Possibilities for monitoring nurses' workload
Abstrakt:
Východiská: Príspevok poukazuje na možnosti využitia meracích a hodnotiacich nástrojov pri hodnotení pracovnej záťaže sestier. Predstavuje vstupnú teoretickú bázu k projektu KEGA č. 011KU-4/2024.
Cieľ: Cieľom príspevku je poskytnúť prehľad najvyužívanejších nástrojov umožňujúcich meranie subjektívne vnímanej záťaže sestier, ako aj jej objektivizáciu.
Súbor a metódy: Obsahová analýza prác publikovaných vo voľne dostupných databázach za posledných 5 rokov. Prostredníctvom vyhľadávania s využitím kľúčových slov „nurse workload, measurement tools, objectification of workload, workload measurement, “ a ich kombinácií získaných viac 5500 dokumentov týkajúcich sa predmetnej problematiky. Následne prostredníctvom inkluzívnych a exkluzívnych kritérií vyselektovaných 90 zdrojov podrobených obsahovej analýze.
Výsledky: Príspevok prezentuje prehľad relevantných možností objektivizácie pracovnej záťaže v kategoriách: 1. Dotazníky a sebahodnotiace dotazníky, 2. Skórovacie systémy, 3. Predikčné modely.
Záver: Napriek existencii viacerých možností hodnotenia pracovnej záťaže sestier je pre získanie relevantných výsledkov potrebné smerovať ďalší výskum k ich validizácii v konkrétnych podmienkach.
Kľúčové slová: pracovná záťaž sestier, objektivizácia pracovnej záťaže, meracie nástroje, meranie pracovnej záťaže
Abstract:
Background: This paper highlights the potential use of measurement and assessment tools in the evaluation of nurses' workload. It presents an initial theoretical basis for the KEGA project No. 011KU-4/2024.
Aim: The aim of the paper is to provide an overview of the most used tools enabling the measurement of subjectively perceived workload of nurses as well as its objectification.
Set and methods: Content analysis of papers published in open access databases s in the last 5 years. Through a search using the keywords "nurse workload, measurement tools, objectification of workload, workload measurement, " and their combinations, more than 5500 documents related to the subject matter were obtained. Subsequently, through inclusive and exclusive criteria, 90 sources were selected and subjected to content analysis.
Results: The paper presents an overview of relevant options for the objectification of workload in the following categories: 1. Questionnaires and self-assessment questionnaires, 2. Scoring systems, 3. Prediction models.
Conclusion: Despite the existence of several options for assessing the workload of nurses, in order to obtain relevant results, it is necessary to direct further research to their validation in specific conditions.
Key words: workload of nurses, objectification of workload, measurement tools, measurement of workload
Úvod:
Pracovná záťaž sestier predstavuje vzhľadom na jej dopady obrovský zdravotnícky, ekonomický ale aj spoločenský problém. Dôsledkom zvýšenej fyzickej a psychickej záťaže sestier môže byť dlhodobý stres, fyzické a psychické vyčerpanie a vznik syndrómu vyhorenia. Napriek tomu, že subjektívne vnímanie nadmernej pracovnej záťaže, vedie k fyzickým a psychickým ťažkostiam samotnej sestry, a má bezpochyby vplyv aj na kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti, bezpečnosť pacientov, nie je predmetnej problematike venovaná náležitá pozornosť.
Povolanie sestry bolo, je, a vždy bude nielen fyzicky náročné, ale predovšetkým nesie so sebou veľkú psychickú záťaž, ktorá vyplýva zo samotnej podstaty ošetrovateľskej profesie, zo sociálnych interakcií, komunikačných a iných problémov, ku ktorým dochádza v každodennej ošetrovateľskej starostlivosti (Komačeková, 2012). V súčasnosti sa k „tradičným“ faktorom/ stresorom pridávajú ďalšie trendy, akými sú prekračovanie nadčasových limitov práce, redukcia počtu zamestnancov, respektíve ich nedostatok na trhu práce, ktoré môžu mať výrazný dopad na subjektívne vnímanú mieru záťaže. Chýbanie sestier na trhu práce ovplyvňuje ich pracovná migrácia, fluktuácia, odchod do iných ekonomicky výhodnejších sektorov, odchod veľkého počtu sestier do dôchodku (máme vysoký priemerný vek pracujúcich sestier), ale aj starnutie populácie kladie vyššie nároky na ošetrujúci personál. Pandémia Covid-19, ekonomická kríza, ale aj nedostatočná pozornosť zo strany kompetentných vedú konzistentne k prehlbovaniu uvedených trendov.
Podľa údajov NCZI predstavujú na práve sestry najpočetnejšiu skupinu zdravotníckych pracovníkov (v SR 35,24 %); (NCZI, 2022). Sestry vykonajú viac ako 80 % všetkých aktivít súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (SKSaPA, 2023). V SR pripadá 5,7 aktívne pracujúcej sestry na 1000 obyvateľov, pričom Európsky priemer predstavuje 8,4 sestry/1000 obyvateľov. Podľa OECD sme jediná Európska krajina, ktorá zaznamenáva neustály pokles počtu sestier kontinuálne od roku 2009. V roku 2055 nám môže v systéme chýbať viac ako 12000 sestier (INEKO, 2023). Riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáš Kober (2023) upozorňuje na dramatický nárast depresie, anxiety a post-traumatickej stresovej poruchy u sestier, pričom pracovnú záťaž a vyhorenie uvádzajú ako najčastejšie dôvody odchodu zo systému.
Cieľ: Prostredníctvom literárneho prehľadu zmapovať relevantné nástroje umožňujúce monitorovanie pracovnej záťaže sestier.
