Etické otázky socializácie sociálnej práce a príbuzných vedných disciplín (PDF, 2013)

Publikácia k virtuálnej vedeckej konferencii konanej dňa 12.12.2013. Nachádzajú sa v nej príspevky z tejto konferencie.

PREDSLOV

Žijeme vo svete dynamických zmien, kde človek sa stráca vo víre informačných tokov. Človek sa kedysi v dávnoveku mohol v rôznych sociálnych situáciách spoľahnúť na zabehnutý sociálny systém fungovania životného sveta. Problémy mali jasné označenie a keď mu boli nezrozumiteľné, systém dával bezprostredné vysvetlenie a poskytoval spôsoby riešenia. O to sa snažili aj autori tejto kolektívnej monografie. Zreteľne pomenovať pojmy dotýkajúce sa podstaty úskalia socializácie človeka a poukázať na spôsoby ich riešenia. Zadávateľmi témy sú české a slovenské súkromné vysoké školy Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy v Sládkovičove, Univerzita Jana Amose Komenského v Prahe, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Vysoká škola Karlovy Vary v Karlovych Varoch, ktoré spoločne so Spoločnosťou pre sociálnu integráciu v SR prostredníctvom webovej stránky www.sposointe.eu [4] pozvali širokú odbornú verejnosť k dialógu k jednotlivým kapitolám formou virtuálnej vedeckej konferencie Etické otázky socializácie sociálnej práce a príbuzných vedných disciplín. Hlavným zámerom je poukázanie na problematiku socializácie jedincov a skupín v globalizujúcom priestore, ktorú Habermas priliehavo nazval „Životný svet“ s jeho „Systémom“, v ktorom prebiehajú zákonitosti sociálneho fungovania. Aby obsahovo napĺňali bio-psycho-sociálne a spirituálne potreby človeka, riadia sa určitými etickými zásadami. Snahou je priblížiť čitateľovi z časti etické princípy socializácie sociálnej práce a príbuzných vedných disciplín prostredníctvom šiestich tematických oblastí, ktoré obsahujú 35 kapitol. Kolektív autorov poskytuje informácie o možnostiach socializácie nielen z pohľadu sociálnej práce, ale i poznanie z kooperujúcich vedných disciplín. Sociálna práca má tu schopnosť tieto poznatky dotvoriť do konečného socializačného výsledku.

V jednotlivých autorských kapitolách sa dozvedáme s akými bariérami sa stretá pri svojom etablovaní sociálna práca ako vedná disciplína na Slovensku, kde jej etický základ je znevažovaný komercionalizáciou sociálnych služieb a je vystavená politickému zneužívaniu. Do diskusie sa takto dostáva precizovanie aktuálnej identity sociálnej práce, jej definovanie, predmet a funkcie. Kritike je podrobená sociálna politika, ktorá nevidí svoju dcéru sociálnu (verejnú) správu, ale adoptovala si na svoje zámery sociálnu prácu a má k nej macošský postoj. Nechápe sa, že medzi sociálnou politikou a sociálnou prácou je partnersky vzťah. Otázkou je kvalitatívny rozvoj sociálnej práce v tomto duchu vo vysokoškolskej príprave budúcich sociálnych pracovníkov, ale i nevyjasnené je postavenie školského sociálneho pracovníka nielen pri integrácii detí so špeciálnymi potrebami, ale aj vo všeobecnosti na základných školách, či socializácia zdravotne postihnutých osôb formou vysokoškolského štúdia.

Pozornosť je venovaná socializácii zanedbaných detí, delikventnej mládeže. Súhrnný iniciačný rituál môže kvalitatívne zlepšiť socializačné pôsobenie u delikventnej mládeži v inštitucionalizovanom prostredí špeciálno-pedagogickej praxe. Môže to byť inšpiratívne na zaradenie do repertoáru socializačných prostriedkov sociálnej práce, ako aj holistický prístup v socializácii a resocializácii jedincov so zdravotným a psychosociálnym postihnutím. V socializácii jedincov s poruchami správania je úspešne využívaná celostná muzikoterapia. Bokom pozornosti nezostala ľudská bolesť zo straty partnera v starobe, smútkové poradenstvo a etické otázky adaptácie na nové sociálne prostredie.

