU v Ružomberku „Zdravotnícke štúdie“ a vo vedecko-odbornom recenzovanom, indexovanom internetovom časopise Prohuman.

Possibilities for monitoring nurses' workload

Abstrakt:
Východiská: Príspevok poukazuje na možnosti využitia meracích a hodnotiacich nástrojov pri hodnotení pracovnej záťaže sestier. Predstavuje vstupnú teoretickú bázu k projektu KEGA č. 011KU-4/2024.
Cieľ: Cieľom príspevku je poskytnúť prehľad najvyužívanejších nástrojov umožňujúcich meranie subjektívne vnímanej záťaže sestier, ako aj jej objektivizáciu.
Súbor a metódy: Obsahová analýza prác publikovaných vo voľne dostupných databázach za posledných 5 rokov. Prostredníctvom vyhľadávania s využitím kľúčových slov „nurse workload, measurement tools, objectification of workload, workload measurement, “ a ich kombinácií získaných viac 5500 dokumentov týkajúcich sa predmetnej problematiky. Následne prostredníctvom inkluzívnych a exkluzívnych kritérií vyselektovaných 90 zdrojov podrobených obsahovej analýze.
Výsledky: Príspevok prezentuje prehľad relevantných možností objektivizácie pracovnej záťaže v kategoriách: 1. Dotazníky a sebahodnotiace dotazníky, 2. Skórovacie systémy, 3. Predikčné modely.
Záver: Napriek existencii viacerých možností hodnotenia pracovnej záťaže sestier je pre získanie relevantných výsledkov potrebné smerovať ďalší výskum k ich validizácii v konkrétnych podmienkach.
Kľúčové slová: pracovná záťaž sestier, objektivizácia pracovnej záťaže, meracie nástroje, meranie pracovnej záťaže

Abstract:
Background: This paper highlights the potential use of measurement and assessment tools in the evaluation of nurses' workload. It presents an initial theoretical basis for the KEGA project No. 011KU-4/2024.
Aim: The aim of the paper is to provide an overview of the most used tools enabling the measurement of subjectively perceived workload of nurses as well as its objectification.
Set and methods: Content analysis of papers published in open access databases s in the last 5 years. Through a search using the keywords "nurse workload, measurement tools, objectification of workload, workload measurement, " and their combinations, more than 5500 documents related to the subject matter were obtained. Subsequently, through inclusive and exclusive criteria, 90 sources were selected and subjected to content analysis.
Results: The paper presents an overview of relevant options for the objectification of workload in the following categories: 1. Questionnaires and self-assessment questionnaires, 2. Scoring systems, 3. Prediction models.
Conclusion: Despite the existence of several options for assessing the workload of nurses, in order to obtain relevant results, it is necessary to direct further research to their validation in specific conditions.
Key words: workload of nurses, objectification of workload, measurement tools, measurement of workload

Communication as a support for health literacy in patients of other nationalities in interaction with the hospital environment

Abstrakt: Komunikácia je proces vytvárania, udržiavania a pestovania medziľudských vzťahov a ich ovplyvňovanie. Komunikácia s pacientmi zohráva významnú rolu pri snahe o zvyšovanie zdravotnej gramotnosti, v snahe otvoriť a sprístupniť systém zdravotníctva tak, aby sa v ňom pacienti ľahšie orientovali, aby rozumeli zdravotníckym pracovníkom, podľa možnosti s nimi aj spolupracovali. Komunikačné bariéry často zostávajú v zdravotníckych zariadeniach neodhalené a môžu mať vážne dôsledky na zdravie a bezpečnosť pacientov. Cieľom príspevku je poukázať na komunikačné stratégie podpory zdravotnej gramotnosti u pacientov inej národnosti v interakcii s nemocničným prostredím. Úlohou zdravotníckeho zariadenia je eliminácia jazykových bariér a kultúrnej odlišnosti. Predovšetkým jazykové bariéry majú dopad na pacientovo zdravie a celý proces liečby. Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA č. 010KU-4/2022 Implementácia prvkov podpory zdravotnej gramotnosti dospelej populácie do vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo.

Kľúčové slová: Cudzinec. Jazykové bariéry. Komunikácia. Komunikačné karty. Zdravotná gramotnosť.