Súbor a metódy: Realizovali sme obsahovú analýzu prác publikovaných vo voľne dostupných databázach za posledných 5 rokov. Prostredníctvom vyhľadávania s využitím kľúčových slov „nurse workload, measurement tools, objectification of workload, workload measurement, “ a ich kombinácií získaných viac 5500 dokumentov týkajúcich sa predmetnej problematiky. Následne prostredníctvom inkluzívnych (dostupné údaje o psychometrických vlastnostiach nástroja, nástroje overované na súbore sestier) a exkluzívnych kritérií (duplicita, prehľadové štúdie, nedostupnosť plného textu, nejednoznačná interpretácia záverov) vyselektovaných 90 zdrojov podrobených obsahovej analýze.
Výsledky
Meracie nástroje umožňujúce hodnotiť pracovnú záťaž sestier možeme rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Dotazníkové metódy umožňujú hodnotiť predovšetkým subjektívne vnímanú mieru záťaže, respektíve psychologickú záťaž.
- Skórovacie systémy predstavujú akýsi systém bodovania ošetrovateľských intervencií, pričom body predstavujú čas potrebný na ošetrovateľskú činnosť alebo nároky na personál, zručnosti. Niektoré skórovacie systémy zohľadňujú aj stav pacienta, respektíve mieru jeho odkázanosti na pomoc ako faktory, ktoré vplývajú na mieru pracovnej záťaže. Tento spôsob hodnotenia pracovnej záťaže vychádza zo štandardizovaných postupov, klasifikácie ošetrovateľských intervencií, elektronickej dokumentácie využívanej v jednotlivých krajinách a pod. Hodnotí sa 24 hodín, pracovná zmena alebo určitý časový úsek. Skórovacie systémy sú pomerne dobre využívané predovšetkým v krajinách kde majú implementovanú elektronickú verziu klasifikácie ošetrovateľských intervencií do elektronickej ošetrovateľskej dokumentácie. Skórovacie systémy sa osvedčili predovšetkým v intenzívnej starostlivosti.
- Prediktívne modely využívajú kombinácie špecifického času výkonu a meranie relatívnej hodnoty ochorenia alebo stavu (prototypové modely, modely klasifikácie pacientov). Jedným z takýchto systémov je napríklad nástroj Safer Nursing Care Tool, ktorý je najrozšírenejšou metódou na určovanie personálnych požiadaviek v Anglicku. Pacienti sú zaradení do jednej z piatich kategórií závislosti, podľa ktorej sa určuje potrebný počet zamestnancov (Griffith et al., 2020). Pre limitovaný rozsah príspevku neuvádzame v tejto štúdii podrobný prehľad prediktívnych modelov.
1. Dotazníkové metódy
Meisterov dotazník
Je validovaný a využívaný predovšetkým v európskych krajinách. MZ SR (Vyhláška 542/2007) odporúča nástroj ako jedinú štandardizovanú psychologickú metódu na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže. Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa tejto metódy má platnosť iba pre konkrétnu skúmanú skupinu, pretože na pracovné skupiny aj pri podobnom charaktere práce vplývajú rôzne psycho-sociálne okolnosti. Dotazník slúži na odhalenie špecifických problémov na konkrétnom pracovisku. Obsahuje desať otázok, ktorými možno zistiť tri faktory (preťaženie, monotóniu a faktor nešpecifickej záťaže). Jednotlivé faktory sú sýtené príslušnými položkami – časová tieseň pri práci, malé uspokojenie z práce, vysoká zodpovednosť, otupujúca práca, problémy a konflikty, monotónnosť, nervozita, presýtenie, únava a dlhodobá únosnosť. Respondenti pri každej z nich odpovedajú prostredníctvom 5-stupňovej Likertovej škály, pričom najnižšia hodnota 1 predstavuje úplný nesúhlas a 5 úplný súhlas s konkrétnym výrokom. Prednosťou dotazníka je stručnosť a časová nenáročnosť (Žídková, 2002).
Maslach Burnout Inventory (MBI)/ Maslach Burnout Inventory - Human Services Survey (MBI – HSS)/ Maslach Burnout Inventory - Human Services Survey MP (MBI-HSS-MP)
Nástroj, ktorý síce nemeria priamo mieru pracovnej záťaže, ale jej dôsledok – riziko vyhorenia, je často využívaný v štúdiách v kombinácii s inými nástrojmi na meranie pracovnej záťaže, aj vo verzii MBI -HSS dizajnovanej pre pomáhajúce profesie a vo verzii MBI -HSS- MP, určenej pre zdravotníckych profesionálov. Obsahuje tri škálované oblasti zamerané na emocionálne vyčerpanie, depersonalizáciu a osobný úspech.
Working excessively questionnaire (WEQ)
Ide o 65 položkovú škálu pozostávajúcu z troch domén: 1. perfekcionistický pracovný štýl, 2. všeobecné presvedčenie o práci, 3. vnímaný tlak zo strany organizácie, pričom jednotlivé položky sú hodnotené na 5-stupňovej škále súhlasu/nesúhlasu. Nástroj vyvinuli Hornowska and Paluchowski v roku 2007. Benefitom nástroja je, že zohľadňuje kognitívne (presvedčenie), osobnostné faktory zamestnanca (perfekcionizmus, obsedantno kompulzívnosť), ale aj situačné faktory pracovného prostredia a pracovný štýl (Hornowska, Paluchowski, 2013).
NASA Task Load Index (NASA-TLX)
NASA-TLX predstavuje subjektívnu stupnicu hodnotenia pracovnej záťaže, ktorá bola vyvinutá na použitie v letectve a čoraz viac sa uplatňuje v zdravotníctve. Index má merať celkovú pracovnú záťaž ako jedinú premennú vypočítanú súčtom odpovedí na šesť položiek:
- Mentálna náročnosť - koľko premýšľania, rozhodovania alebo počítania bolo potrebné na vykonanie úlohy.
- Fyzická náročnosť - množstvo a intenzita fyzickej aktivity potrebnej na vykonanie úlohy.
- Časová náročnosť - miera časového tlaku potrebného na dokončenie úlohy.
