Abstrakt: Autorka sa vo svojom článku zameriava na problematiku titulkovania a titulkovaných programov pre osoby so sluchovým postihnutím. V samotnom článku predstavuje autorka teoretickú rovinu danej problematiky a na druhej strane prezentuje praktické uplatnenie teórie v praxi. V teoretickej časti ponúka základné uvedenie do menovanej problematiky so zameraním sa na podmienky určujúce kvalitné titulky v programoch pre osoby so sluchovým postihnutím a odôvodnenie, prečo je tento spôsob debarierizácie tak dôležitý. V časti metodologickej alebo empirickej ponúka informácie a výsledky z prieskumu v danej oblasti, a aktuálny stav danej problematiky v zmysle zákonov a vyhlášok. V rámci realizovanej praxe poukazuje ako na slabé, tak aj silné stránky titulkovania pre osoby so sluchovým postihnutím a poskytuje návrhy do praxe, ktoré by mohli z jej pohľadu pomôcť v procese titulkovania programov pre osoby so sluchovým postihnutím, a súčasne by mohli napĺňať aj podmienky zákona pre verejných poskytovateľov v procese multimodálneho prístupu. Pridanou hodnotou titulkovania programov pre osoby so sluchovým postihnutím, ktorú autorka uvádza je nepriamo okrem znižovania informačnej bariéry u osôb so sluchovým postihnutím aj zvýšenie gramotnosti u osôb so sluchovým postihnutím.
Kľúčové slová: informačná bariéra, komunikačná bariéra, nepočujúci, rozvíjanie gramotnosti, skryté titulky.
Abstract:The author, in her article, focuses on the issue of subtitling and subtitled programs for people with hearing impairments. In the article, she presents both the theoretical background of the topic and the practical application of this theory. In the theoretical part, she provides a basic introduction to the subject, focusing on the conditions that determine the quality of subtitles in programs for the hearing impaired, and explains why this form of accessibility is so important.
In the methodological or empirical section, she offers information and results from research in this area, as well as the current state of the issue in terms of laws and regulations. Within the practical part of the article, she highlights both the strengths and weaknesses of subtitling for people with hearing impairments and provides practical suggestions that, from her perspective, could help improve the subtitling process for these individuals. At the same time, these suggestions could help fulfill the legal requirements for public broadcasters in implementing a multimodal approach.
An added value of subtitling programs for people with hearing impairments, as the author points out, is that, in addition to reducing informational barriers, it also indirectly contributes to improving literacy among people with hearing impairments.
Key words: Informational barrier, Communication barrier, Deaf, Developing literacy, Closed captions.
Ilustrácia: vytvorené umelou inteligenciou (2025)
Teoretické východiská riešenej problematiky
Osoby so sluchovým postihnutím sú špecifickou marginalizovanou skupinou osôb v našej spoločnosti. V samotnej spoločnosti sa stretávajú s komunikačnou a informačnou bariérou, čo je jednou z príčin ich vyčlenenia z majoritnej spoločnosti. V našom príspevku sa zameriame na špecifickú oblasť, a to na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, a ich význam pre túto skupinu osôb so špecifickými potrebami.
Na začiatku je potrebné definovať si základné pojmy súvisiace s problematikou osôb so sluchovým postihnutím. Nepočujúci ako primárny komunikačný prostriedok využívajú posunkový jazyk, prostredníctvom ktorého získavajú informácie v im najvhodnejšej forme. Posunkový jazyk je prirodzený a plnohodnotný vizuálno-motorický komunikačný prostriedok nepočujúcich s vlastnou posunkovou zásobou a nie je závislý na gramatike hovoreného jazyka. 1Slovenský jazyk v hovorenej alebo písomnej forme je pre osoby so sluchovým postihnutím až druhým jazykom a je pre nich „cudzím“ jazykom, rovnako ako pre počujúcich je anglický jazyk cudzím jazykom. Pri komunikácií nepočujúcich existujú určité špecifické znaky, pričom medzi základné môžeme uviesť nasledovné:
- nepočujúci využívajú kratšie texty,
- nepočujúci využívajú krátke vety (83,7 %) na úkor súvetí (16,3 %),
- nepočujúci často opakujú slová,
- nepočujúci používajú prevažne oznamovacie vety,
- nepočujúci často komolia slová a vety,
- nepočujúci majú časté chyby v predložkových pádoch,
- nepočujúci neovládajú pravidlá tvorenia slov,
- u nepočujúcich absentuje priama reč. 2
Tieto nami menované problémy súvisiace s gramatikou písaného a hovoreného jazyka je možno pripísať aj tomu, že u nepočujúcich od malička absentuje akustické vnímanie jazyka. Ako uvádza Tarcsiová, jeden z výskumov uvádza, že čitateľské zručnosti a písomný prejav u 18 ročných nepočujúcich dosahuje úroveň 10 ročných počujúcich detí. Čítanie s porozumením je jednou z podmienok funkčnej gramotnosti a je to súčasne aj jeden z cieľov vo vzdelávaní nepočujúcich. 3 Titulkované programy sa aj z tohto dôvodu považujú za jeden z nástrojov na rozvíjanie funkčnej gramotnosti, a to ako písania, tak aj čítania s porozumením.
