The position of the supervisor in the supervision process
ABSTRAKT: Supervízia v pomáhajúcich profesiách je nevyhnutná pre efektívnosť práce a fungovania organizácií. Pomáha rozvoju spôsobilosti profesie sociálneho pracovníka. Overuje správnosť pracovných postupov na pracovisku a je prevenciou pred syndrómom vyhorenia. Taktiež patrí medzi efektívne nástroje eliminácie už vzniknutého syndrómu vyhorenia. Vedie k efektívnejšiemu výkonu profesie. Je nápomocná pri zvyšovaní statusu profesie. Je nielen prevenciou pred syndrómom vyhorenia, ale môže byť novým impulzom pre znovunadobudnutie motivácie vo výkone profesie. Je mimoriadne dôležitým a podporným nástrojom v pomáhajúcich profesiách, pre ľudí v rôznych ťažkých životných situáciách a to vzhľadom na náročnosť súčasnej modernej doby. Nevyhnutnosť supervízie sa čoraz viac ukazuje vo všetkých profesiách a oblastiach života.
Kľúčové slová: Organizácia. Sociálny pracovník. Supervízia. Supervízor. Supervídovaný.
Abstract: Supervision in the helping professions is essential for the efficiency of work and the functioning of organizations. It helps to develop the competence of the social worker profession. It verifies the correctness of work procedures at the workplace and it is a prevention against burnout syndrome. Supervision is also an effective tool for the elimination of the burnout syndrome that has already arisen. It leads to a more efficient performance of the profession. It is helpful in raising the status of the profession. It is not only a prevention against burnout syndrome, but can be a new impulse for regaining motivation in the performance of the profession. It is an extremely important and supportive tool in helping professions, for people in various difficult life situations, given the demands of the current modern era. The necessity of supervision is becoming increasingly evident in all professions and areas of life.
Keywords: Organization. Social worker. Supervision. Supervisor. Supervised.
Úvod
Slovo supervízia je zložená z dvoch latinských slov – super, t. z. nadpriemernosť a videre, t. z. videnie, poznanie. Ide o označenie činnosti spojenú so zrakovým zmyslovým vnímaním. V doslovnom preklade to znamená ako nadpriemerná vízia do budúcnosti. Úlohou supervízie je dávať sociálnym pracovníkom dostatočné podnety na to, aby sa hľadali nové spôsoby pri výkone profesie. Supervízia je v mnohých oblastiach stále neznámou. Jej postupné rozširovanie bude čoraz viac prospešné pre celú spoločnosť. Cieľom supervízie je dať sociálnym pracovníkom podnety hľadať nové spôsoby pri riešení ekonomických a psychosociálnych problémov klienta. Ponúka možnosti skvalitňovania práce pri výkone profesie v oblasti sociálnej práce. Supervízia je poradenskou metódou, ktorá sa využíva na zvýšenie kvality profesijnej činnosti.
Supervízor – profesionál
Profesionálny supervízor pri výkone svojej profesie stojí pred mnohými výzvami. Aby mohol vykonávať túto činnosť, je potrebné aby mal na to prirodzené vlohy. Empatia, konštruktívnosť riešenia konfliktov, emocionálna vyrovnanosť sú nevyhnutné.
Ďalšími potrebnými náležitosťami sú vysokoškolské štúdium, pričom k odporúčaným odborom patrí sociálna práca. Po skončení vysokoškolského štúdia musí budúci supervízor absolvovať akreditovanú prípravu supervízora podľa ustanovenia zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. Motivácia je tu silným motivačným faktorom. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia a akreditovanej prípravy supervízora, okrem motivácie a prirodzených vlôh, je nevyhnutná samotná prax. Iba praxou môže dochádzať k zdokonaľovaniu profesionálnych zručností supervízora. Samotný supervízor po absolvovaní supervizneho výcviku a vykonávaním praxe nemá zaostávať pri ďalšom vlastnom štúdiu nápomocnom v jeho profesii. Týmto si má zvyšovať svoju odbornosť. Má ju konfrontovať s teóriou a vlastnou praxou. Takto môže profesijne porásť.
