The Use of Popular Music in Ethics Education: Reflection on Romantic Love and Partner Relationships
Abstrakt: V nasledujúcom článku sa venujeme možnostiam prepojenia etickej výchovy s hudobným umením, pričom sa prednostne zameriavame na témy romantickej lásky a partnerských vzťahov. Prostredníctvom konkrétnej populárnej skladby ukazujeme, ako môže hudba kladne prispieť k formovaniu morálneho vedomia žiakov a zároveň im aj pomôcť lepšie porozumieť otázkam týkajúcich sa partnerských vzťahov. Máme za to, že umenie, predovšetkým hudba spolu so svojimi textami, často nesú silné etické posolstvá, a práve preto ich možno vhodne využiť vo vyučovaní etickej výchovy. V článku zdôrazňujeme význam prepájania etiky s umením, pričom prinášame konkrétne odporúčania pre hodiny etickej výchovy.
Kľúčové slová: etika, etická výchova, láska, partnerské vzťahy, umenie, hudba
Abstract: In the following article, we explore the possibilities of connecting ethics education with musical art, with a particular focus on themes of romantic love and partner relationships. Through a specific popular song, we demonstrate how music can positively contribute to the formation of students' moral awareness while also helping them better understand issues related to romantic relationships. We argue that art, especially music with its lyrics, often conveys strong ethical messages and can therefore be effectively utilized in ethics education. The article emphasizes the importance of integrating ethics with art and provides concrete recommendations for ethics education lessons.
Key words: ethics, ethics education, love, partner relationships, art, music
Ilustrácia: vytvorené umelou inteligenciou (2025)
Úvod
Etická výchova zohráva v našom vzdelávacom systéme dôležitú rolu. Hoci nepatrí k povinným, ale povinne voliteľným predmetom, má potenciál formovať morálne postoje a hodnotovú orientáciu žiakov, ktorí ju absolvujú. Jej cieľom nie je len poskytovať teoretický rámec pre základné hodnoty ako sú spravodlivosť, tolerancia či úcta a rešpekt, no najmä rozvíjať kritické myslenie, empatiu a prosociálnosť. V kontexte súčasnej pluralitnej a hodnotovo rozmanitej spoločnosti, nadobúda etická výchova osobitne dôležitý význam. Žiakom pomáha nachádzať správny smer v morálne zložitých situáciách a poskytuje im aj priestor na reflexiu svojich vlastných postojov a správania vo vzťahu k druhým.
Práve medziľudské vzťahy sú jedným zo základných pilierov nášho spolužitia. Okrem toho, že ovplyvňujú jeho úroveň a kvalitu, prispievajú aj k osobnostnému rozvoju jednotlivcov. Osobitnú pozornosť si v tejto súvislosti zasluhuje romantická láska, ktorá je ich neoddeliteľnou súčasťou. Jej etické aspekty sú mimoriadne rozmanité, a preto je potrebné zahrnúť ich reflexiu aj do vyučovania. Hodiny etickej výchovy v tomto kontexte predstavujú vhodný priestor, v rámci ktorého možno u žiakov rozvíjať hodnoty a schopnosti nevyhnutné pre kreovanie zdravých medziľudských vzťahov. Rovnako dôležité je tak venovať dostatočný priestor aj samotným diskusiám o romantickej láske a partnerských vzťahoch.
V tejto súvislosti považujeme za efektívny nástroj prepájanie etiky s umením. Umenie totiž dokáže sprostredkovať hodnotové posolstvá a zároveň tak podporovať morálne uvedomenie žiakov. Takto môže nielen posilniť ich záujem o preberanú tému, ale aj podnietiť ich hlbšie zamyslenie sa nad rôznymi etickými otázkami. Predovšetkým hudba, najmä prostredníctvom svojich textov, často nesie silné etické posolstvá, ktoré reflektujú spoločenské aj individuálne dilemy. Takto sprostredkované posolstvá sú nielen esteticky, ale aj emocionálne pôsobivé, čo žiakom umožňuje sa s nimi lepšie stotožniť.