- Úsilie - ako tvrdo musí respondent pracovať, aby si udržal úroveň výkonu.
- Výkon - úroveň úspešnosti pri dokončovaní úlohy.
- Úroveň frustrácie - ako neistý, znechutený alebo bezpečný či spokojný sa pracovník cítil počas plnenia úlohy.
Každá subškála sa účastníkom predkladá buď počas experimentálneho pokusu, alebo po ňom. Respondenti sú požiadaní, aby ohodnotili svoje skóre na intervalovej stupnici od nízkeho (1) po vysoké (20). TLX využíva aj postup párového porovnávania. Ten spočíva v tom, že respondentom sa predloží 15 párových kombinácií a požiadajú sa, aby z každej dvojice vybrali škálu, ktorá má najväčší vplyv na pracovné zaťaženie počas analyzovanej úlohy (Tubbs-Cooley, 2018).
Tabuľka 1 Prehľad dotazníkových metód hodnotenia pracovnej záťaže sestier
[3]
2. Skórovacie systémy
The nursing activities score (NAS)
NAS identifikuje 23 skórovaných ošetrovateľských činností. Skóre za aktivitu predstavuje priemerný čas potrebný na poskytovanie tejto ošetrovateľskej starostlivosti. Celkové skóre sa pohybuje od 0 do 177 bodov NAS, pričom celkové skóre 100 bodov predstavuje čas strávený jednou sestrou ekvivalentnou plnému úväzku za zmenu (Almeida, 2021).
The Comperhasive Nursing Intervention Score (CNIS)
Pozostáva zo 73 ošetrovateľských intervencií. Skórovanie je 4-stupňové v 6 aspektoch na intervenciu (čas, počet sestier, zručnosť, psychická záťaž, pracovná intenzita, svalová námaha (Cesare et al., 2024).
Therapeutic Intervention Scoring System (TISS)
TISS kvantifikuje typ a počet ošetrení intenzívnej starostlivosti, ktoré sú podľa stupňa náročnosti rozdelené do štyroch oblastí (podľa stupňa náročnosti sa jednotlivým aktivitám prideľuje skóre od 1-4). Využíva sa systém pozostávajúci zo 76 intervencií, alebo skrátená verzia, ktorá obsahuje 57 skórovaných aktivít. Vo viacerých krajinách bola validovaná simplifikovaná verzia TISS-28 (pozostávajúca z 28 intervencií) ); (Padilha et al., 2005).
NEMS (Nine Equivalents of Nursing Manpower Use Score)
Predstavuje simplifikovanú verziu TISS-28, pričom obsahuje len 9 sledovaných aktivít. Je celosvetovo najznámejšia aj najpoužívanejšia, napriek tomu má svoje limity (napr. zohľadňuje len závislé intervencie, resp. intervencie súvisiace s lekárskym zákrokom, absentuje priama ošetrovateľská starostlivosť, skóre priamo súvisí so závažnosťou stavu, pričom závažnosť stavu zďaleka nie je jedinou premennou vo vzťahu k miere záťaže); (Braňa Marcos, 2007).
Scale of Workload and Nursing Times (VACTE)
Systém skórovania na základe odhadovaného času v 13 kategóriách ošetrovateľských intervencií.
Nursning Intervention classification (NIC)
Systém bodovania ošetrovateľských intervencií, vychádzajúci z ich klasifikácie (NIC), pričom body predstavujú čas potrebný na ošetrovateľskú činnosť.
Tabuľka 2 Prehľad skórovacích systémov hodnotenia pracovnej záťaže sestier
[4]
Záver
Veľké množstvo dohľadaných zdrojových dokumentov poukazuje na skutočnosť, že problematike je venovaný pomerne veľký priestor. Napriek množstvu štúdií v tejto oblasti sa všetci autori zhodujú na skutočnosti, že neexistuje jediný nástroj, ktorý by dokázal problematiku pracovnej záťaže sestier pokryť úplne komplexne a naprieč celým spektrom aplikovaných odborov ošetrovateľstva. Niektoré nástroje odhadovali napríklad časové pokrytie služby na viac ako 80 %, neregistrovali však subjektívne vnímanú záťaž, respektíve záťaž emocionálnu a ďalšie premenné, ktoré môžu vnímanie záťaže ovplyvniť. Odborníci zaoberajúci sa problematikou pracovnej záťaže sa zhodujú na potrebe ďalšieho výskumu v tejto oblasti s použitím existujúcich nástrojov a ich rôznych kombinácií. Neustále prebieha aj vývoj rôznych predikčných systémov, ktoré prispievajú aspoň k orientačnému odhadu počtu personálu, pričom veľmi často vychádzajú retrospektívne z podrobnej analýzy ošetrovateľskej dokumentácie a v nej použitých klasifikačných systémov (najčastejšie klasifikácie NIC, alebo rôznych iných klasifikácii intervencií platných v danej krajine). Uvedomujeme si, že tento prehľad nemusí byť úplný, aj vzhľadom na fakt, že sme sa sústredili na články s údajmi o psychometrických vlastnostiach nástrojov, respektíve na články s nástrojmi, ktoré boli už validované a vylučovali sme štúdie kde sa javila interpretácia výsledkov ako nejednoznačná. Jednoznačne však tento prehľad môže predstavovať akúsi teoretickú bázu pre ďalší výskum a výber relevantných nástrojov hodnotenia pracovnej záťaže sestier.
Autori:
Mária LEHOTSKÁ, Jozef BABEČKA, Zuzana HUDÁKOVÁ, Viera SIMOČKOVÁ, Eva MORAUČÍKOVÁ, Lukáš KOBER
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
ALICI, Şerife - ÖZTÜRK BIRGE, Ayşegül. 2024. The frequency of sepsis‐associated delirium in intensive care unit and its effect on nurse workload. In Journal of Clinical Nursing, 2024. 00, 1–15. https://doi.org/10.1111/jocn.17298 [5]
ALIKARI, Victoria - FRADELOS, Evangelos C. 2021. Translation, Cultural Adaptation, Validity, and Internal Consistency of the Greek Version of the Individual Workload Perceptions Scale-Revised. In Cureus, 2021, 2021 Oct 31;13(10):e19174. doi: 10.7759/cureus.19174.