Okrem iného má supervízor byť osobne nasadený pri riešení zložitosti problémov. Vyžaduje sa jeho osobitý prístup. Emocionálna vyrovnanosť, zaujatie neutrálneho postoja pri pohľade na problémy zo strany supervízora sú žiaduce.
Princíp osobnej angažovanosti a zároveň požiadavka neutrality kladú značné nároky na emocionálnu rovnováhu a výkonovú zložku sociálnych pracovníkov. 1 Dobrým predpokladom na to je, keď supervízor pochádza z externého prostredia, ktorý nie je zatiahnutý do problémov organizácie na rozdiel od interných zamestnancov. „Od supervízora sa vyžaduje profesionalita a prirodzená ľudskosť prejavujúca sa rešpektom, empatiou, toleranciou, čo je predpokladom profesionálneho vystupovania v zariadeniach sociálnych služieb.“ 2 Supervízor poskytuje svoje odborné schopnosti pre pracovníkov v sociálnych službách. „Poskytovateľ sociálnej služby musí rešpektovať a podporovať rozvoj schopností, zručností a vedomostí svojich zamestnancov aj prostredníctvom supervízie.“ 3 Lepšie spoznanie zamestnancov pomáha pri efektívnejšom dosahovaní pracovných cieľov sociálnych zariadení.
Supervízia sa vyskytuje v jednotlivých organizáciách. Môže ísť o jednotlivé podniky s väčšou organizáciou práce a komplexnejšou štruktúrou jej fungovania. Cieľom supervízora je hľadať riešenia, spracovávať konflikty vznikajúce na pracovisku, v komunikácii a v pracovných vzťahov na pracovisku. Supervízor má preverovať plnenie stanovených zadaných úloh vychádzajúce zo supervízie. Okrem iného supervízor môže korigovať neefektívne postupy, ktoré sa vyskytujú v organizácii. Taktiež môže overovať správnosť postupov práce s klientmi, so skupinou i s rodinou. Supervízia môže byť prevenciou pred nesprávnymi rozhodnutiami, ktoré by mohli negatívne pôsobiť na samotného klienta.
Supervízia patrí medzi efektívne nástroje eliminácie už vzniknutého syndrómu vyhorenia. Syndróm vyhorenia predstavuje vážny stav, kedy sociálny pracovník je frustrovaný výkonom profesie. Nakoniec po nevyriešení tohto syndrómu môže poklesnúť nielen kvalita jeho práce, ale aj konečný a definitívny odchod z profesie v oblasti sociálnej práce.
„Syndróm vyhorenia je fenoménom tejto doby, keď človek v akejkoľvek pracovnej pozícii zabudne na svoju rodinu, priateľov, voľný čas.“ 4 Syndróm vyhorenia predstavuje závažný stav, ktorý sa negatívnym spôsobom môže preniesť na blízke okolie a rodinu sociálneho pracovníka, ktorý ním trpí. Supervízia je tu potrebný nástroj na odstraňovanie daného problému.
Supervízia hľadá možnosti profesionálneho rozvoja a overuje správnosti pracovných postupov. Hľadá alternatívy, cesty, možnosti. Vedie k efektívnejšiemu výkonu profesie. Je nápomocná pri zvyšovaní statusu profesie.
Funkcie supervízie
Riadiaca funkcia supervízie sa orientuje na usmerňovanie výkonu supervidovaného v organizácii. Ide o dodržiavanie morálnych a etických hodnôt, právnych noriem a interných noriem organizácie, v ktorej supervidovaný pracuje. Riadiaca funkcia supervízie je manažérskou funkciou. Jej výhodou je to, že je často orientovaná na manažment v rámci organizačnej štruktúry organizácie. Predstavuje určitú kontrolu nad pracovníkom. Tá ho má motivovať k zlepšeniu pracovnej činnosti a viesť k prospešným zmenám. Do tejto funkcie supervízie spadá efektívnejšie využívanie ľudských zdrojov, vďaka ktorým môže dochádzať k funkčnému plneniu cieľov organizácie.
Vzdelávacia funkcia supervízie pomáha supervidovanému k odbornému rozvoju. Učí ho reagovať na potreby organizácie, spoločnosti a samotných klientov. Cieľom vzdelávacej funkcie supervízie je reflexia a sebareflexia. Do istej miery ide o pedagogickú činnosť supervízora smerom k supervidovanému.