Zabezpečovanie titulkov je jednou z podmienok pre vytváranie rovnakých príležitostí a možnosti ľudí so zdravotným postihnutím, v našom prípade konkrétne ľudí so sluchovým postihnutím, zúčastňovať sa na živote spoločnosti, a to konkrétne v kultúrnej oblasti. Titulkovanie televíznych programov a ich preklad do posunkového jazyka ako uvádza koherentná politika, je jedným z opatrení, kde je tento princíp uplatňovaný. 4 Prvé pokusy o vytvorenie titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím sa datujú do 70. rokov minulého storočia, pričom v 80. rokoch sa už audiovizuálne texty a audiovizuálny preklad začínajú charakterizovať ako špecifický typ komunikácie. Na území Slovenskej republiky ako prvá televízia, ktorá na konci 90. rokov dobrovoľne spustila zopár relácií s titulkami bola TV Markíza. 5Ďalšie vysielanie sprevádzané titulkami boli v ďalších rokoch už priamo upravené zákonom.
Titulkované programy predstavujú určitý prielom pre osoby so sluchovým postihnutím. Osoby so sluchovým postihnutím sú vystavované písomnej forme hovoreného jazyka a podporujú prirodzený vývin gramotnosti od detstva. V tejto súvislosti sa začína používať pojem „televízna gramotnosť“. 6 Titulkovanie sa teda právom považuje za spôsob debarierizácie a znižovania informačnej bariéry u osôb so sluchovým postihnutím. Dôležité je však upozorniť na adresáta titulkov, v tomto prípade na osoby so sluchovým postihnutím. Rozdiel v titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím je ten, že vzhľadom na poruchu sluchu, nie sú schopní vnímať zvuky, ktoré sa dejú počas deja daného programu, a preto je potrebné z technického hľadiska venovať sa aj doplneniu týchto informácií do titulkov vhodnou formou, a tým utvoriť plnohodnotný titulkovaný text, samozrejme v prípade splnenia podmienok pre kvalitné titulky.
Ako sme už spomenuli titulky pre osoby so sluchovým postihnutím musia spĺňať určité špecifiká, ktoré v nasledujúcej časti článku priblížime. Titulky samotné sú zväčša umiestnené na spodnej časti obrazovky, pričom spĺňajú určité podmienky. Medzi atribúty pre tvorbu titulkov zaraďujeme nasledovné:
- dĺžka titulkov
Ako najvhodnejšie, vzhľadom aj na ďalšie špecifiká titulkov, sa považujú jednoriadkové titulky, Zväčša sa však vytvárajú dvojriadkové titulky, a to aj vzhľadom na fakt, že do titulkov sa dopĺňajú aj informácie v zátvorke (zvoní telefón, padol pohár, buchli dvere, označenie vnútorného monológu osoby...), ktoré dávajú zmysel deju a pochopenie pre nepočujúceho. Text je zarovnaný na stred a maximálna dĺžka znakov v jednom riadku je v počte 36 znakov. 7 - čas ponechania titulkov na obrazovke
Každý riadok titulkov by mal byť na obrazovke po dobu 3 sekúnd, druhý riadok 1 – 2 sekundy. - farba titulkov
Pri titulkoch sa využíva viacero farieb na odlíšenie osôb počas rozhovoru. Titulky sú zobrazené na tmavom podklade a farebnosť písma je v kontraste k podkladu. Farba písma nemôže byť červená, fialová a sivá, pričom v jednom programe sa nemôže použiť viac ako päť farieb. 8 Vyššie menované farby boli po skúšaní označené za nevhodné a nemali by sa používať. Tento záver vznikol z toho dôvodu, že v minulosti pri používaní červenej a purpurovej farby v titulkoch vznikali sťažnosti divákov, nakoľko televízne zariadenia tieto farby zobrazovali neštandardne a následne prešli kontrolou všetky farby.9 - veľkosť písma titulkov
Veľkosť titulkov by mala byť taká, aby nerušila vizuálnu stránku programu a súčasne bola čitateľná pre osobu so sluchovým postihnutím. - font písma