Summary: Communication is the process of creating, maintaining and cultivating interpersonal relationships and influencing them. In the effort to increase health literacy, communication with patients plays an important role in an effort to open and make the healthcare system more accessible so that patients can navigate it more easily, understand healthcare workers and, if possible, cooperate with them. Communication barriers often go undetected in healthcare settings and can have serious consequences for patient health and safety. The aim of the paper is to point out the communication strategies for supporting health literacy in patients of other nationalities in interaction with the hospital environment. The task of the medical facility is to eliminate language barriers and cultural differences. Above all, language barriers have an impact on the patient's health and the entire treatment process. The contribution is part of the research project KEGA no. 010KU-4/2022 Implementation of elements of supporting health literacy of the adult population in education in the field of nursing.
Key words: Communication. Communication cards. Foreigner. Health literacy. Language barriers.

ÚVOD

Medzinárodná migrácia zdravotníckych pracovníkov je vo vedeckých kruhoch dlhodobo diskutovaným fenoménom. V prvej polovici 20. storočia smerovali migračné toky z krajín s vyššími a strednými príjmami do krajín s nízkymi príjmami (Hajian a kol., 2020; Li a Sun, 2019; Nwadiuko a kol., 2021), pričom v druhej polovici storočia sa tento trend obrátil. Krajiny ako Spojené štáty americké, Kanada, Austrália a Veľká Británia sa stali závislými na imigrácii absolventov medicíny z krajín s nízkou úrovňou príjmov (Dill a Hirsch, 2021; Adebayo a Akinyemi, 2021; Tankwanchi a kol., 2020; Saluja a kol., 2020; Onnis a kol., 2019; Garg a kol., 2017; Crettenden a kol., 2014; Strasser a kol., 2013; Zeytinoglu a kol., 2014; Sharma a kol., 2012). Zatiaľ, čo sa vedecká pozornosť sústredila na skúmanie spomínaných migračných tokov, prehliadaný zostal rýchlo rastúci pohyb zdravotníckych pracovníkov medzi krajinami s vysokými a strednými príjmami (Witter a kol., 2020; Clark a kol., 2017). Tento problém sa v posledných desaťročiach prehlbuje aj v Slovenskej republike, kde sa personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení stáva neudržateľným (MZ SR, Dôvodová správa).

PREDHOVOR

Vedecká monografia vznikla v rámci riešenia projektu „Nastavenie procesov personálneho riadenia v nemocniciach a jeho vplyv na migráciu lekárov a sestier za prácou do zahraničia“, APVV-19-0579, ktorý bol financovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Pri písaní vedeckej monografie sme vychádzali z najnovších poznatkov a dostupných informácií, ktoré sa venujú generačnej teórii. Vedecká monografia syntetizuje poznatky z vedeckovýskumnej činnosti, zo skúseností z pedagogického a výchovno-vzdelávacieho procesu, z ošetrovateľskej praxe a pomôže čitateľovi zorientovať sa v téme generačnej diverzity. Z rozsiahlej generačnej teórie sme si pre účely spracovania vedeckej monografie vzhľadom na jej obsahové zameranie vybrali generačné kohorty X, Y a Z, ale uvádzame aj charakteristiky generácií Baby boomers a Alfa. Charakteristiku každej generácie nemožno akceptovať doslovne, nakoľko ľudia, ktorí sa narodili na začiatku alebo na konci vymedzených rokov pre danú generáciu, majú niektoré vlastnosti z predchádzajúcej alebo nasledujúcej. Pri oboznamovaní sa s literárnymi zdrojmi sme zistili nejednotnosť v uvádzaní rokov narodenia jednotlivých generačných kohort, preto sme sa priklonili k najčastejšie uvádzanému rozdeleniu.

Evaluation of the fulfillment of the minimum requirements for the internal assessment of patient safety system in the field of safe communication in selected institutional health facilities

Abstrakt
Východiská: Komunikácia je súčasťou kultúry bezpečnosti v organizácii.
Cieľ: Zhodnotiť dodržiavanie minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie v ústavnom zdravotníckom zariadení.
Súbor a metodika: 25 sestier hodnotilo plnenie minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie pomocou check listu-záznamu a obsahovej analýzy dokumentov v mesiacoch január-apríl 2024 v šestnástich ústavných zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike.
Výsledky: Priemerná hodnota 35,2 % vo všetkých hodnotených kritériách poukazuje na výrazné nedodržiavanie ustanovení vyhlášky v oblasti bezpečnej komunikácie. Výsledky považujeme za kritické vzhľadom na bezpečnosť komunikácie. V hodnotených zdravotníckych zariadeniach neboli splnené minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie.
Záver: Bezpečnosť komunikácie je v nemocniciach zanedbávaná a podceňovaná. Nastavenie systému bezpečnej a efektívnej komunikácie komplikuje aj postoj riadiacich pracovníkov, pre ktorých nie je bezpečná komunikácia prioritou.
Kľúčové slová: Bezpečnosť pacienta. Komunikácia. Minimálne požiadavky. Zdravotnícke zariadenie.