Pri podpornej funkcii supervízie je dôležité znižovať subjektívne pocity pracovnej záťaže a hľadať nové spôsoby a alternatívy, ktoré pomôžu eliminovať negativitu pri výkone profesie a fungovaní organizácie. Podporná funkcia supervízie má prinášať určitú úľavu od problémov, ich riešenie a docielenie spokojnosti sociálnych pracovníkov.
V rámci vymedzovania supervízie popri funkciách poznáme niekoľko foriem supervízie. Supervíziu môžeme deliť z hľadiska: 5
- Vzťahu medzi supervízorom a supervidovaným,
- prítomnosti supervízora,
- naliehavosti,
- počtu supervidovaných.
Z hľadiska vzťahu medzi supervízorom a supervidovaným rozoznávame supervíziu vertikálnu a supervíziu horizontálnu. 6
Vo vertikálnej supervízii supervízor poskytuje svoje zručnosti a vedomosti. Takáto supervízia sa spája s výučbou a prípravou nových supervízorov. Taktiež vertikálna supervízia môže spočívať v odovzdávaní skúsenosti skúsenejšieho supervízora menej skúsenému alebo začínajúcemu superviízorovi. Vo vertikálnej supervízii sa môžu vyskytnúť dvaja supervízori, pričom menej skúsený supervízor je v úlohe asistenta, sledovateľa a taktiež sú mu vyčlenené len určité kompetencie. Nie je vylúčené že menej skúsený supervízor je pod dohľadom skúsenejšieho supervízora.
Horizontálna supervízia je založená na inom vzťahu na rozdiel od vertikálnej supervízii. Vo vertikálnej supervízii je často vzťah nadriadeného supervízora k supervízorovi podriadenému. Horizontálna supervízia spočíva v súvislosti kolegiálnej supervízie. Ide o vymieňanie skúseností, vzájomnej podpory, neustály priebeh učenia a zdokonaľovania sa v profesii. Taktiež pomáha pri zefektívňovaní odborných postupov. Cieľom tejto supervízie je taktiež profesionálny rast výkonu činnosti.
Podľa prítomnosti supervízora poznáme priamu a nepriamu supervíziu. Priama supervízia spočíva v osobnej účasti supervízora. Jeho účasť môže byť priama. V nej zasahuje do poradenskej práce. Taktiež v tejto supervízii môže zastávať pozíciu pozorovateľa.
Nepriama supervízia pomáha poskytovať informácie a zistené skutočnosti viažuce sa na konkrétny prípad. Často ide už o zhotovený audiovizuálny, alebo audio záznam prostredníctvom dostupných elektronických pomôcok. Počas spustenia záznamu sa dá k tomu vrátiť, analyzovať ho, viesť diskusiu a tak dospieť k hodnoteniu i stanoveniu postupov na zlepšenie.
Plánovaná supervízia spoločne s krízovou supervíziou spadajú do supervízie z hľadiska naliehavosti.
Plánovaná supervízia sa riadi podľa stanoveného plánu. V pláne sú dohodnuté stretnutia v ktorých už môže byť naplánovaný jej postup. Je typická pre organizácie, ktoré si žiadali supervíziu. Ide o supervíziu, na ktorú sa supervízor musí vopred pripraviť a vyžaduje si časovo náročnejšiu prípravu.
Krízová supervízia je tá, ktorá sa nutne vyžaduje na základe naliehavosti. Môže ísť o mimoriadne stretnutia, ktoré vychádzajú z tej hlavnej, dlhodobo plánovanej supervízie. Supervízia sa môže uskutočniť iba medzi supervízorom a supervidovaným. V tomto prípade hovoríme o individuálnej supervízii. Skupinová supervízia sa deje medzi supervízorom a kolektívom supervidovaných. O kolektívnej supervízii sa dá hovoriť, keď sú v nej aspoň 2 supervídovaní.
Z hľadiska počtu supervidovaných osôb poznáme supervíziu individuálnu a skupinovú.
Individuálna supervízia prebieha medzi supervízorom s jedným sociálnym pracovníkom. Skupinová supervízia prebieha medzi supervízorom s minimálne dvomi sociálnymi pracovníkmi.
Z hľadiska miesta výkonu, resp. z hľadiska pozície supervízora je supervízia interná a externá. 7
Externá supervízia je formou supervízie, kde supervízor prichádza z prostredia, ktoré je mimo organizácie. Túto organizáciu musí pred vykonaním supervízie spoznať prostredníctvom informácií a ďalších overených zdrojov. Nevýhodou tejto supervízie je časová náročnosť na jej prípravu. Okrem iného supervízor danú organizáciu spoznáva počas výkonu supervízie v organizácii. Je preto nutná jeho predvídavosť a promptné reakcie. Výhoda tejto supervízie je v tom, že supervízor prichádza, pre neho, do cudzej organizácie. Nie je ovplyvnený fungovaním a pracovnými vzťahmi v organizácii. Na problémy a ich riešenie sa stavia viac do neutrálnej pozície.
Pri internej supervízii supervízor je členom danej organizácie. V nej môže vykonávať svoju ďalšiu pozíciu. Jej výhodou je to, že dobré pozná organizačnú a pracovnú štruktúru organizácie, pracovné vzťahy v kolektíve. Nemusí sa oboznamovať s organizáciou a jej chodom. Informácie z externých zdrojov nie sú nutné. Nevýhoda tejto supervízie spočíva v tom, že sám supervízor - kolega v sociálnej organizácii nemusí byť prijatý ako niekto iný – teda ten, ktorý dáva nové podnety na riešenie konfliktov. Často môže byť onálepkovaný ako kolega, ktorého práca je tá, ktorú vykonáva najčastejšie. Taktiež samotný supervízor môže byť sám negatívne ovplyvnený zlými vzťahmi v kolektíve. Pri riešení problémov môže často vchádzať do subjektivity.
Aby supervízia bola efektívna, sú potrebné predsupervízne rozhovory. Prebiehajú prostredníctvom komunikácie s vedením organizácii, centier a inštitúcii. Vypracuje sa projekt, ktorý má obsahovať ciele supervízie, miesto jej realizácie, časový harmonogram, jej rozsah, taktiež finančné plánovanie a požadovanú formu supervíznych stretnutní. V projekte sa má identifikovať cieľová skupina supervízovaných, zodpovednosť účastníkov kontraktu, monitoring a hodnotenie celého supervízneho procesu. „Je užitočné zabezpečiť jednoznačnosť účelu, skupina musí mať jasno v tom, ako sa k tomu stavia, overiť si, či sú jej očakávania reálne. Treba si uvedomovať faktor času a počtu klientov, ktoré možno supervidovať.“ 8 V rámci supervízie by sa mali do pozornosti brať matky starajúce sa o deti. Častokrát táto skupina pracovníčok môže chýbať v organizácii kvôli očr. „Možnosť zosúladenia pracovného života so starostlivosťou o rodinu zohľadňujú ženy s deťmi častejšie. Nároky na vzdialenosť zamestnania a pracovnú dobu sa v tomto prípade obyčajne odvíjajú od prevádzkovej doby inštitúcií starostlivosti o deti, ako sú materské školy, družiny na základných školách alebo iné formy stráženia detí.“9 Preto predmetom supervízie má byť riešenie aj týchto faktorov, ktoré by mali viesť ku kompromisu resp. spokojnosti oboch strán organizácie – manažmentu a zamestnancov.
Supervízia nie je psychoterapiou, ale obsahuje jej prvky. Taktiež pracuje s nástrojmi psychoterapie. Rozdiel medzi supervíziou a psychoterapiou spočíva v tom, že supervízia sa orientuje na profesiu sociálneho pracovníka a jej skvalitnenie. Vychádzajúc z teoretických konceptov sociálnej práce, ako samostatnej vednej disciplíny a cieľov sociálnej práce sú v supervízii očakávané výsledky, zmeny u jednotlivca, skupiny alebo komunity a jeho soc. prostredia. 10 Supervízia dbá o to, aby sa sociálny pracovník stal lepším profesionálom, nie lepším človekom. To je už úlohou psychoterapie.
