Evaluation of the fulfillment of the minimum requirements for the internal assessment of patient safety system in the field of safe communication in selected institutional health facilities
Abstrakt
Východiská: Komunikácia je súčasťou kultúry bezpečnosti v organizácii.
Cieľ: Zhodnotiť dodržiavanie minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie v ústavnom zdravotníckom zariadení.
Súbor a metodika: 25 sestier hodnotilo plnenie minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie pomocou check listu-záznamu a obsahovej analýzy dokumentov v mesiacoch január-apríl 2024 v šestnástich ústavných zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike.
Výsledky: Priemerná hodnota 35,2 % vo všetkých hodnotených kritériách poukazuje na výrazné nedodržiavanie ustanovení vyhlášky v oblasti bezpečnej komunikácie. Výsledky považujeme za kritické vzhľadom na bezpečnosť komunikácie. V hodnotených zdravotníckych zariadeniach neboli splnené minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie.
Záver: Bezpečnosť komunikácie je v nemocniciach zanedbávaná a podceňovaná. Nastavenie systému bezpečnej a efektívnej komunikácie komplikuje aj postoj riadiacich pracovníkov, pre ktorých nie je bezpečná komunikácia prioritou.
Kľúčové slová: Bezpečnosť pacienta. Komunikácia. Minimálne požiadavky. Zdravotnícke zariadenie.
Abstract
Background: Communication is part of the culture of safety in the organization.
Objective: Evaluate of the fulfillment of the minimum requirements for the internal patient safety assessment system in the field of secure communication in an institutional health care facility.
Sample and methods: 25 nurses assessed the fulfillment of the minimum requirements for the internal patient safety assessment system in the field of secure communication using a checklist-record and content analysis of documents in the months of January-April 2024 in sixteen institutional health care facilities in the Slovak Republic.
Results: The average value of 35.2% in all evaluated criteria points to significant non-compliance with the provisions of the decree in the field of secure communication. We consider the results to be critical in terms of communication security. The minimum requirements for the internal patient safety assessment system in the field of secure communication were unfulfilled in the evaluated health care facilities.
Conclusion: The security of communication is neglected and underestimated in hospitals. Setting up a system of secure and efficient communication also complicates the attitude of managers for whom secure communication is not a priority.
Key words: Patient safety. Communication. Minimal requirements. Health care facility.
ÚVOD
Vyhláškou MZ SR č. 444/2019 Z. z. o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti stanovená povinnosť zaviesť a dodržiavať interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta.
Po 1. januári 2021 musel poskytovateľ preukázať, že má zavedený interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta a postupuje podľa stanovených požiadaviek. Ak nebude mať systém bezpečnosti pacienta implementovaný, môže ministerstvo zdravotníctva uložiť poskytovateľovi pokutu až desať tisíc EUR. Prvé pozitívne výsledky v oblasti bezpečnosti pacienta sa očakávali v druhej polovici roka 2021.
Interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta je zameraný na identifikáciu, analýzu, riadenie a predchádzanie nežiadúcich udalostí súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v dôsledku ktorých môže dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, zhoršeniu zdravotného stavu pacienta alebo k prípadnému poškodeniu zdravia pacienta. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti hodnotí plnenie minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta prostredníctvom interného auditu. Pomocou auditu manažment zdravotníckeho zariadenia sleduje implementáciu a dodržiavanie legislatívnych požiadaviek, systematicky preveruje jednotlivé postupy s cieľom zabrániť chybám. Výsledky auditu slúžia aj k tvorbe stratégii na predchádzanie nežiadúcich udalostí. Podľa Kilíkovej et al. (2020) má pochopenie problematiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacienta zásadný význam a vplyv na kvalitu zdravotnej starostlivosti. Systémový prístup v budovaní manažmentu bezpečnosti je výzvou pre riadiacich pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach, aby sa zvýšila kvalita starostlivosti a celková spokojnosť pacientov. V praxi však pretrváva mnoho neriešených problémov v rámci bezpečnosti pacienta. V našej štúdii sme sa zamerali na bezpečnú komunikáciu v ústavnom zdravotníckom zariadení. Podľa § 2 ods. 11 vyhlášky MZ SR č. 444/2019 Z. z. o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta má poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti splnené minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie, ak má vypracovaný postup:
a) jednotnej komunikačnej schémy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov,
b) na zabezpečenie dostatočného času na konzultáciu s pacientom tak, aby pacient mohol popísať svoj zdravotný stav a jeho súvislosti a mal možnosť klásť ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi otázky,
c) použitia alternatívnych komunikačných techník medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom vrátane poskytnutia obrazových a písomných komunikačných a inštruktážnych pomôcok pre pacientov,
d) sledovania a analýzy zistených nedostatkov pri komunikácii s pacientom,
e) na zabezpečenie autonómie u ľudí s mentálnym postihnutím a seniorov,
f) opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
Komunikácia je hlavným nástrojom nášho spoločného dorozumievania sa a chyby v komunikácii môžu viesť k nedorozumeniam a následnému poškodeniu, prípadne zhoršeniu zdravotného stavu pacienta. Implementáciou požiadaviek z vyhlášky sa mali zaviesť jasné a jednotné pravidlá pre internú komunikáciu v zdravotníckom zariadení. Noviyanti, Ahsan & Sudartya (2021) zdôrazňujú, že komunikácia je súčasťou kultúry bezpečnosti a budovanie kultúry bezpečnosti v organizácii začína práve komunikáciou. Podľa Jang, Lee & Lee (2022) je efektívna komunikácia kľúčový faktor, ktorý prispieva k bezpečnosti pacientov.