Syntetizujúcim pohľadom sociálnej práce na minority sa upozorňuje, že príslušnosť k niektorej minorite zvyšuje odkázanosť na majorite, kde sociálna práca v procese socializácie skĺzava na napĺňanie záchranno-podpornej funkcie a v tejto polohe pretrváva. Neakceptujú sa častokrát kultúrne špecifiká, ktoré môžu u niektorých minorít prerásť do „kultúry chudoby“.

V procese socializácie zohráva primárnu úlohu zabezpečenie sociálnej bezpečnosti a eliminácia bezpečnostných rizík. V ontogenéze človeka Karen Horneyová to nazvala potreba bazálnej istoty v procese utvárania osobnosti dieťaťa v náruči matky. Tato potreba objatia, pohladenia u človeka pretrváva po celý život. Pre sociálnu prácu má zabezpečenie sociálnej bezpečnosti prioritný význam pre uplatnenie stimulačno-rozvojovej funkcie v procese socializácie. V prípade rôznych katastrof, sú nevyhnutné postkatastrofické bezpečnostné opatrenia, re-socializácia obyvateľstva, kde má sociálna práca síce z historického hľadiska základných funkcií najlepšie skúsenosti s rôznymi formami pomoci, ale v súčinnosti so záchranným systémom sú sociálni pracovníci súčasťou krízového intervenčného tímu pri resocializácii katastrofou postihnutého obyvateľstva.

Do akého postavenia sa dostávajú regionálne tradície, kultúra a aký majú socializačný dosah na človeka? To sú otázky do diskusie. Poukazuje sa na nástup anonymnej kultúry, ktorá je masovo prezentovaná médiami. Chýba jej obsah na sebareflexiu. Neopiera sa o minulosť predchádzajúcich generácii. Nevznikla z ničoho, len si zobrala formy z rôznych kultúr. Obsahovo neponúka, nemá čo. Má univerzálny charakter na bezprostrednú konzumáciu, ktorá je zameraná predovšetkým na vizualizáciu byť (vyzerať) navonok. V tejto súvislosti sa na viacerých miestach kolektívnej monografie upozorňuje na obsahový návrat k tradičným hodnotám v nových formách, ale aj na morálne postoje vo vzťahu práva na život, či práva na identitu sexuálnej orientácie. V kultúre sú zakódované nielen životne skúsenosti, túžby, ale i najúprimnejšie prejavenie prirodzeného láskavého vzťahu človeka k človeku. Takéto vyjadrenia nájdeme v rôznych formách kultúry. Túžba po kráse a spravodlivosti. Perspektívna budúcnosť by sa dala naprojektovať ako distributívna spravodlivosť, ale človek môže stratiť časť slobody osobného rozhodovania. Svoju prirodzenosť, identitu. Človek sa stáva adaptovaný, ale na úkor prirodzenej socializácie. To sú vážne výhrady. Riešenie by sa mohlo nájsť vo vízii kapitalizmu s ľudskou tvárou, ktorá je založená na silnej osobnosti s vysokým morálnym kreditom. Prezentované vízie eticky spravodlivej spoločnosti ponúkajú sociálnej práci naplnenie niektorých zo svojich funkcií. Plnú sebarealizáciu stimulačno-rozvojovej funkcie sociálnej práce možno vidieť v teórii sociálneho kapitálu, ktorá v praxi je založená na spolupatričnosti citových zväzkov k ostatným v malých autonómnych skupinách pospájaných do vzájomných celkov. Vízia a prognózovanie sociálnej budúcnosti dnešnej mládeže zasa prináša mnohé upozornenia na jej socializáciu vo viacerých rovinách (zdravie, sociálny systém, vzdelanie, zamestnanie). Aj tu sa otvára priestor sociálnej práci pre komplexné naplnenie svojich funkcií pre tvorivý proces socializácie tejto kategórie populácie.