Abstract
Background: Communication is part of the culture of safety in the organization.
Objective: Evaluate of the fulfillment of the minimum requirements for the internal patient safety assessment system in the field of secure communication in an institutional health care facility.
Sample and methods: 25 nurses assessed the fulfillment of the minimum requirements for the internal patient safety assessment system in the field of secure communication using a checklist-record and content analysis of documents in the months of January-April 2024 in sixteen institutional health care facilities in the Slovak Republic.
Results: The average value of 35.2% in all evaluated criteria points to significant non-compliance with the provisions of the decree in the field of secure communication. We consider the results to be critical in terms of communication security. The minimum requirements for the internal patient safety assessment system in the field of secure communication were unfulfilled in the evaluated health care facilities.
Conclusion: The security of communication is neglected and underestimated in hospitals. Setting up a system of secure and efficient communication also complicates the attitude of managers for whom secure communication is not a priority.
Key words: Patient safety. Communication. Minimal requirements. Health care facility.

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta zdravotníctva, Nicolaus Copernicus University, Collegium Medicum in Bydgoszcz, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Fakulta zdravotnických studií v Ústí nad Labem, Fakultná nemocnica v Trenčíne, v spolupráci so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, Slovenskou komorou medicínsko-technických pracovníkov, Slovenskou komorou fyzioterapeutov, ORGANIZUJÚ MEDZINÁRODNÚ VEDECKÚ KONFERENCIU, OŠETROVATEĽSTVO A ZDRAVIE XIV, ktorá sa koná 13. novembra 2024 v Trenčíne.

Miesto konania konferencie: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ul. Študentská 2, Trenčín
Dátum konania konferencie: 13. november 2024

Témy konferencie:
• Prevencia a pokročilá prax v zdravotníctve, príklady dobrej praxe
• Transformácia nových poznatkov do vzdelávania a profesijnej prípravy sestier
• Varia

Autori:
MUDr. Andrej Skvašík, MBA
PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA

Úvod: Miniinvazívne chirurgické techniky sú moderným operačným prístupom, ktorý umožňuje chirurgovi operovať cez limitovaný počet aj rozmery operačných rán. To prináša benefity najmä pre pacienta v zmysle menšej pooperačnej bolesti, skoršieho prepustenia z hospitalizácie a kratšej rekonvalescencie. Má len minimum kontraindikácií a výhody v porovnaní s klasickou otvorenou chirurgiou sú nesporné. Brušná minimálne invazívna chirurgia sa od svojich počiatkov stále vyvíja, a tak sa k nej v súčasnosti okrem „konvenčného“ laparoskopického prístupu radia jednoportové operácie, operácie cez prirodzené otvory ľudského tela a roboticky asistované operácie. Úlohou tohto odborného textu je zoznámiť čitateľa s históriou aj súčasnosťou miniinvazívnej chirurgie, predstaviť jednotlivé operačné prístupy, zvýrazniť jej výhody oproti otvorenej chirurgii a poukázať aj na jej limity. Robotickej chirurgii ako najnovšiemu trendu so sľubnou budúcnosťou je venovaná špeciálna kapitola. Druhá časť učebnice ukazuje špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta v predoperačnom a pooperačnom období, takisto sa tu venujeme komunikácii, psychickej podpore a edukácii pacienta podstupujúceho tento typ výkonu.
Kľúčové slová: Miniinvazívna chirurgia. Robotická chirurgia. Pacient. Ošetrovateľská starostlivosť.

Introduction: Minimally invasive surgical techniques are modern surgical approach that allows a surgeon to operate through limited number and size of the incisions. That brings the benefits mostly for the patient in terms of less postoperative pain, faster discharge from the hospital and shorter recovery. It has just the small number of contraindications and the benefits are indisputable in comparison with classic open approach. Abdominal minimally invasive surgery is still evolving from its early roots, and we nowadays place single-port and natural orifices approaches as well as a robotic-assisted surgeries side by side to the “conventional” laparoscopy. The purpose of this paper is to introduce a reader to the history and the present of the minimally invasive surgery, to highlight the advantages over the open approach and to refer to its limitations. We dedicated the separate chapter to robotic surgery as the newest trend with a promising future. The second part of the textbook shows the specifics of the preoperative and postoperative care, as well as the communication, mental support and education of the patient undergoing the exact type of procedure.
Key words: Minimally invasive surgery. Robotic-assisted surgery. Patient. Nursing care.