ZÁVER
Supervízia je ešte v mnohých oblastiach stále neznámou. Neraz môže byť zamieňaná so psychoterapiou. Je orientovaná skôr na prácu a skúsenosť sociálneho pracovníka. Centrom záujmu supervízie je profesionálna aktivita sociálneho pracovníka a nie jeho súkromný život. Pozitívne skúsenosti so supervíziou v jednotlivých organizáciách môžu byť motiváciou pre ďalšie organizácie ich uplatňovať vo svojej organizačnej zložke. Takto sa postupne môže rozširovať využitie supervízie. Jej problémom v praxi spočíva v tom, že ľudia majú sklony riešiť problémové situácie zaužívanými spôsobmi riešení, ktoré sú často neefektívne a nedostačujúce. V súčasnosti, s postupným narastaním využívania možnosti supervízie sa takéto vlastné spôsoby riešenia konfliktov môžu síce v malom, ale aspoň do určitej miery eliminovať. Supervízia je prospešná v tom, že pomáha hľadať nové riešenia, perspektívy a spôsoby pre supervidovaných v ich ťažkých situáciách.
Autor: Mgr. JUDr. PhDr. Stanislav Bujda, PhD.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
BUJDOVÁ, N. 2015. Supervízia v edukačnom procese. In Hunyadiová, S. – Bujdová, N., Mánya, Z. Supervízne dni 2015. /CD – ROM/ Občianske združenie Zrkadlenie, 2015. 169 s. ISBN 978-80-971913-1-3
HUNYADIOVÁ, S. Aplikačné reflexie supervízií. Nowy Sacz : VŠZSP sv. Alžbety Zrkadlenie, o. z. 2019. 238 s. ISBN 978-83-65196-40-8.
SCHAVEL, M., HUNYADIOVÁ, S., KUZYŠIN, B.: Supervízia v sociálnej práci. Teória, prax a výskum. Bratislava : Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce, o. z., 2013. 207 s. ISBN 978-80-971445-0-0.
SCHAVEL, M., TOMKA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. 193 s. ISBN 978-80-89271-87-0.
Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách
https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Skyba2/subor/3.pdf [3] (18. 11. 2020, 15:30)
BUJDOVÁ, N.: Jednorodičovské rodiny – nič výnimočné v našej spoločnosti. In.: Kolokvium kazuistík 2019. VŠZSP sv. Alžbety : Nowy Sącz, 2019. ISBN 978-83-66394-13-1, s. 15 – 22.
BUJDOVÁ, N.: Supervision in social services. In.: Supervision days in 2018. University of Health and Social Work, of St. Elizabeth, Nowy Sącz, 2018. ISBN 978-83-66394-11-7. s. 7 - 11.
1SCHAVEL, M., HUNADYOVÁ, S., KUZYŠIN, B.: s. 41 In.: Supervízia v sociálnej práci. Teória, prax a výskum. Bratislava : Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce, o. z., 2013.
2 BUJDOVÁ, N.: Supervision in social services. In.: Supervision days in 2018. University of Health and Social Work, of St. Elizabeth, Nowy Sącz, s. 7.
3 BUJDOVÁ, N.: Supervision in social services. In.: Supervision days in 2018. University of Health and Social Work, of St. Elizabeth, Nowy Sącz, s. 7.
4 BUJDOVÁ, N. 2015 Supervízia v edukačnom procese. In Hunyadiová, S. – Bujdová, N., Mánya, Z.
5 Porov. Schavel, M., Tomka, M.: s. 22-31 In Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010.
6 Schavel, M., Tomka, M.: s. 22 In Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010.
7Porov. SERVICE-LEARNING A SUPERVÍZIA. s. 106 In https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Skyba2/subor/3.pdf [3] (18. 11. 2020, 15:30)
8 Hunadyová, S. s. 115, 2013, In.: Supervízia v sociálnej práci. Teória, prax a výskum. Bratislava : Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce, o. z., 2013
9BUJDOVÁ, N.: Jednorodičovské rodiny – nič výnimočné v našej spoločnosti. In.: Kolokvium kazuistík 2019. VŠZSP sv. Alžbety : Nowy Sącz, s. 22.
10HUNYADIOVÁ, S.: Aplikačné reflexie supervízií. Nowy Sacz : VŠZSP sv. Alžbety Zrkadlenie, s. 19.