ALMEIDA JÚNIOR, E. R., et al. 2021. The 4-year experience of Nursing Activities Score use in a Brazilian cardiac intensive care unit.In International Journal for Innovation Education and Research, 2021, vol 9, no. 5, p. 382-401. https://doi.org/10.31686/ijier.vol9.iss5.3105 [6]
ARAUJO, Meiriele Tavares, et al. 2022. The Analysis of the Application of Nursing Activities Score in an Intensive Care Unit.In EC Nursing and Healthcare, 2022, vol 4, no.1, p. 03-10.
BELL, S. W. et al. 2022 The National Aeronautics and Space Administration-task load index: NASA-TLX: evaluation of its use in surgery. In ANZ Journal of Surgery, 92: 3022-3028. https://doi.org/10.1111/ans.17830 [7]
BRAÑA MARCOS, B – DEL CAMPO UGIDOS, RM - FERNÁNDÉZ MÉNDEZ, E, DE LA VILLA SANTOVEÑA, M. 2007. Propuesta de una nueva escala de valoración de cargas de trabajo y tiempos de enfermería (VACTE) [Proposal of a new assessment scale of work load and nursing times (VACTE]. In Enferm Intensiva. 2007 Jul-Sep;18(3):115-25. Spanish. doi: 10.1016/s1130-2399(07)74393-6
BUI, T. H. T. - TRAN, T. M. D. - NGUYEN, T. N. T. - VU, T. C. - NGO, X. D. - NGUYEN, T. H. P. - DO, T. L. H. 2022. Reassessing the most popularly suggested measurement models and measurement invariance of the Maslach Burnout Inventory – human service survey among Vietnamese healthcare professionals. In Health Psychology and Behavioral Medicine, 10(1), 104–120. https://doi.org/10.1080/21642850.2021.2019585 [8]
BRUYNEEL, Arnaud, et al. 2019. Measuring the nursing workload in intensive care with the Nursing Activities Score (NAS): A prospective study in 16 hospitals in Belgium. In J Crit Care. 2019 Dec;54:205-211. doi: 10.1016/j.jcrc.2019.08.032.
BRUYNEEL, Arnaud, et al. 2022. Associations between two nursing workload scales and the cost of intensive care unit nursing staff: A retrospective study of one Belgian hospital. In Journal of nursing management, 2022, 2022 Apr;30(3):724-732. doi: 10.1111/jonm.13544.
BRUYNEEL, Arnaud - LUCCHINI, Alberto - HOOGENDOORN, Marga. 2021. Impact of COVID-19 on nursing workload as measured with the Nursing Activities Score in intensive care. In Intensive & critical care nursing, 2021, Apr;69:103170. doi: 10.1016/j.iccn.2021.103170.
CAMARGO, Maryanni Magalhães, et al. 2020. Cross mapping between clinical indicators for assistance in intensive care and nursing interventions. In Revista brasileira de enfermagem, 2020 Sep 7;73(6):e20190728. English, Portuguese. doi: 10.1590/0034-7167-2019-0728.
CESARE, Manuele - D’AGOSTINO, Fabio; - COCCHIERI, Antonello. 2024. Exploring the Association between Complexity of Care, Medical Complexity, and Length of Stay in the Paediatric Setting Using a Nursing Minimum Data Set: A Study Protocol. In Nursing Reports, 2024, 14(4):2923-2934. https://doi.org/10.3390/nursrep14040213 [9]
CERELA-BOLTUNOVA, Olga - MILLERE, Inga - TRUPS-KALNE, Ingrida. 2024. Adaptation of the Nursing Activities Score in Latvia. In International Journal of Environmental Research and Public Health. 2024, vol. 21, no. 10, p. 1284; https://doi.org/10.3390/ijerph21101284 [10]
CHANG, Li-Yin, et al. 2019: The relationship between nursing workload, quality of care, and nursing payment in intensive care units. In Journal of Nursing Research, 2019, Feb;27(1):1-9. doi: 10.1097/jnr.0000000000000265.
DANTAS, M.J. - FIGUEIREDO, M.H. - FERREIRA, A.P. - FERREIRA, M., LEBREIRO, M., - GUEDES, V. 2019. Nursing workload: Context and measurement instruments - an integrative review. Suplemento digital Rev ROL Enferm 2019; 42(11-12).
DĘBSKÁ, G. et al. 2019. In Clinical Social Work and Health Intervention. 2019. Vol. 10 No. 2, s. 53 – 61; DOI 10.22359/cswhi_10_2_08
DÍAZ-GARCIA, J et al. 2021. Mental Load and Fatigue Assessment Instruments: A Systematic Review. In Int J Environ Res Public Health. 2021 Dec 31;19(1):419. doi: 10.3390/ijerph19010419.
DIMUNOVÁ, Lucia - RAKOVÁ JANA. 2019. Psychická pracovná záťaž sestier na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny. In Zdravotníctvo a sociálna práca: medzinárodný vedecký časopis zdravotníctva, ošetrovateľstva, laboratórnych a vyšetrovacích metód, pedagogiky a sociálnej práce. 2019, 14(1), 25-29. ISSN 1336-9326.
DOBROCH, J. et al. 2021. Factors predisposing to burnout syndrome among medical staff participating in complex surgical processes. In Indian Journal of Community Medicine. Jan 2021, vol 46, no. 2, pp. 258 – 262. https://doi.org/10.4103/ijcm.IJCM_625_20 [11]
DOS SANTOS, Luan Gomes - DE SOUSA VIEIRA, Elzo Everton - VALENTE, Antonia Regiane Pereira Duarte. 2023. Application of the scoring system and therapeutic interventions (TISS-28) in post cardiac surgery patients in the intensive care unit of a teaching hospital in western Pará. In . Seven Editora, 2023, 262-275.
ERWAN, F. 2020. Burnout Syndrome analysis among hospital nurses using Maslach Burnout Inventory - Human Service Survey (MBI-HSS): a case study. In IOP Conf. Ser.: Mater. Sci. Eng. 931 012025. doi: 10.1088/1757-899X/931/1/012025
FARJAN, Paweł - MARKIEWICZ, Renata - MARKIEWICZ-GOSPODAREK, Agnieszka. 2023. The Level of Psychological Tension and Professional Burnout in Nurses Employed in Hospital Emergency Departments. In Teka Komisji Prawniczej PAN Oddział w Lublinie, 2023, 16.2: 491-506. https://doi.org/10.32084/tkp.6285 [12]
FASOI, Georgia, et al. 2021. Assessment of nursing workload as a mortality predictor in intensive care units (ICU) using the nursing activities score (NAS) scale. In International Journal of Environmental Research and Public Health, 2021, Dec 24;18(1):79. doi: 10.3390/ijerph18010079. 18.1: 79.
FISCHBACHER, Sibylle, et al. 2024. A prospective longitudinal cohort study of the association between nurses’ subjective and objective workload. In Scientific Reports, 2024, Sep 30;14(1):22694. doi: 10.1038/s41598-024-73637-9.
FORNÉ, C. - YUGUERO, O.2022. Factor structure of the Maslach Burnout Inventory Human Services Survey in Spanish urgency healthcare personnel: a cross-sectional study. In BMC Med Educ 22, 615 (2022). https://doi.org/10.1186/s12909-022-03666-3 [13]
GARCÍA, Lorena Gómez, et al. 2022. Analysis of midwives’ situation and the need to measure their workloads. In Revista Brasileira de Enfermagem, 2022, Nov 11;75Suppl 3(Suppl 3):e20210920. English, Spanish. doi: 10.1590/0034-7167-2021-0920..
GARCIA, Lorena Gómez, et al. 2024. Designo of an instrument to measure midwives workloads based on nursing interventions. In Texto & Contexto-Enfermagem, 2024, https://doi.org/10.1590/1980-265X-TCE-2023-0120en [14]
GIL, María Fuensanta Hellín, et al. 2022. Multicenter application of a nursing workload measurement scale in adult hospitalization units. In International Journal of Nursing Sciences, 2022, Sep 28;9(4):460-466. doi: 10.1016/j.ijnss.2022.09.011.
GIL, Maria Fuensanta Hellín, et al. 2022 b. Qualitative validation of a scale for nursing workloads in hospitalization units. In Acta Paulista de Enfermagem, 2022 b, https://doi.org/10.37689/acta-ape/2022AO01961 [15]
GRIFFITHS, P. et al. 2020. Performance of the Safer Nursing Care Tool to measure nurse staffing requirements in acute hospitals: a multicentre observational study. In BMJ Open. 2020 May 15;10(5):e035828. doi: 10.1136/bmjopen-2019-035828.
HARUNA, Junpei, et al. 2022. Nursing activities score at discharge from the intensive care unit is associated with unplanned readmission to the intensive care unit. In Journal of Clinical Medicine, 2022, Sep 2;11(17):5203. doi: 10.3390/jcm11175203.
HELLÍN GIL, María Fuensanta, et al. 2022. Validation of a Nursing Workload Measurement Scale, Based on the Classification of Nursing Interventions, for Adult Hospitalization Units. In International Journal of Environmental Research and Public Health. 2022, Nov 23;19(23):15528. doi: 10.3390/ijerph192315528.
HOOGENDOORN, M. E., et al. 2021. The objective nursing workload and perceived nursing workload in Intensive Care Units: Analysis of association. International journal of nursing studies, 2021, Feb;114:103852. doi: 10.1016/j.ijnurstu.2020.103852.
HORNOWSKA, Elżbieta – PALUCHOWSKI, Wladyslaw, Jacek. 2013. The Working Excessively Questionnaire (WEQ) – theoretical background. In Polish Journal of Applied Psycholog. 2013, vol. 11 (3), 7-30
HOZOVÁ, Hana – VRUBLOVÁ, Yvetta. 2023. Psychosomatická záťaž u nelekářských zdravotnických pracovníků. In Ošetřovatelské perspektivy. 2023, 6(2):29-41, doi: 10.25142/osp.2023.013
HU, Huiling, et al. 2022. Nurses’ turnover intention, hope and career identity: the mediating role of job satisfaction. In BMC nursing, 2022, vol., 21, no. 43, https://doi.org/10.1186/s12912-022-00821-5 [16]
IDOFFSSON, Å, et.al. 2020. Development and validation of an instrument to measure nursing workload in the postanaesthesia care unit: An observational study. In European Journal of Anaesthesiology. 2020 Oct;37(10):864-873. doi: 10.1097/eja.0000000000001284.
JANUSZEK, Daria - KOBOS, Ewa , DZIEDZIC, Beata. 2023. Resilience index and mental stress of nursing staff working in intensive care units during the SARS-CoV-2 coronavirus pandemic. In Medical Science Pulse, 2023, 17.3: p. 61-70.
JARABICOVÁ, Oľga, et al. 2020. Perception of Work-Related Stress and Quality of Life among Nurses during COVID-19 Pandemic–An International, Multicenter Prospective Study. In International Journal of Environmental Research and Public Health, 2023, 20.4: 3393.
JARZYNKOWSKI, Piotr – PIOTROWSKA, Renata - MĘDRZYCKA – DĄBROWSKA, Wioletta -KSIĄŻEK Janina. 2022. Areas of Work Life as Predictors of Occupational Burnout of Nurses and Doctors in Operating Theaters in Poland—Multicenter Studies. In Healthcare 10, no. 1: 26. https://doi.org/10.3390/healthcare10010026 [17]
KANG, Yu Jin. 2021. Nursing Workload and Interventions of Licensed Nurses in Nursing Homes: An Observational Time and Motion Study. University of Minnesota, 2021.
KOMAČEKOVÁ, Dagmar. 2010. Fyzická a psychická záťaž pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti (prevencia, ochrana a podpora zdravia sestry). In Prohuman. [cit. 2024–10-30]. Dostupné na:https://www.prohuman.sk/psychologia/fyzicka-a-psychicka-zataz-pri-poskytovani-osetrovatelskej-starostlivosti-prevencia-ochrana-a-podpora-zdravia-sestry
KOWALCZUK, K., et al. 2020. Working Excessively and Burnout Among Nurses in the Context of Sick Leaves. In Front. Psychol., 25 February 2020, vol 11, https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020.00285 [18].
KRUPA, Sabina, et al. 2020. Effect of the ‘Enhanced Recovery after Surgery Protocol’on the workload of nurses in cardiac patients. In Kontakt, 2020, vol.22, no 3, p. 146-151. doi: 10.32725/kont.2020.030
LEBETH, Ruth M. et.al. 2021. A. Q. Curley; Nurses’ Perceptions of Workload Burden in Pediatric Critical Care. In Am J Crit Care 1 January 2021; 30 (1): 27–35. doi: https://doi.org/10.4037/ajcc2021725 [19]
Lin CY, et al.2022. Psychometric properties of the Maslach Burnout Inventory for Medical Personnel (MBI-HSS-MP). In Heliyon. 2022 Feb 1;8(2):e08868. doi: 10.1016/j.heliyon.2022.e08868.
LUCCHINI, Alberto, et al. 2020. Nursing Activities Score is increased in COVID-19 patients. In Intensive & critical care nursing, 2020, Apr 23;59:102876. doi: 10.1016/j.iccn.2020.102876
MACEDO, Rui, et al. 2021. Nursing activities score: adaptação transcultural e validação para a população portuguesa. In Servir, 2021, vol. 2, no. 01, p. 19-30. doi:
https://doi.org/10.48492/servir0201.23763 [20]
MAGHSOUD, F., et al. 2022. Workload and quality of nursing care: the mediating role of implicit rationing of nursing care, job satisfaction and emotional exhaustion by using structural equations modeling approach. In BMC Nurs . 2022 21, 273. https://doi.org/10.1186/s12912-022-01055-1 [21]
MARGADANT, Charlotte, et al. 2020. The nursing activities score per nurse ratio is associated with in-hospital mortality, whereas the patients per nurse ratio is not. Critical care medicine, 2020, Jan;48(1):3-9. doi: 10.1097/CCM.0000000000004005.
MARGADANT, Charlotte et al. 2020 b. The quantification of nursing workload in Intensive Care Units. 2020. PhD Thesis. Universiteit van Amsterdam.
MARGADANT, Charlotte et al. 2020c. Validation of the nursing activities score (NAS) using time-and-motion measurements in dutch intensive care units.. In Research Square Platform LLC. 2020. https://doi.org/10.21203/rs.2.20293/v1 [22]
MATIŠÁKOVÁ, I., et al. 2021. Neuropsychická záťaž sestier pracujúcich v geriatrii. In Zdravotnícke listy. 2021, Vol 9, Issue 2, p. 48 ISSN 1339-3022
MZ SR. 2007. Vyhláška MZ SR č. 542/2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
NCZI, 2022. Pracovníci v zdravotníctve Slovenskej republiky 2022.[cit. 2024–10-30 ]. Dostupné na: https://data.nczisk.sk/statisticke_vystupy/Pracovnici_zdravotnictve/Prac... [23]
NIERI, Alexandra-Stavroula Clinical Severity et al. 2020. Clinical Severity as a Predictor of Nursing Workload in Pediatric Intensive Care Units: A Cross-Sectional Study. In The World of Critical Care Nursing, Vol. 13, No. 4, 2020, p. 175–184. doi: 10.1891/WFCCN-D-19-00011
NOBRE, Raiane Antônia Santos, et al. 2019. Aplicación del Nursing Activities Score (NAS) en diferentes tipos de UCI’s: una revisión integrativa. In Enfermería Global, 2019, vol.18, no. 56, p. 485-528. versión On-line ISSN 1695-6141. https://dx.doi.org/10.6018/eglobal.18.4.362201 [24]
OBRONČÍKOVÁ, A. et al. 2015. Psychological strain between nurses. In Cent Eur J Nurs Midw. 2015;6(4), p. 352–359 doi: 10.15452/CEJNM.2015.06.0027
OLIVEIRA, Elaine Machado, et al. 2019. Nursing Activities Score and the cost of nursing care required and and available. In Rev Bras Enferm. 2019, Feb;72(suppl 1):137-142.
doi: 10.1590/0034-7167-2017-0655.
PADILHA , KG et al. 2005. Therapeutic intervention scoring system-28 (TISS-28): diretrizes para aplicação [Therapeutic intervention scoring system-28 (TISS-28): directions for application]. In Rev Esc Enferm USP. 2005 Jun;39(2):229-33. doi: 10.1590/s0080-62342005000200014.
PARK, Sookyung et al. 2024. Quantifying emergency department nursing workload at the task level using NASA-TLX: An exploratory descriptive study. In International Emergency Nursing. 2024. Vol. 74, p. 101424, ISSN 1755-599X, https://doi.org/10.1016/j.ienj.2024.101424 [25].