Antonín Kozoň

OBSAH
DEFINÍCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE, JEJ PREDMET A FUNKCIE

I.
SOCIÁLNA PRÁCA A JEJ CESTA K ČLOVEKU: KAM KRÁČA...?
Social work and its journey to the individual: Where is it heading...?
1. NEOLIBERÁLNA POLITIKA A SOCIÁLNA PRÁCA
2. FUNKCIE SOCIÁLNEJ PRÁCE A POLITIKA
3. CESTA K ČLOVEKU V SOCIÁLNEJ PRÁCI
4. DEFINÍCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ POJMOVÉ OBMEDZENIA
5. ÚSKALIE SOCIÁLNEJ PRÁCE – POMOC
6. SOCIÁLNA PRÁCA A SOCIÁLNA POLITIKA
7. SUPERVÍZIA SOCIÁLNEJ PRÁCE V SÚČASNEJ PRAXI

II.
OTÁZKA OTVORENEJ IDENTITY SOCIÁLNEJ PRÁCE
The question of open identity of social work
1. POHĽADY NA SOCIÁLNU PRÁCU A JEJ KREDIT
2. HĽADANIE IDENTITY SOCIÁLNEJ PRÁCE
3. PROTIREČENIE TEÓRIE A PRAXE SOCIÁLNEJ PRÁCE
4. SOCIÁLNE FUNGOVANIE
5. NORMATÍVNE VYMEDZENIE SOCIÁLNEJ PRÁCE

III.
TRINÁSTA KOMNATA SOCIÁLNEJ PRÁCE
Thirteenth chamber of social work
1. ZÁKONNÁ LIKVIDÁCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE AKO VEDECKEJ DISCIPLÍNY?
2. AKO PONIKAŤ V SOCIÁLYCH SLUŽBÁCH BEZ PLATENIA DANÍ?

IV.
SOCIÁLNA PRÁCA AKO UMENIE PRE UMENIE – SOCIÁLNA PRÁCA AKO CESTA K ČLOVEKU
Social work as art for art - social work as way to man
1. HROZBA NARCIZMU V SOCIÁLNEJ PRÁCI
2. NEETICKÉ A NEHUMÁNNE METÓDY
3. POPULISICKÁ IDEOLÓGIA A SOCIÁLNA PRÁCA

V.
K CESTÁM KVALITATÍVNEHO ROZVOJA SOCIÁLNEJ PRÁCE AKO VEDY NA SLOVENSKEJ AKADEMICKEJ PÔDE
About the ways of qualitative development of social work in terms of science on slovak academic grounds

1. K JEDNEJ Z CIEST ROZVOJA KVALITY SOCIÁLNEJ PRÁCE
AKO VEDY – PREMENA KVANTITY V KVALITU

VI.
ŠKOLSKÍ SOCIÁLNI PRACOVNÍCI A SOCIALIZÁCIA V SLOVENSKÝCH ŠKOLÁCH
School social workers and socialization in slovak schools
1. ZAČIATKY ŠKOLSKÝCH SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV NA SLOVENSKÝCH ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH
2. ŠKOLSKÝ SOCIÁLNY PRACOVNÍK VERZUS SOCIÁLNY PEDAGÓG
3. NEVYHNUTNÁ POTREBA SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH

VII.
K VYBRANÝM POJMOM Z OBLASTI SOCIÁLNEHO PORADENSTVA
On the selected terms from the field of social counselling
1. K ADJEKTÍVAM „SOCIÁLNE“ A „SPOLOČENSKÉ“
2. POJEM PORADENSTVO A SOCIÁLNE PORADENSTVO

SOCIALIZÁCIA ZDRAVOTNE A PSYCHOSOCIÁLNE POSTIHNUTÝCH JEDINCOV

VIII.
ALTERNATÍVA INTEGRÁCIE DETÍ SO ŠPECIÁLNÝMI POTREBAMI DO ZÁKLADNÝCH A MATERSKÝCH ŠKÔL V OKRESE NÁMESTOVO
Possible children integration with special education needs into elementary and nursery school in the district Námestovo
1. DIEŤA SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
2. PRÁVNA LEGISLATÍVA TÝKAJÚCA SA VZDELÁVANIA DETÍ SO ŠVVP
3. INTEGRÁCIA DIEŤAŤA SO ŠVVP DO ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ
4. SOCIÁLNY PRACOVNÍK A JEHO ÚLOHA V PROCESE INTEGRÁCIE DETÍ SO ŠVVP DO BEŽNEJ ŠKOLY
5. STAV INTEGRÁCIE DETÍ SO ŠVVP DO ZÁKLADNÝCH A MATERSKÝCH ŠKÔL

IX.
SOCIALIZÁCIA ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH OSÔB DO SPOLOČNOSTI FORMOU VYSOKOŠKOLSKÉHO ŠTÚDIA
Socialization of disabled people into society through higher education
1. KONCEPCIA „DOHOVORU OSN O PRÁVACH OSÔB SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM“ AKO VÝCHODISKO V OBLASTI VZDELÁVANIA
2. IMPLEMENTÁCIA DOHOVORU V OBLASTI VZDELÁVANIA NA SLOVENSKU

X.
SOCIALIZÁCIA ĽUDÍ VYRASTAJÚCICH V SOCIÁLNO-PATOLOGICKOM PROSTREDÍ
Socialization of the people growing up in socio–pathological enviroment
1. CAN SYNDRÓM
2. FYZICKÉ TÝRANIE
3. PSYCHICKÉ TÝRANIE
4. SEXUÁLNE TÝRANIE
5. BLIŽŠIE ŠPECIFIKÁ DOPADU TÝRANIA NA VÝVIN A FORMOVANIE OSOBNOSTI DIEŤAŤA

XI.
SOCIÁLNE PROSTREDIE DELIKVENTNEJ MLÁDEŽEV KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE
Social environment of a delinquent youth in a context of social work
1. VYBRANÉ SÚVISLOSTI SOCIÁLNEHO PROSTREDIA
2. PROTEKTÍVNE A RIZIKOVÉ FAKTORY SOCIÁLNEHO PROSTREDIA VO VZŤAHU K DELIKVENCII
3. RODINNÉ PROSTREDIE DELIKVENTNEJ MLÁDEŽE A JEJ NEGATÍVNY VPLYV NA MLÁDEŽ
4. ČIASTKOVÉ VÝSLEDKY VÝSKUMU

XII.
ETICKÁ REFLEXIA SÚKROMNÝCH INICIAČNÝCH RITUÁLOV V REEDUKAČNÝCH CENTRÁCH
Ethical reflection of private initiation rituals in re-education centers
1. INICIAČNÝ RITUÁL AKO PROSTRIEDOK SOCIALIZÁCIE
2. VÝSLEDKY SÚKROMNÝCH INICIAČNÝCH RITUÁLOV

XIII.
SOCIALIZÁCIA AKO HLAVNÝ CIEĽ KOMPLEXNO-REHABILITAČNEJ STAROSTLIVOSTI O OSOBY S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
Socialization as the main target of comprehensive rehabilitation of people with mental disabilities
1. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
2. KOMPLEXNÁ REHABILITÁCIA
3. SOCIALIZÁCIA A SOCIABILITA

XIV.
SOCIALIZÁCIA A ZDRAVOTNE A PSYCHOSOCIÁLNE ZNEVYHODNENÝ JEDINEC
Socialization and physically and psychosocial disadvantaged individual
1. SOCIALIZÁCIA AKO INTERAKCIA JEDINCA A SOCIÁLNEHO PROSTREDIA
2. ZDRAVOTNE A PSYCHOSOCIÁLNE POSTIHNUTÝ JEDINEC V SOCIALIZÁCIÍ
3. SOCIALIZÁCIA AKO SPÔSOB INTEGRÁCIE DO ŠPECIFICKÉHO SOCIÁLNEHO PROSTREDIA

XV.
ADAPTÁCIA NA ŽIVOTNÉ STRATY U SENIOROV V REZIDENCIÁLNYCH SLUŽBÁCH
Adapting to the loss of life of elderly in residential services
1. INTERDISCIPLINÁRNE ASPEKTY ADAPTÁCIE A ŽIVOTNÝCH STRÁT
2. SMÚTKOVÉ PORADENSTVO V SPEKTRE ETICKÝCH DELEM
3. PRINCÍPY SMÚTKOVÉHO PORADENSTVA A PRÁCA SOCIÁLNEHO PORADCU

XVI.
ZMENA OSOBNOSTI AKO JEDEN Z ROZHODUJÚCICH FAKTOROV ÚSPEŠNEJ ABSTINENCIE OD ALKOHOLU
The change of personality as one of the determining factors of the successful alcohol abstinence
1. MOTIVÁCIA AKO STAV PRIPRAVENOSTI K ZMENE
2. ABSTINENCIA ALEBO NEPITIE?
3. FAKTORY PÔSOBIACE NA ÚSPEŠNOSŤ ABSTINENCIE
4. PSYCHOLOGICKÉ FAKTORY
5. SOCIÁLNE FAKTORY

XVII.
VYUŽITIE MUZIKOTERAPIE PRI PORUCHÁCH SPRÁVANIA
Enjoy music therapy in conduct disorder
1. VYUŽITIE MUZIKOTERAPIE U ADOLESCENTOV S PORUCHAMMI SPRÁVANIA
2. CELOSTNÁ MUZIKOTERAPIA U JEDNOTLIVCOV S PORUCHAMI SPRÁVANIA

SOCIALIZÁCIA ETNICKÝCH A MENŠINOVÝCH SKUPÍN

XVIII.
SYNTETIZUJÚCI POHĽAD SOCIÁLNEJ PRÁCE NA MINORITY
Synthesizing view of social work on minorities
1. MINORITA, CIEĽOVÁ SKUPINA, MARGINALIZOVANÁ SKUPINA
2. DELENIE KLIENTOV SOCIÁLNEJ PRÁCE A TYPOLÓGIA MINORÍT
3. CHARAKTERISTIKA MINORÍT Z ASPEKTU SOCIÁLNEJ PRÁCE
4. VYBRANÉ MINORITNÉ SKUPINY NA SLOVENSKU

XIX.
PODPORA KULTÚRNEJ DIVERZITY n/NEPOČUJÚCICH V PROCESE SOCIALIZÁCIE DOMINANTNOU KULTÚROU
Support of cultural diversity of the d/Deaf people in process of socialization by dominant culture
1. KULTÚRA n/NEPOČUJÚCICH
2. SOCIALIZÁCIA n/NEPOČUJÚCICH
3. UMENIE n/NEPOČUJÚCICH
4. KVALITATÍVNY VÝSKUM DEBARIERIZAČNÝCH OPATRENÍ

XX.
ROMOVÉ A JAK DÁL?
Roma and the what further
1. ODKUD JSME?
2. STÁTNÍ POLITIKA A SOCIÁLNĚ POLITICKÝ POHLED V RÁMCI ČESKOSLOVENSKÉ REPUBLIKY
3. ZÁKON Č. 74/1958 SB., O TRVALÉM USÍDLENÍ KOČUJÍCH OSOB
4. MYŠLENÍ, JAZYK A ŘEČ (SLOVO, SYMBOL, POJEM)
5. SOUČASNÁ JAZYKOVÁ PRAXE A UČENÍ
6. ZKUŠENOSTI VELKÉ BRITÁNIE

XXI.
VYBRANÉ ASPEKTY INTERKULTÚRNEJ EDUKÁCIE (FORMÁLNEJ SOCIALIZÁCIE) V SOCIÁLNEJ PRÁCI
Selected intercultural aspects of education (formal socialization) in social work
1. VÝBRANÉ PRVKY SOCIÁLNEJ A ETNICKEJ
IDENTITY RÓMOV
2. KONCEPT „KULTÚRY CHUDOBY“
3. IMPLIKÁCIE RÓMSKEJ SOCIO-KULTÚRNEJ ODLIŠNOSTI V MAJORITNEJ SPOLOOČNOSTI
4. INTERVENCIA V SOCIÁLNEJ PRÁCI V INTENCIÁCH INTERKULTÚRNOSTI

SOCIÁLNA BEZPEČNOSŤ A RESOCIALIZÁCIA OBYVATEĽSTVA V OBLASTIACH POSTIHNUTÝCH VOJNOU, EKOLOGICKOU A INOU KATASTROFOU

XXII.

POSTKATASTROFICKÁ BEZPEČNOSTNÍ OPATŘENÍ
Post-catastrophic security measurements
1. EXPLIKACE
2. REPRESE
3. PRIORITA? ABSOLUTNÍ PRIMÁT!
4. SOCIÁLNÍ BEZPEČÍ
5. POST FESTUM

XXIII.
SOCIÁLNE BEZPEČNOSTNÉ RIZIKÁ A ICH VPLYV NA PRIESTOROVÝ ROZVOJ
Social security risks and their impact on spatial development
1. TEORETICKO-EKONOMICKÉ VÝCHODISKÁ PRE SKÚMANIE BEZPEČNOSTI
2. ROZVOJOVÉ TRENDY A ICH ÚZEMNO-PRIESTOROVÉ DOPADY V PODMIENKACH SR
3. POJEM A VYMEDZENIE SOCIÁLNYCH RIZÍK

XXIV.
ČINNOSŤ ZÁCHRANNÝCH ZLOŽIEK INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU, KRÍZOVÁ INTERVENCIA A DOBROVOĽNÍCTVO PO MIMORIADNEJ UDALOSTI
Action emergency responders of integrated rescue system, intervention teams and volunteering after emergency events
1. MIMORIADNÁ UDALOSŤ
2. RIADENIE ČINNOSTI ZÁCHRANNÝCH ZLOŽIEK IZS NA MIESTE ZÁSAHU
3. ROZDELENIE ÚLOH BEZPROSTREDNE PO VZNIKU MIMORADNEJ UDALOSTI
4. KRÍZOVÝ INTERVENČNÝ TÍM
5. KRÍZOVÁ INTERVENCIA
6. DOBROVOĽNÍCTVO

SOCIALIZAČNÝ VÝZNAM REGIONÁLNYCH TRADÍCIÍ, KULTÚRY A EKOLÓGIE V GLOBALIZAČNOM PROCESE

XXV.
ALTERNATIVNÍ REGIOZITA A VLIV ŠIRŠÍHO SPOLOČENSKÉHO PROSTŘEDÍ
Alternative religiosity and influence of the broader social environment
1. ANONYMITA VELKOMĚST
2. NEZAMĚSTNANOST
3. VPLIV MÉDIÍ
4. SPOLOČENSKÉ ZMĚNY

XXVI.

INTERRUPCIA A MORÁLKA
Abortion and morality
1. STRETNUTIE S MATKOU DIEŤAŤA S ŤAŽKÝM FYZICKÝM A MENTÁLNYM
POSTIHNUTÍM
2. POCHOD ZA PRÁVA ĽUDÍ S INOU ORIENTÁCIOU
3. POCHOD ZA PRÁVA NA ŽIVOT
4. INTERRUPCIA: TABU VERSUS RES PUBLICA
5. MORÁLNOSŤ ALEBO NEMORÁLNOSŤ INTERRUPCIE

XXVII.
VPLYV KRESŤANSKY ORIENTOVANÝCH ROVESNÍCKYCH VOĽNOČASOVÝCH SKUPÍN NA PREVENCIU SOCIÁLNEJ PATOLÓGIE MEDZI MLÁDEŽOU
The impact of Christian-based leisure peer activities in the incidence
of social pathology among youth
1. VPLYV ROVESNÍCKYCH SKUPÍN
2. VÝSLEDKY

XXVIII.
STRATENÁ GENERÁCIA ĽUDÍ BEZ PRÁCE
Lost generation of jobless people
1. PRÍČINY A DÔSLEDKY NEZAMESTNANOSTI
2. AKTÍVNA POLITIKA ZAMESTNANOSTI, VZDELANIE A PRÍPRAVA PRE TRH PRÁCE

XXIX.
KLADIVO NA „INÝCH“ ALEBO MÝTUS KRÁSY VPLÝVA NA ŽIVOT ČLOVEKA V SÚČASNOSTI
Hammer to “different” people or effect of the beauty myth to human life today
1. POJEM MÝTUS KRÁSY
2. K IDENTIFIKÁCII SPOLOČENSKÝCH PROBLÉMOV
3. MOŽNOSTI OSLABOVANIA NEGATÍCNYCH VPLYVOV MÝTU KRÁSY Z ASPEKTU EMANCIPAČNEJ PEDAGOGIKY

XXX.
ETICKÉ ASPEKTY OVPLYVŇOVANIA ZÁUJMU ĽUDÍ VÝCHOVOU K POHYBU
Ethical aspects affecting the interest of the people education to move
1. ČLOVEK ŽIJE V SPOLOČNOSTI
2. O HODNOTE SLOBODY

VÍZIE A PROGNÓZOVANIE SOCIÁLNEJ BUDÚCNOSTI NA REGIONÁLNEJ A GLOBÁLNEJ ÚROVNI

XXXI.
KRÍZA JE OKAMIH PRAVDY A NUTNOSŤ SA
ROZHODNÚŤ
The crisis is a moment of truth and necessity to decide
1. AKÉ SÚ VÍZIE...?
2. AKÁ JE BUDÚCNOSŤ...?

XXXII.
JE MOŽNÁ ETICKY SPRAVODLIVÁ SPOLOČNOSŤ?
How can ethically justice society?
1. OTÁZKA SPRAVODLIVOSTI A ETIKY
2. IDEA ZMLUVY A SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ

XXXIII.
KAPITALIZMUS S ĽUDSKOU TVÁROU A LÍDERSKÁ DEMOKRACIA
Capitalism with a human face and the leader’s democracy
1. ANALÝZA AKTUÁLNEHO STAVU
2. HĽADANIE VÝCHODISKA

XXXIV.
TEÓRIA SOCIÁLNEHO KAPITÁLU: VÝCHODISKÁ, PODSTATA, PROBLÉMY A VÝZVY
The theory of social capital: the basics, the essence, problems and challenges
1. KONCEPT SOCIÁLNEHO KAPITÁLU
2. SOCIÁLNY KAPITÁL VO VÝSKUME

XXXV.
VÍZIE A PROGNÓZOVANIE SOCIÁLNEJ BUDÚCNOSTI DNEŠNÝCH ADOLESCENTOV
Vision and social forecasting the future of todays adolescents
1. POZITÍVNA SOCIÁLNA VÍZIA A VÝCHOVA
2. SOCIÁLNA BUDÚCNOSŤ A AGRESIA
3. MÉDIA, VÝCHOVA A DIALÓG O BUDÚCNOSTI
4. VÝZNAM SPÄTNEJ VÄZBY

Autori:
Antonín Kozoň (I.), Branislav Malík (II.), Petronela Šebestová (III.), Peter Ďurkovský (IV.), Stanislav Matulay (V.), Liana Krčmová (VI.), Eva Matulayová (VII.), Janka Briššáková, Mária Hardy (VIII.), Mária Šmidová (IX.), Jana Pabáková (X.), Roman Bartoš (XI.), Anna Semanová, Ladislav Horňák (XII.), Andrea Prečuchová Štefanovičová, Terézia Harčaríková (XIII.), Janka Kuffová (XIV.), Miroslava Tokovská (XV.), Michaela Šavrnochová (XVI.), Margaréta Osvaldová (XVII.), Daniel Markovič (XVIII.), Pavol Beňo, Nora Michňová (XIX.), Ingrid Matoušková (XX.), Miroslava Čerešníková (XXI.), Felix Černoch (XXII.), Janka Betáková, Jana Tomovičová (XXIII.), Andrea Neumannová (XXIV.), Jiří Tůma, Alena Tůmová (XXV.), Milan Hejdiš (XXVI.), Anna Pavlovičová, Libuša Radková, Kamila Štrbková (XXVII.), Michal Kunošík (XXVIII.), Monika Rusnáková (XXIX.), Peter Melek (XXX.), Daniela Baková, Lenka Haburajová Ilavská (XXXII.), Ľudovít Hajduk (XXXIII.), Alexander Čemez (XXXIII.), Lukáš Pavelek (XXXIV.), Peter Slovák (XXXV.)

Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy v Sládkovičove, Sládkovičovo
Univerzita Jana Amose Komenského, Praha
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava
Vysoká škola Karlovy Vary, Karlove Vary
Spoločnosť pre sociálnu integráciu v SR, Trenčín

© SpoSoIntE, Trenčín 2013
ISBN 978-80-89533-10-7