Komunikácia je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o pacienta. Komunikáciu v zdravotníckom zariadení ovplyvňujú systémy, procesy a kultúra (Ross, 2018). Komunikácia v rámci organizačnej kultúry by mala byť charakterizovaná otvorenosťou, poskytovaním spätnej väzby a komunikovaním o chybách (Lee Sh et al., 2016). Komunikácia v organizácii zahŕňa prenos informácií v organizácii, rôzne vzory komunikácie pre veľký počet osôb - inštrukcie, príkazy, rozhovory, schôdze, telefonické hovory, emailovú komunikáciu, listy, príručky, smernice, a pod. Sedlák (2008) zdôrazňuje, že zamestnanci musia rozumieť toku informácií v komunikácii, účelu, podstate a obsahu z hľadiska efektívnosti organizačnej komunikácie.
Komunikácia je dôležitá vo všetkých aspektoch starostlivosti. Každé zdravotnícke zariadenie by malo svojich zamestnancov, najmä tých, ktorí prichádzajú do bezprostredného kontaktu s pacientmi, pravidelne školiť v komunikačných zručnostiach, čo sa však u nás deje len veľmi zriedkavo (Klucho, 2017). Aj podľa Dimunovej (2017) patrí v súčasnosti k najväčším výzvam v zdravotníctve bezpečnejšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov o princípoch bezpečnej starostlivosti. Vzdelávanie v oblasti bezpečnosti pacientov sa zameriava na získanie vedomostí, prístupov a zručností, ktoré sú potrebné na podporu zmien v správaní v záujme poskytovania bezpečnejšej starostlivosti. Príručka SZO (2011) je určená na vzdelávanie o bezpečnosti pacientov. Efektívna komunikácia je jedným z programov vzdelávania zdravotníckych pracovníkov o bezpečnosti pacientov. K základným témam vzdelávacieho programu „Ako efektívne komunikovať“ patria napríklad témy: Komunikačné riziko; Ako otvorene komunikovať s pacientom po nežiadúcej udalosti; Získanie informovaného súhlasu; Rešpektovanie kultúr a informovanosť. Autori príručky SZO vychádzali z austrálskych a kanadských noriem.
Australian Commission on Safety and Quality in Health Care (2021) vyžaduje, aby zdravotnícke organizácie implementovali systémy a procesy na podporu efektívnej klinickej komunikácie a dokumentácie. Cieľom normy Communicating for Safety je zabezpečiť včasnú, účelnú a efektívnu komunikáciu a dokumentáciu, ktorá podporuje nepretržitú, koordinovanú a bezpečnú starostlivosť o pacientov. Komunikácia je rozhodujúca pre poskytovanie bezpečnej starostlivosti o pacienta. Zlyhanie komunikácie, nedostatočná dokumentácia klinických informácií môžu viesť k chybám, nesprávnej diagnóze, nevhodnej liečbe. Kvalitná komunikácia v zdravotníckom zariadení súvisí aj s minimalizáciou konfliktov. Kutlík (2017) si v príspevku kladie otázku ako sú zdravotnícki pracovníci pripravení plniť úlohu komunikátorov a komunikantov, teda poskytovateľov a prijímateľov informácii. Poukazuje pritom najmä na komunikáciu lekárov s pacientmi, ktorá sa v súčasnosti pohybuje v dvoch extrémoch: alebo s nimi hovoria príliš zložito a odborne, alebo nie sú primerane empatickí. V oblasti bezpečnosti pacientov sa zdôrazňuje dôležitosť správnej a včasnej komunikácie (Jang, Lee & Lee, 2022). Ku kľúčovým nástrojom zefektívňujúcim poskytovanie zdravotnej starostlivosti a prenos informácií patrí podľa Dimunovej (2017) aj zavádzanie informačno-komunikačných technológií do zdravotníckej praxe.
Minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie sú v Slovenskej republike ustanovené vyhláškou MZ SR č. 444/2019 Z. z. o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta.
Pre komparáciu uvádzame legislatívnu normu v Českej republike: „Minimální požadavky pro zavedení interního systému hodnocení kvality a bezpečí poskytovaných zdravotnických služeb“ uverejnenú vo Věstníku MZ ČR, částka 13/2021, s. 2-18. Hoci sú tieto požiadavky vo Vestníku, ktorý obsahuje Metodické opatrenia a Odborné usmernenia považované za predpisy nižšej právnej sily s odporúčacím charakterom, sú pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v Českej republike povinné: „Interní hodnocení kvality a bezpečí představuje pro všechny poskytovatele zdravotních služeb sadu povinných minimálních požadavků pro poskytování kvalitní a bezpečné péče, jejichž obsah bude dle potřeby aktualizován a rozšiřován.“ Minimálne požiadavky na bezpečnú komunikáciu obsahuje štandard RBC 6 - Bezpečná komunikace, ktorý patrí medzi rezortné bezpečnostné ciele. Obsahuje päť ukazovateľov/ minimálnych požiadaviek. Štandard je splnený ak má poskytovateľ splnené ukazovatele kvality a bezpečnosti:
- „vypracován a zaveden jednotný systém používaných interních zkratek;
- zavedeny standardní postupy pro případy telefonických ordinací léčivých přípravků;
- vypracován postup hlášení kritických hodnot vyšetření;
- vypracovaný postup předávání informací telefonicky osobám určeným pacientem, organům státní správy, organům činných v trestním řízení a dalším osobám, které jsou oprávněny k získání informací o stavu pacienta a médiím;
- stanoven způsob ověření realizaci a účinnosti/efektivity standardu v přímé péči o pacienta (např. interní audit, hlášení nežádoucích událostí) a v případe zjištění nedostatků přijímá nápravná opatření“.
Z komparačnej tabuľky č. 1 je zrejmý výrazný rozdiel v stanovených minimálnych požiadavkách na bezpečnú komunikáciu v ústavných zdravotníckych zariadeniach v oboch krajinách.
Tabuľka 1 Komparácia minimálnych požiadaviek na bezpečnú komunikáciu v ústavných zdravotníckych zariadeniach v SR a ČR
[3]
Zavedením opatrení pre bezpečnú internú komunikáciu v zdravotníckom zariadení sa zníži riziko nedorozumení a následného poškodenia pacienta. Dodržiavanie pravidiel pre bezpečnú komunikáciu je prevenciou pochybení v starostlivosti o pacienta, minimalizujú sa komunikačné bariéry spôsobené vekom, jazykovou alebo kultúrnou odlišnosťou, úrovňou vzdelania, zmyslovými poruchami, zdravotným stavom pacienta a pod. Pacient musí poskytnutým informáciám rozumieť (Věstník MZ ČR, částka 13/2021, s. 2-18).
Podľa nášho názoru v oboch právnych predpisoch absentujú požiadavky na efektívnu strategickú komunikáciu zameranú na zvládnutie kybernetických bezpečnostných incidentov, napr. na kybernetickú bezpečnosť zdravotných záznamov, ktoré sú tiež súčasťou písomnej komunikácie. Zdravotnícke zariadenia musia dbať na ochranu citlivých zdravotníckych údajov pacientov: zdravotná dokumentácia, osobné údaje a pod. V Českej republike boli zaznamenané kybernetické útoky na nemocnice. Môžu spôsobiť stratu prístupu k rezervačnému systému, údajom pacientov, stratu prístupov k technológiám, čo môže ochromiť fungovanie celej nemocnice. Dubovecká (2023) prezentuje niektoré výzvy v oblasti zabezpečenia údajov pre moderné zdravotníctvo z Akčného plánu do roku 2025 „Kybernetická bezpečnost resortu zdravotnictví 2021-2025“ :
- Uchovávanie informácií v zdravotných záznamoch-ochrana pred útokmi hackerov
- Elektronické zdravotné záznamy a výmena informácií
- Modernizovať technológie v nemocniciach
- Mobilné aplikácie-používanie tabletov v zdravotníckych zariadeniach (Dubovecká,2023).