PÉREZ Francisco, et al. 2020. "Influence of Workload on Primary Care Nurses’ Health and Burnout, Patients’ Safety, and Quality of Care: Integrative Review" In Healthcare . vol. 8, no. 1, p. 12. https://doi.org/10.3390/healthcare8010012 [26]
PHILLIPS, Carswella. 2020. Relationships between workload perception, burnout, and intent to leave among medical–surgical nurses. In International Journal of Evidence-Based Healthcare 18(2):p 265-273, June 2020. doi: 10.1097/XEB.0000000000000220
PIRRET, Alison M., et al. 2024. The comparison of the Nursing Activities Score and TrendCare to accurately measure critical care nursing workload: A prospective observational design. In Intensive and Critical Care Nursing, 2024, Apr;81:103568. doi: 10.1016/j.iccn.2023.103568.
QEDAIR, Jumanah T., et al. 2022. Prevalence and factors associated with burnout among nurses in Jeddah: a single-institution cross-sectional study. In BMC nursing, 2022, 26;21(1):287. doi: 10.1186/s12912-022-01070-2.
RACY, Stepney, et al. 2021. A review of inpatient nursing workload measures. In Journal of clinical nursing, 2021, Jul;30(13-14):1799-1809. doi: 10.1111/jocn.15676.
RASOOLY, Irit R., et al. 2021. Physiologic monitor alarm burden and nurses’ subjective workload in a children’s hospital. In Hospital pediatrics. 2021, Jul;11(7):703-710. doi: 10.1542/hpeds.2020-003509.
REGUERA - CARRASCO, Cristina - BARRIENTOS-TRIGO, Sergio. 2024. Instruments to measure complexity of care based on nursing workload in intensive care units: A systematic review. In Intensive and Critical Care Nursing, 2024, Oct;84:103672. doi: 10.1016/j.iccn.2024.103672.
REIS, Juliana Dias Dos, et al. 2023. Impact of wound dressing changes on nursing workload in an intensive care unit. In International journal of environmental research and public health, 2023, Mar 28;20(7):5284. doi: 10.3390/ijerph20075284.
RENGEINÉ, T. K., et al. 2020. Mapping nursing interventions using the Therapeutic Intervention Scoring System in bloodless liver transplantations. In Intensive and Critical Care Nursing, 2020, Dec;61:102917. doi: 10.1016/j.iccn.2020.102917.
REPPER, Pascal, et al. 2020. Nursing Activities Score is increased in COVID-19 patients. In Intensive & critical care nursing, 2020, May 27;60:102891. doi: 10.1016/j.iccn.2020.102891
ROSSI FERREIRA, Ronaldo, et al. 2023. Relationship between the work schedule prepared by nurses and the nursing activities score. In Revista Baiana de Enfermagem, 2023, 37. p. 1 ISSN 0102-5430. doi: 10.18471/rbe.v.37.51942
SANSON, Gianfranco, et al. 2019. Nursing diagnoses, interventions, and activities as described by a nursing minimum data set: a prospective study in an oncology hospital setting. In Cancer Nursing, 2019, Mar/Apr;42(2):E39-E47. doi: 10.1097/NCC.0000000000000581.
SARDO, Pedro Miguel Garcez, et al. 2023. Nursing workload assessment in an intensive care unit: A retrospective observational study using the Nursing Activities Score. In Nursing in critical care, 2023, Mar;28(2):288-297. doi: 10.1111/nicc.12854.
SCRUTH, Elizabeth. 2020. Nursing activities score, nurse patient ratios, and ICU mortality: its more complicated than that. In Critical care medicine, 2020, vol. 48, no. 1, p. 126-127. doi: 10.1097/CCM.0000000000004068.
SILVA, S. N., et al. 2019. Use of Nursing Interventions as an Indicator to Assess the Workload of Nurses in a Tertiary Care Surgical Ward Setting in Sri Lanka. In Studies in Health Technology and Informatics, 2019, 264: 1582-1583. doi: 10.3233/SHTI190545.
SIMOES, Joao Lindo, et al. 2021. Nursing workload assessment in an intensive care unit: A 5‐year retrospective analysis. In Journal of clinical nursing, 2021, Feb;30(3-4):528-540. doi: 10.1111/jocn.15570.
SLABŠINSKIENÉ, Eglė, et al. 2020. "Factorial Validity and Variance of the Maslach Burnout Inventory between Demographic and Workload Groups among Dentists of Lithuania" In International Journal of Environmental Research and Public Health 17, no. 24: 9154. https://doi.org/10.3390/ijerph17249154 [27]
SOEWARDI, H. - KUSUMA, S.R. 2019. Workload Analysis and Improvement of the Nurses Duty in the Hospital In IOP Conf. Ser.: Mater. Sci. Eng. 530 012036. doi10.1088/1757-899X/530/1/012036
SOOKYUNG, Junsang Yoo, et al. Quantifying emergency department nursing workload at the task level using NASA-TLX: An exploratory descriptive study. In Int Emerg Nurs. 2024 Jun:74:101424. doi: 10.1016/j.ienj.2024.101424
SOOMANN MAARJA et al. 2022. The SARS-CoV-2 Pandemic Impacts the Management of Swiss Pediatric Intensive Care Units In Front. Pediatr., 28 January 2022Sec. Pediatric Critical Care Volume 10 - 2022 | https://doi.org/10.3389/fped.2022.761815 [28]
SOUZA, Priscilla - CUCOLO, Danielle Fabiana - PERROCA, Marcia Galan. 2019. Nursing workload: influence of indirect care interventions.In Revista da Escola de Enfermagem da USP, 2019, Jun 3;53:e03440. doi: 10.1590/S1980-220X2018006503440.53: e03440.
STAFSETH, Siv Karlsson. 2019. Assessment of Nursing intensity with Nursing Activities Score in Norwegian Intensive Care Units., Series of dissertations submitted to the Faculty of Medicine. Oslo : University of Oslo, 2019. 112s. ISBN 978-82-8377-491-7
STUCHLÍKOVÁ, Karolína – PADYŠÁKOVÁ, Hana. 2017. Význam nespecifického faktoru psychické zátěže v práci všeobecných sester. In Zdravotníctvo a sociálna práca. Bratislava, 2017, 12(2), 22-30. ISSN 1336-9326.