V nasledujúcom článku sa venujeme významu etickej výchovy v kontexte medziľudských vzťahov, s dôrazom na romantickú lásku a partnerské vzťahy, pričom skúmame možnosti jej prepojenia s hudobným umením. Na príklade populárnej skladby Too Much Love Will Kill You od skupiny Queen ukazujeme, ako môže hudba prispieť k formovaniu etických postojov mladých ľudí a pomôcť im lepšie porozumieť otázkam partnerských vzťahov. Zároveň ponúkame konkrétne odporúčania pre hodiny etickej výchovy a zdôrazňujeme úzky vzťah medzi etikou a umením.
Láska ako súčasť etickej výchovy
Podľa Lomnického (2015, s. 16-18) za kľúčové atribúty etickej výchovy možno považovať mravnosť a prosociálnosť. Ako ďalej uvádza, mravné konanie človeka spočíva v schopnosti prežiť a precítiť ľudskú vzájomnosť, rovnako ako prijať, rešpektovať a milovať iného. Etickú výchovu, ktorú v cieľovom zameraní možno chápať ako výchovu k prosociálnosti, je preto potrebné zamerať najmä na osobnostnú formáciu človeka v sociálnom zmysle, a to na rovine emocionálnej, rozumovej a duchovnej.
Viesť žiakov k prosociálnemu správaniu je dôležité, nakoľko prosociálnosť predstavuje základný pilier kladných medziľudských vzťahov na všetkých úrovniach. Prosociálne správanie berie do úvahy situácie druhej osoby a usiluje sa jej situáciu vlastným konaním zlepšiť – či už pozorným počúvaním, empatiou alebo ochotou pomôcť. Prosociálna osobnosť dokáže potlačiť vlastný individualizmus a egoizmus (Lomnický, 2015, s. 19). Podľa Klimekovej (2015, s. 36) možno prosociálnosť definovať ako správanie, ktoré je zamerané na poskytovanie pomoci druhým, alebo v prospech iných ľudí či skupín, bez očakávania akejkoľvek odmeny, pochvaly a uznania.
Prosociálnosť možno chápať ako úzko prepojenú s láskou – či už priateľskou alebo romantickou. Láska sa vo svojich rôznych podobách prejavuje vo všetkých formách medziľudských vzťahov, napríklad prostredníctvom altruizmu, empatie alebo starostlivosti o druhého. Niektoré filozofické smery lásku dokonca chápu ako jednu z najvyšších morálnych hodnôt. Napríklad, v kresťanskej filozofii sa agapé, teda nezištná láska k druhým, považuje za najvyššiu možnú formu lásky, a tým aj za najvyšší morálny ideál (Nygren, 1953).
Okrem agapé, ktoré predstavuje nezištnú, altruistickú a obetavú lásku je však v tomto kontexte potrebné zohľadniť aj eros – teda lásku vášnivú a telesnú. V erose sa spája túžba a fyzická príťažlivosť, a tak sa tento typ lásky vníma primárne ako zameraný na individuálne emocionálne a telesné potreby človeka (Nygren, 1953). Avšak aj tento typ lásky zohráva dôležitú rolu v rozvoji medziľudských vzťahov, najmä tých partnerských. Eros, prepojený s nezištnou láskou a prosociálnym konaním, v ktorom sa vášeň a túžba po intimite rozvíjajú na základe vzájomnej úcty a zodpovednosti voči druhému, môže viesť k hlbšiemu porozumeniu medzi partnermi.
V rámci priestoru, ktorý poskytuje etická výchova je preto vhodné žiakom ukázať, že romantická láska a partnerské vzťahy nie sú len o vášni a fyzickej príťažlivosti, ale aj o schopnosti vytvárať zmysluplné a zodpovedné vzťahy, v ktorých má nezištnosť a prosociálnosť svoje nenahraditeľné miesto. Láska, ktorá kombinuje vyššie spomínané aspekty, podporuje nielen zdravé partnerské vzťahy, ale aj osobnostný rast jednotlivcov v emocionálnom i sociálnom zmysle.
Niektoré výskumy (napr. Karney, Bradbury, 1995; Freeney, Collins, 2015) naznačujú, že vzťahy, v ktorých obaja partneri vykazujú vysokú mieru empatie a altruizmu, sú uspokojivejšie a stabilnejšie. Jednotlivci s vysokou mierou týchto atribútov sú tak zároveň častejšie schopní prekonávať ťažké obdobia vo vzťahu. Empatia podporuje vzájomné porozumenie, a tak môže zmierňovať konflikty medzi partnermi. Nakoľko sú empaticky založení jedinci ochotnejší hľadať kompromisy, sú schopní aj citlivejšie reagovať na potreby toho druhého. Zároveň, altruizmus, ktorý v tomto kontexte možno chápať najmä ako nezištnú starostlivosť o blaho partnera, môže posilňovať pocit bezpečia a dôvery a prispievať tak k väčšej stabilite vzťahu.
Ako upozorňuje Koníčková (2023), rozvoj a osvojovanie si týchto hodnôt a vlastností však nie sú automatické a vyžadujú si systematickú výchovu a vzdelávanie. Ako ďalej uvádza, napriek tomu, že prosociálnosť, altruizmus, empatia a nezištná láska sú kľúčovými prvkami radostného a šťastného života, v školskom prostredí sa im nevenuje dostatočná pozornosť. Žiaci síce tieto pojmy vnímajú pozitívne, no často im chýba reálny kontext, a tak majú pocit, že v skutočnom živote neplatia.
Koníčková (2023) ďalej zdôrazňuje, že rovnako dôležité je pre žiakov aj poznanie seba samého, svojich túžob a cieľov. Človek je vzťahová bytosť, a tak sa potrebuje realizovať v spoločenstve ľudí. Ak chce v sebe objaviť to, na čo bol predurčený, musí byť k tomuto poznaniu systematicky vedený. Ak však žiaci nepoznajú svoje túžby, nevedia si stanoviť ani ciele.
Máme za to, že v kontexte etickej výchovy je preto úlohou učiteľov nielen sprostredkovať teoretické poznatky, ale aj pomôcť žiakom objaviť hodnotu vzťahov a lásky a viesť ich pritom k osobnostnému rozvoju. Práve to je kľúčom k vytváraniu zdravých a uspokojivých partnerských vzťahov, v ktorých jednotlivci dokážu reflektovať vlastné potreby, no zároveň aj potreby druhého. Samotná láska tak v tomto zmysle predstavuje hodnotu, ku ktorej treba žiakov viesť a vychovávať.
Výchovný a hodnotový potenciál hudby
Ako sme už vyššie poukázali, láska vo svojich rôznych podobách zohráva v medziľudských vzťahoch kľúčovú rolu. Práve hodiny etickej výchovy ponúkajú vhodný priestor, v rámci ktorého si žiaci môžu osvojiť dôležité hodnoty s ňou spojené, a reflektovať tak aj svoje vlastné postoje a očakávania v oblasti partnerských vzťahov. Učitelia etickej výchovy však neraz čelia neľahkej úlohe, a síce, ako tieto témy žiakom vhodne odprezentovať. Okrem toho, že je potrebné podať ich tak, aby si ich žiaci dokázali osvojiť a vnímať ako súčasť svojho vlastného života, je dôležité podať ich s citom.
Jedným z efektívnych spôsobov, ako tieto témy žiakom odprezentovať a zároveň ich prepojiť s ich vlastnými skúsenosťami, je využitie umenia. Obzvlášť hudba, najmä vďaka emocionalite a expresívnosti, ktorú v sebe nesie, dokáže poslucháčom priblížiť lásku v rôznych podobách. Predovšetkým texty piesní, ktoré pojednávajú o láske, môžu vhodne poslúžiť na diskusiu o rôznych aspektoch partnerských vzťahov či emocionálnom prežívaní, ktoré sa s nimi spája. Preto možno konštatovať, že hudba neprináša len estetický zážitok, ale aj otvára priestor pre etické reflexie, ktoré môžu žiakom napomôcť k lepšiemu porozumeniu vlastných emócií a k uvedomeniu si správneho hodnotového nastavenia v rámci partnerských vzťahov.
Ako uvádza Felix (2012, s. 4), hudba, okrem tónov, intervalov, akordov a akustických kombinácií hudobných nástrojov, obsahuje aj niečo iné – akýsi mimohudobný prvok. V histórii existuje množstvo príkladov, kedy hudba, vokálna či inštrumentálna, formovala myslenie ľudí.
Už v antickom Grécku hudba plnila výchovnú funkciu. Napríklad, Platón vo svojom diele Štát tvrdil, že hudba môže ovplyvniť morálny vývin mladých ľudí, a tak zohráva dôležitú úlohu pri výchove občanov. Bol presvedčený, že určité hudobné štýly podporujú cnosti ako odvaha a miernosť, zatiaľ čo iné môžu viesť k morálnej skazenosti (Platón, 2000, s. 71-110). Podobne Aristoteles, v diele Politika uvažoval o hudbe vo výchove. Rozlišoval pritom medzi hudbou určenou na morálnu kultiváciu človeka a hudbou slúžiacou na zábavu a potešenie. Tvrdil, že správne zvolená hudba môže pozitívne formovať charakter a podporovať tak intelektuálny a emocionálny rast (Aristoteles, 1998, s. 295-299).
Viaceré štúdie z oblasti kognitívnej psychológie a neuropsychológie (napr. Schellenberg, 2005; Koelsch, 2011) naznačujú, že hudba dokáže u ľudí stimulovať pozitívne emócie a regulovať tak stres či úzkosť. Okrem toho, hudba prispieva k lepšiemu porozumeniu vlastným emóciám, ale aj emóciám iných Najmä prostredníctvom svojich textov, pomáha hudba jednotlivcom hlbšie pochopiť emocionálne rozpoloženie i skúsenosti druhých, a tak možno konštatovať, že v rozvoji empatie zohráva významnú úlohu.
Výskumy zároveň potvrdzujú aj pozitívny vplyv hudby na vzdelávanie (napr. Hallam, 2010). Hudba rozvíja sociálne a emocionálne kompetencie, a preto zapájanie hudobných aktivít do výučby môže podporiť u žiakov schopnosť spolupráce, sebadisciplíny a zodpovednosti. Hallamová (2010) analyzuje spojitosť hudby s výchovou z psychologického, pedagogického a neurovedného hľadiska, pričom zdôrazňuje, že hudba prispieva k rozvoju kognitívnych schopností, sociálnych zručností a emocionálnej inteligencie. Možno teda konštatovať, že hudobné umenie má významný vplyv na intelektuálny, sociálny, emocionálny i osobnostný rozvoj žiakov, a preto ho možno považovať za vhodný nástroj vo vyučovaní.
Podľa Felixa (2012, s. 4) je hudba najabstraktnejšie umenie, ktoré sa dotýka duchovného rozmeru človeka – a práve to má spoločné s etikou. Hoci je výsledkom racionálnej a rozumom korigovanej kompozičnej práce skladateľa, smeruje k emóciám a k zážitkom. Práve preto sa stáva silným nástrojom v procese vzdelávania a osobnostného rozvoja žiakov. V určitých životných situáciách či kritických vývojových obdobiach ako je dospievanie, funguje hudba ako dôležitý komunikačný kanál medzi dospelými a dospievajúcimi.
Najmä skladby inšpirované silným osobným zážitkom alebo piesne, ktorých text vznikol súčasne s hudbou a ich interpretom je samotný skladateľ, dokážu na poslucháča zapôsobiť mimoriadne intenzívne (Felix, 2012, s. 19). Obzvlášť populárna hudba, spolu so svojimi textami, môže výrazne ovplyvniť mladých poslucháčov nielen tým, že v nich vyvoláva silné emócie, ale aj tým, že ich inšpiruje a motivuje v ťažkých životných situáciách. Okrem toho, populárna hudba, spolu so svojimi posolstvami, dokáže pozitívne vplývať na hodnotovú orientáciu mladých ľudí a dopomáhať tak ku kultivácii ich osobností.
Ďalej preto približujeme možnosti využitia hudby na hodinách etickej výchovy, a to za pomoci konkrétnej populárnej skladby a jej posolstiev o romantickej láske.
„Too Much Love Will Kill You“
Ako príklad populárnej skladby, ktorej posolstvá možno využiť na hodine etickej výchovy v rámci témy romantickej lásky, sme zvolili rockovú baladu Too Much Love Will Kill You od britskej kapely Queen.
Kapela Queen bola založená v roku 1971 v Londýne a preslávila sa nielen svojou jedinečnou tvorbou, ale aj ikonickým frontmanom Freddiem Mercurym (Queen Online, 2025). Hoci od ich vzniku uplynulo už viac než päťdesiat rokov a Freddie Mercury zomrel už pred viac než tridsiatimi, ich hudba ostáva stále obľúbená aj v súčasnosti a nachádza svojich poslucháčov naprieč všetkými generáciami. Ich piesne ešte aj dnes znejú v rádiách a oslovujú tak široké spektrum poslucháčov. Práve preto veríme, že ich skladby spolu s posolstvami ich textov môžu zaujať aj mladých ľudí.
Skladbu Too Much Love Will Kill You napísal gitarista Brian May v roku 1988. Pôvodne ju sám naspieval a vydal ako sólový singel, no skutočnú popularitu skladba získala až v roku 1995, keď Queen vydali verziu, ktorú naspieval Freddie Mercury. Táto verzia paradoxne vyšla až štyri roky po Mercuryho smrti. Brian May pieseň napísal počas náročného životného obdobia, keď sa snažil vyrovnať s rozpadom svojho prvého manželstva s Christine Mullen. Zároveň si však uvedomoval, že sa zamiloval do herečky Anity Dobson, s ktorou mal počas manželstva aféru a ktorá sa neskôr stala jeho druhou manželkou. Táto pieseň reflektuje Mayove vnútorné pocity – cítil sa byť rozpoltený medzi dvoma ženami, pričom vedel, že akokoľvek sa rozhodne, prinesie to bolesť všetkým zúčastneným. Text piesne tak okrem iného vyjadruje emocionálny chaos, ktorý môže vzniknúť v komplikovaných vzťahoch alebo v situáciách, keď človek cíti lásku k dvom osobám naraz (Song Facts, 2023).
Názov piesne Too Much Love Will Kill You možno preložiť ako „Priveľa lásky ťa zabije“. Samotný názov teda naznačuje, že aj nadmerná láska môže mať negatívne dôsledky. Text skladby už vo svojich úvodných veršoch zachytáva utrpenie protagonistu, ktorý sa cíti byť väznený láskou a len ťažko sa vyrovnáva so svojimi emóciami:
„Som len úlomkami muža, ktorým som býval, steká po mne priveľa horkých sĺz.
Som ďaleko od domova a čelím tomu sám už príliš dlho.“
Pieseň ďalej pokračuje:
„Cítim sa, akoby mi nikto nikdy nepovedal pravdu
o dospievaní a o tom, aký to bude boj.
V mojej zamotanej mysli sa ohliadam späť,
aby som zistil, kde som spravil chybu."
Protagonista si je vedomý toho, že zlyhal, a tak premýšľa nad tým, kedy vlastne urobil chybu, ktorá ho následne priviedla až do situácie, ktorej teraz musí čeliť. Zároveň sa však on sám cíti byť oklamaný a zradený svetom, v ktorom ho nikto nepripravil na to, aké náročné je zvládanie lásky a vzťahov v dospelosti.
V refréne skladby ďalej zaznieva silné varovanie:
„Priveľa lásky ťa zabije, ak sa nedokážeš rozhodnúť.
Rozpoltený medzi milenkou a láskou, ktorú opúšťaš.
Smeruješ ku katastrofe, pretože si nikdy nečítal znamenia.
Priveľa lásky ťa zabije, zakaždým."
Tento refrén možno interpretovať viacerými spôsobmi. Na jednej strane predstavuje varovanie pred nebezpečenstvom príliš intenzívneho zaľúbenia sa a citovou závislosťou, ktoré môžu človeka doviesť k sebadeštrukcii. Je to určité memento toho, že ľudia pod vplyvom zamilovanosti často robia nerozvážne rozhodnutia, ktoré však neskôr môžu ľutovať. Na druhej strane môže „priveľa lásky“ symbolizovať vnútorný konflikt, spojený s láskou k dvom osobám naraz, čo odráža aj autorovu osobnú skúsenosť. Hoci sa zaľúbil do svojej milenky, súčasne stále cítil lásku aj k manželke a uvedomoval si, že jeho city spôsobujú bolesť nielen jemu, ale aj obom ženám.