Ako font sa využíva Times New Roman a Arial. Písmo je jednoduché, kurzíva a tučné písmo sa využíva na zvýraznenie priamej reči alebo komentára. 10 Napríklad, ak osoba nie je na obraze, ale rozpráva, označí sa veľkým písmom jej meno a po ňom sa dá dvojbodka. V prípade, že je potrebné skrátenie titulkovaného textu, jeho úprava nemôže narušiť alebo skresliť zmysel hovoreného slova. 11
Metodológia
Príspevok ponúka teoretické poznatky z oblasti titulkovania pre osoby so sluchovým postihnutím. V empirickej rovine ponúkneme aj výsledky prieskumu realizovaného v rokoch 2011 - 2012 odborným tímom, ktorého súčasťou bola aj samotná autorka príspevku a tento výskum sa prezentoval na študentskej vysokoškolskej odbornej činnosti. 12Napriek teoretickej koncepcii článku sme stanovili nasledujúci predmet a objekt skúmania.
Predmetom skúmania v teoretických východiskách sú komunikačná a informačná bariéra, vplyv titulkovaných programov na rozvoj gramotnosti, špecifiká v titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím.
Predmetom skúmania v rámci empirického vstupu je aktuálny stav riešenia problematiky titulkovania pre osoby so sluchovým postihnutím.
Predmet skúmania v teoretických východiskách: spoločné znaky definícií posunkového jazyka, bariéry v živote nepočujúcich, problémy nepočujúcich utečencov.
Ako objekt skúmania sme si na základe vyššie uvedeného stanovili verejnoprávnych poskytovateľov titulkov a titulkovaných programov pre osoby so sluchovým postihnutím. Výber bol zámerný, a to z dôvodu porovnania so zákonom stanovenými podmienkami, ktoré zaväzujú len verejnoprávnych poskytovateľov.
Aktuálny stav riešenia skrytých titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím
Na základe teoretického výstupu prinášame praktické skúsenosti s titulkovanými programami pre osoby so sluchovým postihnutím.
V roku 2011 sa prostredníctvom koordinačného tímu začal realizovať prieskum prístupnosti titulkov a titulkovaných programov pre osoby so sluchovým postihnutím vo verejnoprávnej televízii (Slovenská televízia, ďalej len RTVS) a v divadlách na území Slovenskej republiky.
Cieľom toho prieskumu bolo:
- zvyšovanie informovanosti nepočujúcich v oblasti ľudských práv, a to konkrétne v oblasti televízie a divadla
- monitorovanie plnenia ľudských práv nepočujúcich na Slovensku
- spracovanie monitoringu titulkov a titulkovaných programov STV a divadiel
- podpora spolupráce RTVS, divadiel a organizácií pracujúcich pre osoby so sluchovým postihnutím.
Prieskum obsahoval dve zložky pozorovania, a to RTVS a divadlá. V prieskume sa zamerali na konkrétne zložky ovplyvňujúce kvalitu a porozumenie jednotlivých titulkovaných televíznych programov, a divadelných predstavení. Dôvodom pre výber RTVS ako jedného z objektov pozorovania a nie inej televízie bol fakt, že verejnoprávna televízia je podľa zákona povinná titulkovať 25 % svojich programov.
Pri programoch verejnoprávnej televízie RTVS sa prieskum zameral na programy, ktoré samotná televízia na svojej stránke označila ako titulkované programy. Prieskum sa realizoval po dobu troch mesiacov prostredníctvom 10 počujúcich členov pozorovacieho tímu. Napriek snahe koordinačného tímu zapojiť aj nepočujúcich pozorovateľov, nebolo toto možné, nakoľko nepočujúci nie sú schopní objektívne posúdiť koreláciu hovoreného slova v programe s titulkami daného programu. V rámci prieskumu sa zameriaval pozorovací tím na nasledovné body, ktoré obsahoval pozorovací hárok:
- žáner vysielaného televízneho programu,
- veková vhodnosť televízneho programu,
- rýchlosť titulkovania,
- zrozumiteľnosť titulkov,
- farebné odlíšenie titulkov,
- doplňujúce informácie.