„Nie je nič ťažšie, nebezpečnejšie a neistejšie ako viesť zavádzanie nového poriadku vecí.“
Niccolo Machiavelli

Health communication and selected psychological variables in Roma and non-Roma patients with cardiovascular disease

Abstrakt: Komunikácia medzi pacientom a lekárom je jedným z kľúčových prvkov adekvátnej liečby chronických chorôb. Na jej efektívnosť môže vplývať častejší výskyt depresie, anxiety a hostility, pričom negatívny vplyv týchto premenných bol popisovaný vo vyššej miere u členov etnických menšín. Cieľom tejto práce je analyzovať vzťah medzi poskytovaním informácií a hostilitou, depresiou a anxietou u rómskych a nerómskych kardiovaskulárnych pacientov. Skúmaný súbor tvorilo 878 (123 rómskych a 755 nerómskych) pacientov s priemerným vekom 57,81 ± 7,58 rokov. Sociodemografické a klinické dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a kardiologického vyšetrenia. Poskytovanie informácií bolo merané škálou Health Services Interview (HSI), hostilita bola meraná pomocou škály Cook-Medley Hostility Scale (CMHS), anxieta a depresia pomocou dotazníka Hospital Anxiety and Depression scale (HADS). Pre štatistické analýzy boli použité chí-kvadrátový test, t-testy a korelačné koeficienty. Výsledky analýz ukázali, že nízka intenzita pozitívneho poskytovania informácií (jasné a zrozumiteľné, otvorené, úplné, taktné) je asociovaná s vyššou mierou hostility u rómskych aj nerómskych pacientov. Úradné a neosobné poskytovanie informácií je asociované s vyššou hostilitou a podobná asociácia bola pozorovaná medzi informáciami vyvolávajúcimi obavy a vyššou mierou anxiety u rómskych pacientov. Pri poskytovaní informácií v zdravotníctve je dôležité brať do úvahy psychologické nastavenie pacienta, konkrétne hostilitu, úzkosť, depresiu a využívať adekvátnu komunikáciu obzvlášť u rómskych kardiovaskulárnych pacientov.
Kľúčové slová: anxieta, depresia, hostilita, kardiovaskulárne choroby, komunikácia, Rómovia

Abstract: Doctor–patient communication is one of the key elements of adequate chronic diseases treatment. Its effectiveness may be affected by the higher incidence of depression, anxiety and hostility, and these variables negative impact has been described to a greater extent in ethnic minorities members. The aim of this article is to analyze the relationship between information provision and hostility, depression and anxiety in Roma and non-Roma cardiovascular patients. The study population consisted of 878 (123 Roma and 755 non-Roma) patients with a mean age of 57.81 ± 7.58 years. Sociodemographic and clinical data were obtained by a structured interview and cardiological examination. Information provision was measured by patients using the Health Services Interview (HSI), hostility was measured using the Cook-Medley Hostility Scale (CMHS), and anxiety and depression using the Hospital Anxiety and
Depression Scale (HADS). Chi-square test, t-tests and correlation coefficients were used for statistical analyses. The results of the analyses showed that low intensity of positive information provision (clear and understandable, open, complete, tactful) was associated with higher hostility levels in both Roma and non-Roma patients. Official and impersonal provision of information is associated with higher level of hostility, and a similar association was observed between fear inducing and higher levels of anxiety in Roma patients. In health communication, it is important to consider the psychological setting of the patient, namely hostility, anxiety, depression, and to use adequate communication, especially in Roma cardiovascular patients.
Key words: anxiety, depression, hostility, cardiovascular disease, communication, Roma people

Ilustrácia: vygenerované umelou inteligenciou (2024)

Abstrakt: Ošetrovateľstvo je multidisciplinárny vedný odbor, v ktorého centre je pacient. Sestra sa snaží o prinavrátenie zdravia poskytovaním kvalitnej, efektívnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti a svojími intervenciami pomáha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu. Keďže pracuje ako člen tímu, často sa jej kompetencie prelínajú s inými odbormi. V tomto článku sa autorka rozhodla predstaviť rehabilitačné ošetrovateľstvo ako súčasť ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na prevenciu dekubitov.
Kľúčové slová: rehabilitácia, sebestačnosť, fyzioterapia, ošetrovateľstvo, prevencia, dekubity.

The importance of digital health literacy in seniors from a nursing perspective

Abstrakt: Charakteristickým javom demografického vývoja v Slovenskej republike je starnutie populácie. Nárast oblasti tzv. digitálneho zdravia predstavuje riziko prehlbovania nerovností v oblasti zdravia. S rozvojom digitálneho zdravia súvisí digitálna zdravotná gramotnosť, na zlepšovanie ktorej v populácii sú potrebné špecifické stratégie a intervencie. Osobitne významné sú opatrenia v cieľovej skupine seniorov, u ktorej môžu byť výrazné bariéry pri využívaní informačno-komunikačných technológií (IKT) a v prístupe na internet. Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje schopnosť vyhľadávať, nájsť, porozumieť a hodnotiť zdravotné informácie z elektronických zdrojov a aplikovať získané poznatky do prevencie alebo riešenia zdravotných problémov. Podpora digitálnej gramotnosti a zdravotnej gramotnosti je implementovaná aj v strategických dokumentoch Slovenskej republiky. Príspevok je zameraný na prehľad týchto strategických dokumentov aj v medzinárodných súvislostiach. Poukazuje tiež na oblasti v kontexte starostlivosti o zdravie, v rámci ktorých môžu seniori využívať IKT, a na bariéry u seniorov v asociácii s digitálnou zdravotnou gramotnosťou, ktoré je možné vo všeobecnej rovine rozdeliť na somatické, psychické a socio-ekonomické. U starších ľudí je nutné realizovať nielen aktivity na rozvoj digitálnej gramotnosti a digitálnej zdravotnej gramotnosti na národnej úrovni, ale aj na lokálnej úrovni, a tiež v priamom kontakte pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Významnú pozíciu v tejto oblasti majú sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov. Ako efektívne intervencie sestier v podpore zdravotnej gramotnosti u seniorov je možné využiť edukačné aktivity, komunikáciu, participáciu na celoživotnom vzdelávaní seniorov, kooperáciu s podpornými osobami seniora a opatrovateľmi, s klubmi a svojpomocnými skupinami seniorov a multidisciplinárnu spoluprácu. Sestry ako kategória zdravotníckych pracovníkov pôsobiaca na rôznych pracoviskách ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, a tiež v zariadeniach sociálnych služieb, môžu efektívne ovplyvňovať aj rozvoj kritického myslenia u seniorov, ktoré by malo byť v centre záujmu súčasne s rozvojom IKT a rôznych informačných zdrojov.
Kľúčové slová: Digitálna zdravotná gramotnosť. Senior. Ošetrovateľstvo. Sestra. Internet. Kritické myslenie.

Abstract: A characteristic phenomenon of demographic development in the Slovak Republic is the aging of the population. The increase in the area of the so-called of digital health poses the risk of deepening health inequalities. The development of digital health is related to digital health literacy, for the improvement of which specific strategies and interventions are needed in the population. Measures in the target group of seniors are particularly important, for which there may be significant barriers in the use of information and communication technologies (ICT) and in accessing the Internet. Digital health literacy is the ability to search, find, understand and evaluate health information from electronic sources and to apply the acquired knowledge to the prevention or solution of health problems. Support for digital literacy and health literacy is also implemented in the strategic documents of the Slovak Republic. The contribution is focused on an overview of these strategic documents also in international contexts. It also points to areas in the context of health care in which seniors can use ICT, and to barriers for seniors in association with digital health literacy, which can be broadly divided into somatic, psychological and socio-economic. For older people, it is necessary to implement not only activities for the development of digital literacy and digital health literacy at the national level, but also at the local level, and also in direct contact when providing health care. Nurses have an important position in this field as the most numerous group of healthcare workers. Educational activities, communication, participation in the lifelong education of seniors, cooperation with senior support persons and caregivers, clubs and self-help groups of seniors, and multidisciplinary cooperation can be used as effective interventions by nurses in promoting health literacy among seniors. Nurses as a category of healthcare workers working in various workplaces of ambulatory and institutional health care, as well as in social service facilities, can effectively influence the development of critical thinking among seniors, which should be in the center of interest at the same time as the development of ICT and various information sources.
Keywords: Digital health literacy. Senior. Nursing. Nurse. The Internet. Critical thinking.