Využitie skladby „Too Much Love Will Kill You“ na hodine etickej výchovy
Posolstvá skladby „Too Much Love Will Kill You“ od skupiny Queen ponúkajú priestor na diskusiu o témach lásky, zamilovanosti, partnerských vzťahov, rozchodov či morálnych dilem, ktoré sú s nimi spojené. Tieto témy je vhodné diskutovať prednostne so žiakmi stredných škôl, ktorí sa nachádzajú v období dospievania a začínajú tak prežívať svoje prvé vážne vzťahy.
Kľúčové témy, ktoré možno so žiakmi rozoberať:
- Rozdiel medzi láskou a zamilovanosťou: Zamilovanosť je silný, no krátkodobý stav, ktorý časom pominie. Na druhej strane, láska je hlbšia, trvalejšia a spojená s väčšou zodpovednosťou a záväzkami. Intenzívne pocity zamilovanosti môžu viesť k impulzívnym a nerozvážnym rozhodnutiam, ktoré však majú dlhodobý dopad. Žiaci si tak môžu uvedomiť, že pri dôležitých životných rozhodnutiach by nemali konať len na základe momentálnych pocitov, ale mali by zvážiť aj dlhodobé dôsledky.
- Nevera v partnerskom vzťahu: Diskusia môže žiakom pomôcť pochopiť, ako nevera ovplyvňuje dôveru medzi partnermi, aké emocionálne a etické dôsledky môže mať a ako sa s ňou možno vysporiadať. Rovnako sa však človek môže ocitnúť v situácii, keď cíti lásku k dvom osobám súčasne. Pieseň sa zaoberá touto dilemou a otvára priestor pre hlbšiu diskusiu o etických otázkach týkajúcich sa vernosti a lásky.
- Rozchody sú súčasťou života: Pieseň ukazuje, že hoci rozchody môžu byť bolestivé, sú nevyhnutnou súčasťou života. Diskusia môže žiakom pomôcť pochopiť, že aj v ťažkých situáciách je dôležité naučiť sa vyrovnať so stratou a pokračovať v živote ďalej. Zároveň sa žiaci môžu zamyslieť nad tým, ako problémy ako nevera môžu viesť k rozpadu vzťahov a aké dôsledky môžu mať na naše rozhodnutia.
Námety na diskusné otázky pre žiakov:
- Urobili ste niekedy pod vplyvom zamilovanosti rozhodnutie, ktoré ste neskôr ľutovali? Ako ste sa s tým vyrovnali?
- Čo robiť, keď zamilovanosť v partnerskom vzťahu pominie? Ako prejsť od zamilovanosti k hlbšiemu vzťahu, založenému na láske?
- Ako ste sa vyrovnávali s rozchodom vy alebo niekto z vášho okolia? Aké kroky môžu pomôcť vyrovnať sa s tým?
- Ako by ste pristupovali k nevere vo vašom vzťahu? Boli by ste schopní neveru odpustiť?
- Čo by ste urobili, ak by ste sa ocitli v podobnej situácii, ako protagonista piesne, ktorý miluje dve osoby naraz?
Využitie tejto skladby v rámci hodiny etickej výchovy môže žiakom pomôcť lepšie porozumieť témam lásky, partnerských vzťahov či etickým dilemám, ktoré s nimi súvisia. Prostredníctvom analýzy tejto piesne môžu žiaci získať jasnejší pohľad na pomerne komplexnú tému partnerských vzťahov a naučiť sa, ako k nim pristupovať zodpovedne.