Pri divadlách bolo do prieskumu prizvaných 31 divadiel, z toho 4 štátne a 27 neštátnych divadiel. Finálne participovalo na výskume 17 divadiel, 4 štátne a 13 neštátnych. Každé divadlo dostalo e-mailom list so žiadosťou o vyplnenie dotazníka aj s presnými inštrukciami. Monitoring v rámci divadiel vykonávali dvaja pracovníci, ktorí v prípade nezhody vo vypĺňaní dotazníka, tento dodatočne konzultovali s divadlami. Dotazník bol upravený do tabuľkovej formy a v rámci dotazníka, malo každé divadlo vopred zo strany koordinačného tímu uvedené jednotlivé svoje predstavenia, a to na základe zverejnených predstavení na webovej stránke konkrétneho divadla. Divadlo následne označilo z daných programov, ktoré sú, a ktoré nie sú sprístupnené pre osoby so sluchovým postihnutím. V prípade, že malo divadlo sprístupnené vystúpenie pre osoby so sluchovým postihnutím, pokračovalo vo vypĺňaní dotazníka v nasledovných bodoch:
- jazyk predstavenia,
- spôsob sprístupnenia predstavenia pre osoby so sluchovým postihnutím
- nonverbálne predstavenie,
- titulkované predstavenie,
- tlmočené predstavenie,
- technológia (indukčná slučka),
- iné.
Na základe vykonaného prieskumu dospel pozorovací tím k nasledovným výsledkom. Počas trojmesačného pozorovania bolo hodnotených 798 programov televíznych staníc STV1 a STV2. Výsledky prieskumu poukázali na fakt, že najviac titulkovanými programami v rámci žánru bolo spravodajské relácie (32 %), seriály (30,6 %) a dokumentárne filmy (15,3 %). Vhodnosť titulkovaných programov na základe hodnotenia bola na úrovni 84 %. Nedostatkom v tejto oblasti bol malý počet programov pre deti a nevhodné programy ako napr. hudobné programy. 373 otitulkovaných programov bolo hodnotených pozitívne. Ako nedostatky v titulkovaných programoch boli uvádzané chyby ako napríklad chýbajúca nadväznosť titulkov. Konkrétne sa jednalo o chýbajúce prvé časti viet a titulky sa zobrazili až v druhej časti vety, teda text nekoreloval s obrazom. Taktiež sa v titulkoch objavovali skratky, ktoré neboli vopred vysvetlené, a tým strácal titulkovaný text význam.
Nedostatky v rýchlosti titulkovania sa prejavovali v dvoch základných oblastiach. Prvou chybou, ktorá sa vyskytovala bola krátka doba, po ktorú bol titulok na obrazovke zobrazený a druhou bolo omeškanie titulkov, a tým strata významu a porozumenia s vizuálnou podobou programu.
Farebné odlíšenie titulkov bolo dodržané v 44,1 % programov. Alarmujúcim faktom však bolo, že len 18 % titulkovaných programov obsahovalo doplňujúce informácie (klopanie na dvere, hukot sanitky, pád pohára na zem), ktoré dopĺňajú a napĺňajú význam daného televízneho programu.
Pozitívne pozorovací tím hodnotil program „Dámsky klub“, ktorý bol priamo tlmočený do posunkového jazyka.
Na základe týchto výsledkov sa zrealizovali nasledovné odporúčania do praxe:
- zvýšenie počtu televíznych programov pre deti,
- spolupráca počujúcich aj nepočujúcich pri tvorbe titulkov,
- zlepšenie kvalitatívnej časti titulkov – časovanie titulkov,
- skvalitnenie dodržiavania rýchlosti titulkov,
- doplnenie doplňujúcich informácií v titulkovaných programoch,
- zrozumiteľnosť titulkov – konzultácia s osobami so sluchovým postihnutím.
Keďže sa v práci venujeme primárne titulkom pre osoby so sluchovým postihnutím, výsledky monitorovania divadiel spomíname len okrajovo. Vo výsledkoch chceme vyzdvihnúť dve konkrétne divadlá, ktoré sú inšpiráciou pre ostatné, a to Divadlo Jána Palárika v Trnave, ktoré vysiela FM signálom a zapožičiava načúvacie a závesné aparáty. Divadlo LUDUS v Bratislave v 100 % sprístupňuje svoje predstavenia pre osoby so sluchovým postihnutím prostredníctvom titulkovacieho zariadenia a tlmočenia do posunkového jazyka.
Nakoľko bol vyššie uvedený prieskum realizovaný v roku 2012 a do toho času nemáme iný prieskum, zamerali sme sa na aktuálny stav menovanej problematiky a zozbierali sme dostupné informácie. V roku 2022 bol schválený zákon č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), v ktorom je pomerne obšírne uvedené, akú povinnosť ma RTVS ako verejnoprávna televízia v oblasti titulkovania pre osoby so sluchovým postihnutím. Konkrétne o tejto problematike pojednáva v § 239 s názvom Multimodálny prístup. V danom paragrafe sa uvádza, aké povinnosti vyplývajú pre verejnoprávneho poskytovateľa v procese zabezpečenia multimodálneho prístupu k televíznym programom v jednotlivých zákonom určených obdobiach. Tieto povinnosti sme pre názornosť a jasné pochopenie preniesli do nasledovnej Tabuľky 1.
Tab. 1 Zákon č. 264/2022 § 23913
[3]
Okrem vyššie uvedeného je v období od 1. augusta 2022 do 31. decembra 2026 taktiež verejnoprávny vysielateľ povinný v rámci ustanoveného podielu programov s multimodálnym prístupom zabezpečiť, aby bolo
a) „najmenej 25 % všetkých vysielaných spravodajských programov a publicistických programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku, najmenej 15 % všetkých vysielaných detských programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a najmenej 15 % všetkých vysielaných detských programov tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku,
b) sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich najmenej 25 % všetkých vysielaných detských programov a publicistických programov.“
V súvislosti s menovaným zákonom je RTVS momentálne povinná poskytovať a realizovať 50% programov s titulkami. To však nie je momentálne v plnej miere realizované, nakoľko do daných percent sa započítavajú aj reprízy rôznych relácií. Okrem menovaného zákona je v procese šetrenia aj nová vyhláška o kvalite titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, tá však zatiaľ nie je schválená. Aktuálne je platná vyhláška 12/2006 o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím, ktorá vo svojich piatich paragrafoch rieši nasledovné body:
- technické parametre titulkov,
- farebné odlíšenie titulkov pri komunikácií viacerých osôb,
- označenie vnemov (pocitov, vnútorného monológu osoby a iné), ktoré nemožno vnímať zrakom prostredníctvom textu v zátvorke,
- označenie mien alebo zvukov prostredníctvom veľkých tlačených písmen,
- nutné skrátenie titulkov nemôže ovplyvňovať alebo skresľovať zmysel textu. 14
Záver
Z uvedených teoretických znalostí a praktických príkladov praxe je možné povedať, že v oblasti titulkovania pre osoby so sluchovým postihnutím sa urobili veľké kroky. Z nášho pohľadu by bolo zaujímavé opakovať prieskum kvality titulkovaných programov pre osoby so sluchovým postihnutím a porovnať zákon a teóriu s aktuálnou situáciou na Slovensku. Ako pozitívum vnímame zmenu v posledných rokoch, kedy vidíme vyšší počet programov, ktoré sú prístupné aj pre osoby so sluchovým postihnutím alebo sú tieto programy nimi samými realizované. Príkladom sú pre nás správy v slovenskom posunkovom jazyku, ktoré uvádzajú samotní nepočujúci, tlmočené hlavné správy RTVS na STV2, sväté omše alebo iné významné udalosti, ktoré sú automaticky vysielané aj s tlmočníkom posunkového jazyka, prítomnosť osôb so sluchovým postihnutím v procese vytvárania titulkovaných programov pre osoby so sluchovým postihnutím. Sú to jedny z viacerých príkladov dobrej praxe, ktorú je potrebné aj naďalej rozvíjať. Z nášho pohľadu pre prax je v závere potrebné uviesť spoločné odporúčania a ciele do budúcnosti:
- utvrdenie pevnej spolupráce medzi poskytovateľmi titulkov a komunitou nepočujúcich
- zvyšovanie počtu titulkovaných programov pre všetky vekové kategórie,
- realizácia prieskumu aktuálneho stavu titulkovania programov aj s návrhom úpravy potrebných náležitostí,
- úprava legislatívy Slovenskej republiky.
Ako sa naplnia povinnosti verejných poskytovateľov v multimodálnom prístupe však ukáže len samotná prax.
Autorka: PhDr. Mgr. Michaela Marová
Katolícka univerzita v Ružomberku
Teologická fakulta Košice
Zoznam použitej literatúry
monografie:
Koherentná politika rehabilitácie ľudí so zdravotným postihnutím. Bratislava: Charis s.r.o.,
2003. 62 s. ISBN 80 – 89141 – 02 – 1
PINTÉROVÁ, Zuzana. Špecifiká prekladu animovaných filmov pre deti. [online]. [2022-11-20]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/svoc/specifika-prekladu-animovanych-filmov-pre-deti [4]
TARCSIOVÁ, Darina. Komunikačný systém sluchovo postihnutých a spôsoby prekonávania ich komunikačnej bariéry. Bratislava: Sapienta, 2005. 222 s. ISBN 80-969112-7-9
TARCSIOVÁ. Darina., DOMANCOVÁ. Iris. Titulky a titulkované programy ako prostriedok rozvíjania čítania u nepočujúcich. Bratislava: Univerzita Komenského. 2007. 642 s. 978-80-223-2295-9
TARCSIOVÁ, Darina – SCHMIDTOVÁ, M. – GUŠTAFÍKOVÁ, K. Titulkované programy a vzdelávanie sluchovo postihnutých. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007. 535 s.
ISBN 978-80-232-2416-8
VOJTECHOVSKÝ, Roman. Úvod do kultúry a svete Nepočujúcich. Bratislava: Myslím – centrum kultúry Nepočujúcich. 2011. 268 s. ISBN 978-80-970601-0-7
internetový zdroj:
PEREZ, Emília. Titulky pre nepočujúcich ako špecifický typ prekladu. [online]. [2025-03-30]. Dostupné na internete: https://www.academia.edu/34293040/Titulky_pre_nepo%C4%8Duj [5] %C3% BAcich_ako_%C5%A1pecifick%C3%BD_typ_prekladu
Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z.z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím [online].[2025-03-30].Dostupné na internete: https://www.epi.sk/zz/2016-12 [6]
Zákon č. 264/ 2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) [online]. [2025-03-29]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/264/20220801 [7]
1Porov. VOJTECHOVSKÝ, R. Úvod do kultúry a svete Nepočujúcich. Bratislava: Myslím – centrum kultúry Nepočujúcich, 2011, s. 8
2TARCSIOVÁ, D. Komunikačný systém sluchovo postihnutých a spôsoby prekonávania ich komunikačnej bariéry. Bratislava: Sapienta, 2005, s. 63
3Porov. TARCSIOVÁ. D., DOMANCOVÁ. I. Titulky a titulkované programy ako prostriedok rozvíjania čítania u nepočujúcich. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007, s. 545
4Porov. Koherentná politika rehabilitácie ľudí so zdravotným postihnutím. Bratislava: Charis s.r.o.,2003, s. 43
5Porov. PEREZ, E. Titulky pre nepočujúcich ako špecifický typ prekladu. [online]. [2022-11-20]. Dostupné na internete: https://www.academia.edu/34293040/Titulky_pre_nepo%C4%8Duj%C3%BAcich_ako... [8]
6Porov. TARCSIOVÁ. D., DOMANCOVÁ. I. Titulky a titulkované programy ako prostriedok rozvíjania čítania u nepočujúcich. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007, s. 546
7Porov. Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z.z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím [online].[2025-03-30]. Dostupné na internete: https://www.epi.sk/zz/2016-12 [6]
8Porov. Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z.z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím [online].[2025-03-30]. Dostupné na internete: https://www.epi.sk/zz/2016-12 [6]
9Porov. PINTÉROVÁ, Z. Špecifiká prekladu animovaných filmov pre deti. [online]. [2025-03-30]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/svoc/specifika-prekladu-animovanych-filmov-pre-deti [4]
10Porov. TARCSIOVÁ, D. – SCHMIDTOVÁ, M. – GUŠTAFÍKOVÁ, K. Titulkované programy a vzdelávanie sluchovo postihnutých. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007, s.
11Porov. Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z. z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím [online].[2025-03-30].Dostupné na internete: https://www.epi.sk/zz/2016-12 [6]
12Prieskum sa nachádza v ŠVOČ z roku 2012 s názvom Zabezpečenie titulkovaných programov pre osoby so sluchovým postihnutím vo verejnoprávnej televízií na Slovensku, autorka Bc. Michaela Prekopová
13Porov. Zákon č. 264/ 2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) [online]. [2025-03-29]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/264/20220801 [7]
14Porov. Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z.z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím [online].[2025-03-30]. Dostupné na internete: https://www.epi.sk/zz/2016-12 [6]