CIEĽ
Analýza bezpečnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v ústavnom zdravotníckom zariadení - hodnotenie minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie.
SÚBOR A METODIKA
Zber údajov sa uskutočnil v mesiacoch január-apríl 2024 v šestnástich ústavných zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike - vo vybraných oddeleniach a klinikách. 25 sestier hodnotilo plnenie minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie pomocou check listu - Záznamu o vyhodnotení splnenia minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie na svojom pracovisku. Záznam obsahoval pätnásť hodnotených kritérií s použitím metód interného auditu: otázka pre sestru, pozorovanie sestry, posúdenie prostredia, overenie pomôcok, analýza dokumentácie. V prípade, že malo hodnotené oddelenie/ klinika vypracovaný postup - internú smernicu k bezpečnej komunikácii, sestry analyzovali obsahovú náplň dokumentu.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Po sumárnej analýze záznamov prezentujeme v tab. 2 výsledky dodržiavania § 2 ods.11 vyhlášky MZ SR č. 444/2019 Z. z. o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta. Hodnotili sme pätnásť kritérií. Priamo s uvedenou vyhláškou súvisia kritériá č. 1 - hodnotí písm. a); č. 2 - hodnotí písm. b); č. 3 a 15 - hodnotí písm. c); č. 4 a 9 - hodnotí písm. d); č. 5, 11 a 12 - hodnotí písm. e) a č. 6 a 13 - hodnotí písm. f).
Tabuľka 2 Celkové vyhodnotenie splnenia minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie
[4]
Priemerné hodnotenie (35,2 %) všetkých hodnotených kritérií poukazuje na výrazné nedodržiavanie ustanovení vyhlášky. Celkovo môžeme skonštatovať, že v hodnotených zdravotníckych zariadeniach neboli splnené minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta v oblasti bezpečnej komunikácie. Ani jedno z šestnástich hodnotených ústavných zdravotníckych zariadení nedosiahlo hodnotenie v rozpätí 99-81 %, čo považujeme za čiastočné splnenie minimálnych požiadaviek. Výsledky uvedené v tab. 2 považujeme za kritické vzhľadom na bezpečnosť komunikácie. Štúdia Holej (2012) potvrdila signifikantný význam komunikácie v nemocnici. Zamestnanci potvrdili, že komunikácia má vplyv na ich pracovný výkon, správanie, konanie a spokojnosť. Komunikácia je v organizácii zanedbávaným manažérskym nástrojom a štúdia Holej po analýze komunikácie v nemocnici poukázala na podceňovanie významu komunikácie manažmentom zdravotníckeho zariadenia, na nepochopenie a neznalosť obsahu internej komunikácie. Manažéri v nemocniciach musia reflektovať na neustále zmeny v externom prostredí a implementovať ich do organizácie, riešiť nedostatok financií a pod., takže komunikácia nie je pre manažment nemocníc prioritou. Najčastejšou príčinou problémov v internej komunikácii je podľa manažérov nedostatok času a autorka dodáva aj neznalosť problematiky zo strany riadiacich pracovníkov. Kombinácia týchto príčin spolu s nedostatkom financií komplikuje nastavenie systému bezpečnej a efektívnej komunikácie. Avšak významným aspektom je pozitívny postoj manažérov, ktorí sú ochotní sa zaoberať manažmentom bezpečnosti (Holá, 2012).
Iba sedem poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v našom súbore z celkového počtu 25 hodnotených malo vypracovanú jednotnú komunikačnú schému pre všetkých zdravotníckych pracovníkov v súlade s § 2 ods. 11, písm. a) vyhlášky MZ SR č. 444/2019 Z. z. o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta. Po obsahovej analýze tohto postupu konštatujeme, že je značná rôznorodosť medzi komunikačnými schémami v hodnotených nemocniciach (tab. č. 3), resp. niektoré postupy nemôžeme považovať za komunikačnú schému. Komunikačná schéma slúži na grafické vyjadrenie komunikačného procesu v organizácii, mala by byť prehľadná a zrozumiteľná.