Záver
Ako sme v článku ukázali, etická výchova zohráva v procese formovania medziľudských vzťahov významnú úlohu. Partnerské vzťahy a romantická láska sú v tomto kontexte obzvlášť významné, preto by si vo vzdelávacom procese zaslúžili väčšiu pozornosť. Mladí dospievajúci ľudia sa nachádzajú v období, kedy sa ešte hľadajú a snažia sa porozumieť sebe, svojmu okoliu i svetu, v ktorom žijú. Preto je dôležité, aby dokázali pochopiť svoje vlastné pocity a emócie, rovnako ako aj dynamiku medziľudských a partnerských vzťahov. Prepojenie etickej výchovy s hudbou a jej textami umožňuje tieto témy žiakom lepšie priblížiť a podporiť tak ich emocionálny i morálny rozvoj.
Na príklade skladby Too Much Love Will Kill You od skupiny Queen sme ukázali, že populárna hudba môže byť užitočným nástrojom na otvorenie diskusie o partnerských vzťahoch, romantickej láske a etických dilemách, ktoré s nimi súvisia. Zároveň ponúka priestor na reflexiu hodnôt, ktoré sú nevyhnutné pre vytváranie zdravých a stabilných vzťahov. Prepájanie etiky s umením, a to najmä hudbou, tak môže mladým ľuďom pomôcť lepšie porozumieť vlastným pocitom, rozvíjať empatiu a hlbšie sa zamýšľať nad hodnotovými dimenziami lásky a vzťahov.
Autorka: Mgr. Stanislava Baranová
Príspevok vznikol vďaka podpore projektu VEGA 1/0158/23: Nenáboženská spirituálna gramotnosť: vznik, rozvíjanie v detstve a význam v dospelosti a vďaka podpore projektu UGA 2025: Mocenská dynamika partnerských vzťahov v rodových a etických kontextoch.
Zoznam použitej literatúry
ARISTOTELES, 1995. Politika. Preložil Antonín Kríž. Praha: Rezek, 1995, 499 s. ISBN 80-86027-10-4.
FEENEY, B. C. - COLLINS, N. L. 2015. A New Look at Social Support: A Theoretical Perspective on Thriving Through Relationships. Personality and Social Psychology Review, 19(2), 113–147. https://doi.org/10.1177/1088868314544222 [3]
HALLAM, S. 2010. The power of music: Its impact on the intellectual, social and personal development of children and young people. International Journal of Music Education. 28(3), 269-289. https://doi.org/10.1177/0255761410370658 [4]
KARNEY, B. W. - BRADBURY, T. N. 1995. "The Long-Term Course of Marital Quality and Stability: A Review of Theory, Method, and Research." Psychological Bulletin, 118(1), 3-34. https://doi.org/10.1037/0033-2909.118.1.3 [5]
KLIMEKOVÁ, A. 2015. Slovník etiky a etickej výchovy. Banská Bystrica: Belianum, 2015, 75 s. ISBN 9788055708850.
KOELSCH, S. 2011. Toward a Neural Basis of Music Perception – A Review and Updated Model. Frontiers in Psychology. 2:110. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2011.00110 [6]
KONÍČKOVÁ, J. 2023. Šťastie v školách: Nezabúdajme na prosociálnosť. (online) (cit. 05.03.2025) Dostupné na internete: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/431/stastie-v-skolach-nezabud... [7]
LOMNICKÝ, I. 2015. Podstatné súvislosti etickej výchovy. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2015, 138 s. ISBN 978-80-558-0810-9.
NYGREN, A. 1953. Agape and Eros. Preložil Philip S. Watson. Philadelphia: Westminster Press, 1953, 764 s. Dostupné na internete: https://archive.org/details/agapeanderosbyandersnygren/mode/2up [8]
PLATÓN, 2000. The Republic. Preložil Tom Griffith. United Kingdom, Cambridge: Cambridge University Press, 2000, 436 s. ISBN 978-0-521-48443-5.
Queen Online. 2025. About Queen. (online) (cit. 24.03.2025) Dostupné na internete: https://www.queenonline.com/queen [9]
SCHELLENBERG, E. G 2005. Music and Cognitive Abilities. Current Directions in Psychological Science. 14(6), 317-320. https://doi.org/10.1111/j.0963-7214.2005.00389.x [10]
Song Facts. 2025. Too Much Love Will Kill You. (online) (cit. 24.03.2025) Dostupné na internete: https://www.songfacts.com/facts/queen/too-much-love-will-kill-you [11]