SU, Qian, et al. 2023. The mediating effect of clinical teaching behavior on transition shock and career identity among new nurses: a cross-sectional study. In Nurse Education Today, 2023, vol. 125, 105780,I SSN 0260-6917125. doi.org/10.1016/j.nedt.2023.105780.
SUN, Jiwen; LI, Yihan - SHEN, Nanping. 2021. The Use of the Nursing Interventions Classification in Identifying the Workload of a Nursing Team in a Pediatric Oncology Center. In Nurses and Midwives in the Digital Age. IOS Press, 2021. p. 83-84. Dec 15;284:83-84. doi: 10.3233/SHTI210673.
SUN, H. - Zhang T. – WANG, X. – WANG, C. – ZHANG, M. – SONG, H. 2023. The occupational burnout among medical staff with high workloads after the COVID-19 and its association with anxiety and depression. In Front Public Health. 2023 Oct 26;11:1270634. doi: 10.3389/fpubh.2023.1270634.
SURENDRAN, Anu, et al. 2024. Cognitive mental workload of emergency nursing: A scoping review. In Nursing Open, 2024, 2024 Feb;11(2):e2111. doi: 10.1002/nop2.2111
SZYDŁOWSKA-PAWLAK, Paulina, et al. 2019. Evaluation of the workload of nurses caring for patients with congenital diaphragmatic hernia in a neonatal intensive care unit, according to the TISS-28 and NEMS scales. In Nursing Problems/Problemy Pielęgniarstwa, 2019, vol. 27, no. 1, p. 34-37. doi: http://dx.doi.org/10.5114/ppiel.2019.84626 [29]
SZYDŁOWSKA-PAWLAK, Paulina, et al. 2023. Workload in the Care of a Patient with Congenital Diaphragmatic Hernia and the Patient’s Need for Nursing Care. In Preprints. 2023, 2023020187. https://doi.org/10.20944/preprints202302.0187.v1 [30] 2023.
TROVÓ, Simone Aparecida - CUCOLO, Danielle Fabiana - PERROCA, Marcia Galan. 2020. Time and quality of admissions: nursing workload. In Revista da Escola de Enfermagem da USP. 2020;73(5):e20190267. doi: 10.1590/0034-7167-2019-0267.
TROVÓ, Simone Aparecida - CUCOLO, Danielle Fabiana - PERROCA, Marcia Galan. 2021. Transfer of patients in hospital units: impacts on nursing workload. In Rev Esc Enferm USP. 2021 Jun 18;55:e0327. doi: 10.1590/S1980-220X2020024903727.
TUBBS-COOLEY, HL. – MARA, CA. - , CARLE, AC. - GURSES AP. 2018. The NASA Task Load Index as a measure of overall workload among neonatal, paediatric and adult intensive care nurses. In Intensive Crit Care Nurs. 2018 Jun;46:64-69. doi: 10.1016/j.iccn.2018.01.004.
TURAN, Nazan - ANÇEL, Gülsüm. 2020. Examination of the psychological changes in nurses due to workload in an intensive care unit: a mixed method study. In Contemporary Nurse, 2020, Apr; vol. 56, no. 2, p. 171-184. doi: 10.1080/10376178.2020.1782762.
VELOZO, Kelly Dayane Stochero, et al. 2021. Comparison of nursing workload in a Pediatric Intensive Care Unit estimated by three instruments. In Revista da Escola de Enfermagem da USP, 2021 Aug 27:55:e00547. doi: 10.1590/1980-220X-REEUSP-2020-0547
VILA-VIDAL, M. - ESTRUGA-ASBERT, A. - JAM-GATELL, R. 2024. Use of an assessment system for the allocation of human resources in the intrahospital transport of the patient admitted to an intensive care unit. In Enfermería Intensiva (English ed.), 2024. Apr 27:S2529-9840(24)00018-1. doi: 10.1016/j.enfie.2024.02.001.
VIVANCO-ALLENDE, Ana, et al. 2020. Validation of a Therapeutic Intervention Scoring System (TISS-28) in critically ill children. In Anales de Pediatría (English Edition). 2020, vol. 92, Iss. 6, p. 339-344. doi: 10.1016/j.anpede.2019.10.007
VUKOVIƇ, Lj. 2020. Assessment of Nurses’ Workload in Intensive Care Unit by Use of Scoring Systems. In Croat Nurs J. 2020; vol. 4, no. 1,p. 59-71. doi: 10.24141/2/4/1/5
WILCZEK‐RUŻYCZKA, Ewa, et al. 2019. The mediational effect of coherence on the relationship between mental load and job burnout among oncology nurses. In International Journal of Nursing Practice. 2019. Jun;25(3):e12736. doi: 10.1111/ijn.12736.
YUSEFI, Ali Reza, et al. 2021. Workload status and its relationship with job stress in nurses during the COVID-19 pandemic. In Iranian Journal of Health Sciences, 2021. Vol. 9, Iss. 4, p. 1-11. doi: http://dx.doi.org/10.18502/jhs.v9i4.8214 [31]
ZAGHINI, F. et al. 2024. Workload of home care nurses: Italian adaptation, validity, and reliability of the National Aeronautics and Space Administration Task Load Index questionnaire. In Public Health Nursing, 1–11. https://doi.org/10.1111/phn.13387 [32]
ZAJIC, Paul, et al. 2024. Intensive care unit caseload and workload and their association with outcomes in critically unwell patients: a large registry-based cohort analysis. In Critical Care. 2024. 28, 304 . https://doi.org/10.1186/s13054-024-05090-z [33]
ŽÍDKOVÁ, Z. 2002. Využití dotazníku k hodnocení psychické zátěže při práci. In České pracovní lékařství. 2002;3:69-72.