Tabuľka 3 Obsah jednotnej komunikačnej schémy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov
[5]
Sovariová Soosová, Zamboriová & Murgová (2017) sa vo svojej štúdii zamerali na posúdenie kultúry bezpečnosti pacienta v nemocniciach na Slovensku tak, ako ju vnímajú sestry a posúdenie jej vplyvu na percepciu stupňa bezpečnosti pacientov. Autorky použili dotazník The Hospital Survey on Patien Safety Culture (HSOPSC). Po analýze domén nemocničnej kultúry bezpečnosti pacienta zistili, že ani v jednej doméne nebolo dosiahnuté skóre 75 %. Za optimálnu kultúru bezpečnosti sa považuje dosiahnutie skóre pozitívnych odpovedi 75 % a viac. V doménach týkajúcich sa bezpečnej komunikácie boli dosiahnuté nasledovné výsledky:
Spätná väzba a komunikácia v súvislosti s pochybeniami- skóre 74,10 %; Odovzdávanie informácii - skóre 53,20 % a v doméne Otvorená komunikácia - skóre 50,06 %. Podľa Ross (2018) je príčinami neefektívnej komunikácie z hľadiska bezpečnosti u sestier nedostatočná komunikácia o pacientovom stave s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, nedostatočná interpretácia a dokumentácia klinických nálezov.
Druhé hodnotené kritérium bolo zamerané na dodržanie písm. b) v § 2 ods.11 vyhlášky MZ SR č. 444/2019 Z. z., ktorým sme zisťovali, či má poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti vypracovaný postup na zabezpečenie dostatočného času na konzultáciu s pacientom tak, aby pacient mohol popísať svoj zdravotný stav a jeho súvislosti a mal možnosť klásť ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi otázky. Iba päť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti z 25 hodnotených má vo vnútornom predpise stanovený časový interval v minútach na konzultáciu s pacientom (tab. č. 4). V priemere je časový interval vymedzený na 15 minút.
Tabuľka 4 Časový interval v minútach stanovený v postupe na konzultáciu s pacientom
[6]
Ďalšie negatívne zistenie odhalené v našej štúdii sa týkalo postupu použitia alternatívnych komunikačných techník medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom vrátane poskytnutia obrazových a písomných komunikačných a inštruktážnych pomôcok pre pacientov. Iba traja poskytovatelia majú vypracovaný daný postup. V praxi absentujú piktogramy a iné komunikačné pomôcky. Sestry sú nútené vyrábať svojpomocne niektoré komunikačné pomôcky, aby umožnili a uľahčili komunikáciu s pacientmi.
Tabuľka 5 Alternatívne komunikačné techniky používané v ústavnom zdravotníckom zariadení
[7]
Alternatívnou komunikáciou dočasne alebo trvale kompenzujeme prejavy poruchy alebo postihnutia u osôb s postihnutím reči a písania. Alternatívne komunikačné systémy sa používajú ako náhrada hovorenej reči, aby jedinec s poruchou komunikácie mohol vyjadrovať svoje potreby a zdieľať svoje pocity alebo zážitky. Tento spôsob komunikácie využívame u pacientov po mozgovej mŕtvici, po úraze mozgu, s dysfáziou, s dyzartriou, u jedincov s mentálnym postihnutím alebo poruchou autistického spektra. Komunikáciu uľahčujú piktogramy, používanie znakovej reči, prstová abeceda, dotyková abeceda, obrázkový komunikačný systém, atď. Vedenie ústavných zdravotníckych zariadení v našej štúdii nezabezpečuje sestrám a ostatným zdravotníckym pracovníkom alternatívne komunikačné pomôcky, čo významne ohrozuje bezpečnosť pacientov.
Päť poskytovateľov z 25 hodnotených má vypracovaný postup na sledovanie a analýzu zistených nedostatkov pri komunikácii s pacientom v súlade s písm. d), § 2, ods. 11 vyhlášky MZ SR č. 444/ 2019 Z.z. Zaujímalo nás aké najčastejšie nedostatky boli zistené pri komunikácii s pacientom a akým spôsobom sa sledujú nedostatky pri komunikácii s pacientom. Medzi najčastejšie negatíva komunikácie patrí nedostatok času na rozhovor s pacientom, poskytnutie veľkého množstva informácií alebo naopak nedostatočné informovanie, poučenie; používanie odbornej terminológie, pacient nevie s kým hovorí; nízka úroveň empatie u zdravotníckych pracovníkov; nevyužívanie neverbálnej komunikácie.
Nedostatky počas komunikácie s pacientom sa sledujú viacerými spôsobmi, ale najčastejšie pomocou dotazníkov. Druhým frekventovaným spôsobom je podanie podnetu na riaditeľstvo nemocnice, najmä ako sťažnosť na neprofesionálny proklientský prístup zdravotníckeho pracovníka k pacientovi alebo rodinným príslušníkom. Zisťovali sme, či zabezpečuje poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti nápravu pri zistení nedostatkov súvisiacich s bezpečnou komunikáciou a aké opatrenia boli zrealizované na odstránenie zistených nedostatkov. Na základe analýzy dotazníkov sa konkrétne podnety riešia ihneď; adresné sťažnosti sa riešia osobne s konkrétnym zamestnancom; v niektorých zdravotníckych zariadeniach sa uskutočnili vzdelávacie aktivity zamerané na komunikáciu; vypracovanie piktogramov a iných alternatívnych komunikačných pomôcok. Lee et al. (2016) potvrdzuje, že úroveň bezpečnosti pacientov v nemocnici ovplyvňuje spätná väzba a komunikácia o chybách, účinné odovzdávanie informácií a tímová spolupráca.
Päť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti z 25 hodnotených má vypracovaný postup na zabezpečenie autonómie u ľudí s mentálnym postihnutím a seniorov.
Na zabezpečenie autonómie ľudí s mentálnym postihnutím sa využíva hospitalizácia s rodinným príslušníkom/ zákonným zástupcom a jeho prítomnosť počas vyšetrení a zákrokov, čo výrazne uľahčuje komunikáciu s pacientom s mentálnym postihnutím.
Zabezpečenie autonómie seniorov je kľúčové pre podporu ich dôstojnosti, samostatnosti a kvality života. K základným princípom bezpečnej komunikácie so seniormi, aby sme zabezpečili ich autonómiu patrí: komunikáciu prispôsobiť zníženému zmyslovému vnímaniu - poruchy sluchu a zraku, dostatočná hlasitosť, prispôsobiť veľkosť písma v písomných dokumentoch, používanie jednoduchých slov, bez odbornej terminológie a devalvačných prejavov; s rešpektovaním dôstojnosti; využívať neverbálnu komunikáciu. Ross (2018) uvádza, že senior - pacient v Spojených štátoch navštevuje priemerne sedem rôznych lekárov.
Iba 40 % pacientov si spomenie na informácie, ktoré im poskytli ich lekári a z týchto 40 % pacientov len polovica vedela správne interpretovať poskytnuté informácie.
Odporúčania pre prax
Odporúčania pre prax adresujeme manažmentu zdravotníckych zariadení.
- Implementovať a dodržiavať legislatívne požiadavky vyplývajúce z vyhlášky MZ SR č. 444/2019 Z. z.
- Vypracovať jednotlivé smernice – postupy, priebežne ich aktualizovať a dopĺňať.
- Realizovať pravidelné interné audity zamerané na plnenie minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta.
- Vzdelávať zamestnancov o bezpečnosti pacienta, bezpečnej komunikácii.
- Zabezpečiť pre zdravotníckych pracovníkov dostatočné množstvo alternatívnych komunikačných pomôcok
ZÁVER
Bezpečnosť komunikácie je v nemocniciach zanedbávaná a podceňovaná. Nastavenie systému bezpečnej a efektívnej komunikácie komplikuje aj postoj riadiacich pracovníkov,
pre ktorých nie je bezpečná komunikácia prioritou.
Výsledky našej štúdie sú alarmujúce. Odhalili nedodržiavanie legislatívnych požiadaviek ohľadom bezpečnej komunikácie v praxi. Očakávali sme podstatne lepšie skóre dodržiavania minimálnych požiadaviek na bezpečnú komunikáciu. Za pozitívum môžeme považovať čiastočný záujem vedúcich sestier na hodnotených pracoviskách o nápravu, vypracovanie a zabezpečenie aspoň niektorých smerníc a postupov, ktoré sú v ich kompetencii vzhľadom na pracovné zaradenie; zorganizovanie alebo umožnenie účasti sestier na vzdelávacích aktivitách zameraných na bezpečnú komunikáciu.
Limity
Závery nemožno zovšeobecniť, výsledky sa vzťahujú len na hodnotené ústavné zdravotnícke zariadenia a vzhľadom na nízky počet hodnotených zdravotníckych zariadení slúžia výsledky pre vytvorenie súhrnného pohľadu na problémy týkajúce sa bezpečnosti pacientov v praxi.
Literárne zdroje poskytnutím empirickej podpory doplnili naše zistenia. I napriek uvedeným limitom výsledky možno považovať za akceptovateľné a na ich základe iniciovať riešenia v manažérskej praxi. Negatívne výsledky tejto štúdie sú pre nás námetom pre ďalšie hodnotenia dodržiavania minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti vo vybraných oblastiach.
Autorka
doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH
Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva , Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
ORCID 0000-0003-2631-1803
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
Australian Commission on Safety and Quality in Health Care. (2021). Communicating for Safety Standard. The National Safety and Quality Health Service. [online].
https://www.safetyandquality.gov.au/standards/nsqhs-standards/communicat... [8]
Dimunová, L. (2017). Bezpečnosť pacienta pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Recenzovaný zborník vedeckých prác „Ošetrovateľstvo 2020 - trendy, zmeny a budúcnosť“.
Rožňava : VŠ sv. Alžbety, n. o. Bratislava, detašované pracovisko bl. Sáry Salkaháziovej v Rožňave, 2017. ISBN 978-80-8132-166-5, s. 80-87.
Dubovecká, K. (2023). Datová komunikace ve zdravotnictví: Přenos zdravotních dat a telemedicína. Kybez. [online].
https://kybez.cz/datova-komunikace-ve-zdravotnictvi-prenos-zdravotnich-d... [9]
Holá, J. (2012). Význam interní komunikace v managementu nemocnice. Profese online- recenzovaný časopis pro zdravotnické obory. V(1): 5-10.
Jang, H, Lee M & Lee NJ. (2022). Communication education regarding patient safety for registered nurses in acute hospital settings: a scoping review protocol. BMJ Open.
12(2):e053217. doi: 10.1136/bmjopen-2021-053217.
Kilíková, M. et al. (2020). Bezpečnosť pacienta - ukazovateľ kvality zdravotnej starostlivosti.
Příbram : Ústav sv. Jana Nepomuka Neumanna. 158s. ISBN 978-80-88206-18-7.
Klucho, J. (2017). Efektívna komunikácia v zdravotníctve. Právo a manažment v zdravotníctve. [online]. https://www.pravovzdravotnictve.sk/sk/casopis/pravo-a-manazment-v-zdravo... [10]
Kutlík, F. (2017). Komunikácia ako forma prevencie pred konfliktami. Právo a manažment v zdravotníctve. [online]. https://www.pravovzdravotnictve.sk/sk/casopis/pravo-a-manazment-v-zdravo... [11]
Lee Sh et al. (2016). Handoffs, safety culture, and practices: evidence from the hospital survey on patient safety culture. BMC Health Services Research. 16:254 doi: 10.1186/s12913-016-1502-7.
Noviyanti LW, Ahsan A & Sudartya TS. (2021). Exploring the relationship between nurses’ communication satisfaction and patient safety culture. J Public Health Res. 10(2): 2225.
doi: 10.4081/jphr.2021.2225
Ross, J. (2018). Effective Communication Improves Patient Safety. Journal of PeriAnesthesia Nursing. 33 (2): 223-225. doi.org/10.1016/j.jopan.2018.01.003.
Sedlák, M. (2008). Základy manažmentu. Bratislava : Iura Edition, Wolters Kluwer. s. 257-263. ISBN 978-80-8078-193-4.
Sovariová Soosová, M, Zamboriová, M & Murgová, A. (2017). Hospital patient safety culture in Slovakia. Ošetrovateľstvo : teória, výskum, vzdelávanie. 1(1)12-19.
SZO. (2011). Příručka k osnově o bezpečí pacientů: Multiprofesní edice. 274s.
ISBN 978 92 4 150195 8.
Věstník MZ ČR. (2021). Minimální požadavky pro zavedení interního systému hodnocení kvality a bezpečí poskytovaných zdravotnických služeb.13: 2-18.
Vyhláška MZ SR č. 444/2019 Z. z. o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta.