Rodina a sociálna práca

Family and Social Work

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá rodinou, jej funkciou a základnými typmi rodín. Venuje pozornosť postupom sociálnej práce pri práci s rodinou a význam supervízie. V príspevku sme predostreli krátky prehľad definície rodín z pohľadu odborných pracovníkov a uskutočnili prehľad základného typu rodín, ich funkcií a predstavili sme postupy práce sociálneho pracovníka s rodinou.
Kľúčové slová: rodina, funkcia rodiny, rodič, sociálna práca, supervízia

Abstract: The contribution deals with the family, its function, and basic types of families. It focuses on the procedures of social work when working with families and the importance of supervision. In the contribution, we provided a brief overview of the definition of families from the perspective of professionals and conducted a review of the basic types of families, their functions, and presented the procedures of a social worker's work with families.
Key words: family, family function, parent, social work, supervision.

Ilustrácia: vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Úvod

Príspevok je venovaný rodine, jej definícii a prezentovaniu jej základných typov, funkcií a pomoci zo strany sociálneho pracovníka. Rodina je odprezentovaná z pohľadu viacerých odborníkov či už sociológov alebo psychológov, rodina je zadefinovaná z pohľadu sociologického slovníka ako aj z pohľadu súčasnej legislatívy - zákona o rodine. Následne príspevok charakterizuje typy rodín na základe štatistík zo štatistického úradu a prezentuje šesť základných funkcií rodiny. Záver príspevku je venovaný postupom sociálnej práce s rodinou. Dáva do pozornosti postupy a pravidlá sociálneho pracovníka pri práci s rodinou a metódy supervízie, ktoré by mala byť nápomocná ako jedna z posledných možností.

Rodina

Rodina predstavuje jednoduchý model spoločnosti. Nakoľko budeme s týmto pojmom pracovať, pokúsime sa zadefinovať tento základný pojem - „RODINA“. Pre sociálneho pracovníka, ktorý s rodinou pracuje, je tento pojem dôležitý. Pôvodný význam slova rodina znamenal spoločenstvo ľudí, ktorí žijú pod jednou strechou, podliehajú jednej autorite a dodržujú stanovené pravidlá. Súčasná legislatíva definuje rodinu ako jednotku založenú na monogamnom manželstve. V novelizovanom zákone o rodine č.36/2005 Z.z. je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy vzniknutý na ich dobrovoľnom a slobodnom rozhodnutí za účelom vytvoriť trvalé a harmonické spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželstvo je rovnoprávny vzťah s dodržiavaním vzájomného rešpektu, dôstojnosti, pomoci, spoločnej výchove detí a vytvorenia zdravého rodinného prostredia.

Veľký sociologický slovník definuje rodinu ako spoločnú domácnosť, ktorá je zložená z rodičov a ich vlastných, respektíve adoptovaných detí. Tvoria uzatvorenú, malú intímnu skupinu, v ktorej prevažujú dôverné osobné kontakty. Táto rodina je charakteristická spoločnými záujmami a značným stupňom solidarity. (Veľký sociologický slovník II, 1996).

V nedávnej minulosti sme sa v odbornej literatúre stretli s množstvom rôznych definícií rodiny, ako napríklad, že rodina vznikla predovšetkým z potreby ochraňovať svoje potomstvo, učiť, vzdelávať a pripravovať ho na život (Matejček, Z., 1994). Súčasní autori definujú rodinu ako druh inštitúcie, ktorá má nenahraditeľný význam pre vývoj a život človeka. Okrem uspokojovania psychických, sociálnych a fyzických potrieb poskytuje rodina zázemie, ktoré je potrebné na spoločenskú sebarealizáciu. Rodina je zdroj vzorov správania do ďalšieho života a studnicou skúseností. (Fischer, Škoda, 2009)

Rodinu tiež je možné vnímať ako významný činiteľ socializácie a dáva dieťaťu prvé a veľmi silné skúsenosti do života. Dieťa v rodine vidí správanie sa druhých, spoluprácu, vzájomnú pomoc, postoje a názory ako aj hodnoty otca a matky. Táto rodina začleňuje dieťa do spôsobu života, učí ho sociálnym požiadavkám a normám. Následne dávame do pozornosti, že rodinu môžeme vnímať ako sociálne významný článok medzi človekom a spoločnosťou, a preto má význam pre človeka a aj celú spoločnosť. Pre človeka je dôležité, v akej rodine žije a pre spoločnosť je dôležité z akých rodín sa skladá.(Keller, J., 2008). Podľa Laca (Laca, 2011) rodina tvorí dôležitú súčasť života každého človeka. Vo svojej podstate je formou stáleho spolužitia osôb, ktorú sú spojené manželskými, partnerskými, pokrvnými ako aj adoptívnymi zväzkami. Rodina má svoje korene v minulosti a jej smerovanie je do budúcnosti.

Rodina má pre spoločnosť nezastupiteľný význam. Podľa Marschϋtza na jednej strane starostlivosťou o svojich starých a chorých členov, ktorým robí nenahraditeľnú službu a na druhej strane sa rodina venuje mladej generácii a otvára jej dvere do života. (Marschűtz, 2008).

Nemecký sociológ René König nazval rodinu „spoločensky totálnym fenoménom“ pričom analýzy rodiny majú podľa neho „strategicky centrálnu pozíciu“ (in Sociológia 38, 2006, č. 1, str. 6).

Typy rodín

Všetky nami prezentované definície rodiny sú pozitívne a majú svoju legitimitu, no pozrime sa na rodinu z pohľadu štatistického úradu, ktorý nám uskutočnil vyhodnotenie rodín z viacerých uhlov pohľadu. Za posledné tri desaťročia slovenská rodina prešla aj v dôsledku transformačných procesov v spoločnosti významnými zmenami. Došlo k odklonu od tradícií najmä v tom zmysle, že rodina a rodičovstvo už nie je spájané striktne s manželstvom. Ako uvádza štatistický úrad, mladí ľudia prehodnocujú priority a to najmä vo voľbe rodičovstvo verzus profesijná dráha. Rozvod je často chápaný ako jedno z riešení v prípade nezhôd partnerov. V súčasnej dobe neúplná rodina sa už nepovažuje za nevítaný aspekt, dochádza k dezintegrácii rodiny, tzn. vzájomná podpora členov rodiny sa dostáva do konfliktu s nárokmi na osobnú nezávislosť. (Štatistika v súvislostiach, 2023).

Súčasný obraz slovenskej rodiny na základe „Sčítania obyvateľov v roku 2021“ predstavíme z dát, ktoré zverejnil štatistický úrad. Ako udáva štatistický úrad k 1. januáru 2021 bolo na Slovensku 1 436 078 rodín - rodinných domácností, čo predstavuje 60 % zo všetkých cenzových domácností, pričom v nich žije takmer 4,2 milióna obyvateľov, tzn. v rodinných domácnostiach žije 80 % obyvateľov, ktorí deklarovali k 1. januáru 2021 svoj pobyt na území Slovenska. Do týchto rodín sú zahrnuté úplné rodiny (tvorené rodinami manželských párov a rodinami kohabitujúcich párov) a neúplné rodiny (tvorené osamelými otcami/matkami s dieťaťom/deťmi). Rodiny manželských párov tvoria 66 % rodinných domácností, rodiny kohabitujúcich párov (9 %) a rodiny osamelých rodičov s deťmi (25 %).

Obrázok 1: Štruktúra rodín v SR v roku 2021
[3]

Ako ďalej štatistický úrad uvádza, väčšina rodín sú rodiny s deťmi. Deklarujú, že takmer 944,6 tisíca rodín, ktoré sú založené manželstvom (RZM) predstavuje 38,1% bez detí a 584,3 tisíca s deťmi, čo je až 61,9%.

Počet rodín založených kohabitáciou bolo v počte 50,8 tisíca, z toho 37,7 % bez detí a 62,3% s deťmi.

Ak sa pozrieme na tzv. neúplné rodiny, tak zistíme, že tieto rodiny tvoria druhú najpočetnejšiu skupinu rodín, s početnosťou takmer 357,2 tisíca. Prevládajú neúplné rodiny s jedným dieťaťom - 68,9 %.

Tabuľka 1: Rodinné domácnosti podľa počtu detí v SR, 2021
[4]
Zdroj: Štatistický úrad SR 2023

Pozornosť zo strany štatistického úradu bola venovaná aj alternatívnym formám rodinného spolužitia. Zdrojom zmien v rodine sú vplyvy, ktoré spôsobujú určitú diverzifikáciu foriem rodinného spolužitia ako napr. životné udalosti, ale najmä trvalosť vzťahu, skorá a častá predmanželská skúsenosť v oblasti sexuálneho života, odsúvanie rodičovstva, vyšší dôraz na materiálne hodnoty, snahy o udržanie individuálnej slobody či kariérne ašpirácie. A tak kultúrny tlak na jeden, určitý všeobecne záväzný model rodiny zoslabol a hľadajú a vytvárajú sa rôzne riešenia a rôzni ľudia sa rôzne rozhodujú podľa svojich preferencií, a pretože k založeniu rodiny treba dvoch, súčasťou výberového párovania sa stále viac stáva vyjednávanie o modeli rodiny, ku ktorému pár smeruje (Možný, 2006).

V rámci posledných desaťročí nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku sa etablovala alternatívna rodina, ktorá vznikla rozpadom biologických rodín na základe nového partnerského vzťahu. Tento typ rodiny poznáme aj pod názvom rekonštruovaná rodina, prípadne doplnená rodina, znovu založená rodina alebo aj ako nevlastná rodina. Z pohľadu viacerých odborníkov je zrejmé, že takýto typ rodiny predstavuje najkomplikovanejšiu sieť rodinných vzťahov.

V podstate táto rodina sa skladá z rodičov a aspoň jedného dieťa, ktoré má priamy príbuzenský vzťah len k jednému rodičovi, no zároveň v takomto type rodiny sa môžu nachádzať aj spoločné deti zo súčasného vzťahu. Vďaka štatistickému úradu bolo zistených takýchto rodín 48 950 a v nich sa nachádzalo aspoň jedno dieťa, ktoré malo rodičovský vzťah iba k jednej osobe v manželskom alebo kohabitanskom páre. Väčšiu časť takýchto rekonštruovaných spolužití tvoria rodiny, ktoré sú založené manželstvom (27 202) a menšia časť pripadá na kohabitujúce páry (21 748). Zo všetkých manželstiev s deťmi však doplnené rodiny tvoria iba 4,7 %, v kontraste s 26 % zo všetkých kohabitácií s deťmi. (Štatistika v súvislostiach, 2023).

Tabuľka 2: Rodiny typu patchwork v SR v roku 2021
[5]

Ako deklaruje štatistický úrad, v tomto type rodiny sa členovia stretávajú s viacerými problémami, čo môže viesť k traume detí a aj rodičov.

Budúcnosť rodín na Slovensku úzko súvisí s nastavením demografických procesov, ktoré sú spojené s rodinným správaním a taktiež s vekovým zložením obyvateľstva. Dynamizácia populačného starnutia je faktor, ktorý vplýva na vývoj rodín a domácnosti. Okrem tohto faktora je potrebné brať do úvahy socioekonomické podmienky, byt, životný štýl a taktiež normy a hodnoty v kontexte rodinného správania a párového spolužitia. (Štatistika v súvislostiach, 2023).

Základná funkcia rodiny

Ak má spoločnosť fungovať, musí plniť svoje základné funkcie a to isté platí aj v rodine. Väčšina autorov sa zhoduje, že poznáme šesť základných funkcií rodiny:

• Biologicko – reprodukčná
• Ekonomická
• Emocionálna
• Ochranná
• Výchovná
• Socializačná (Sobotková, I. 2012)

Každá z definovaných funkcií rodiny je svojim spôsobom špecifická a rodiny v jej rámci sa snažia naplniť konkrétnu úlohu. Taktiež je dôležité upozorniť, že všetky funkcie sú vzájomne prepojené, dopĺňajú sa, nemôžeme ich striktne oddeliť, nakoľko tvoria jeden celok – jenu rodinu. Okrem hore uvedených základných funkcií rodín je možné stretnúť sa aj s hedonistickou, hodnotovo-orientačnou a regeneračnou funkciou rodiny.

Na základe inštitútu pre výskum práce a rodiny upozorníme na tzv. „Európsku rodinu“, ktorá prešla v posledných desaťročiach významným vývojom. Kasanová (Kasanová, A., 2022) upozorňuje na skutočnosť, že stabilita dnešnej rodiny stojí a padá s citovou bilanciou partnerského vzťahu.

Postupy sociálnej práce s rodinou

Rodina je priestor, kde sociálny pracovník môže uplatňovať postupy ako aj metódy svojej práce a to vtedy, keď zistí, že v rodine vznikla situácia, ktorá rodinu poškodzuje alebo ohrozuje. Je nepopierateľné, že na jednotlivca pôsobí najpriaznivejšie rodina, v ktorej je harmonické manželstvo/partnerstvo rodičov, neobjavujú sa žiadne konflikty či nepríjemnosti. Rodina je miesto, kde má dominovať radosť, pokoj a bezpečie. Deti v rodine sledovaním svojich rodičov si osvojujú vzory správania. Podotýkame, že rodiny s destabilizovaným manželstvom/partnerstvom negatívne vplývajú na utváranie osobnosti dieťaťa, deti bývajú často traumatizované. (Levická, J. et 2004)

Úloha rodiča – „rodičovská úloha“ - je to úloha primárne biologicky podmienená, ktorá má psychickú ako aj sociálnu hodnotu. Možné ju charakterizovať nasledovne:

• Rodičovská rola je jednoznačne nadradená úloha;
• Rodič je dominantnou autoritou, dieťa je od rodiča závislé a vo všetkom sa mu podriadi;
• Rodičovská moc a pocit kontroly nad dieťaťom je takmer absolútna, rodič rozhoduje takmer o všetkom;
• Rodič svoje dieťa spútava nezrušiteľnou väzbou k partnerovi - druhému rodičovi, pretože je ich spoločným potomkom.
• Rodičovstvo predstavuje zásadný zvrat v živote človeka, vyžaduje zmenu životného štýlu a nie je ľahkou úlohou, je skôr výzvou!

Sociálny pracovník rozlišuje nasledovné typy rodín:
Perfekcionalistické rodiny jeden alebo aj obaja rodičia sa vyznačujú nadmerným zdôrazňovaním žiadúceho spôsobu správania, pričom prekročenie noriem je sprevádzané vysokou úzkosťou. Neprimerané rodiny sa spoliehajú pri riešení problémov na pomoc z vonka. Tieto rodiny majú problém pri financiách, hospodárení s nimi a pri výchove detí.
Egocentrické rodiny vyznačujú sa spoločenskou kariérou, rodinné vzťahy sú inštrumentálneho charakteru, jedinec má hodnotu len vtedy, keď bezprostredne uspokojuje potrebu niekoho iného alebo dobre prezentuje rodinu navonok. U detí sa vyskytujú časté absencie školskej dochádzky, poruchy správania či psychiatrické problémy.
Asociálne rodiny sa vyznačujú nedostatkom hodnotového aj sociálneho napojenia na bežnú spoločnosť. Vzťahy v rodine sú slabé, ak sa narodí dieťa, je to neplánované nezodpovedné, rodičia sa niekedy detí zriekajú a súhlasia s adopciou. V asociálnej rodine môže dochádzať k zanedbávaniu, k zneužívaniu a taktiež aj k týraniu detí. Dospelí nechodia do práce, často môžu užívať návykové látky a je možnosť prejavu fyzickej agresivity.

Sociálnu prácu s rodinou je možné považovať za štvrtú metódu sociálnej práce, ktorá nadväzuje na metódy sociálnej práce individuálnej, skupinovej a komunitnej. Sociálna práca s rodinou je postavená na myšlienke, že rodičia, deti i rodina ako celok si zaslúžia pomoc. Sociálny pracovník pracuje s rodinou, pretože to, čo ovplyvní jednotlivca sa prenesie aj na ostatných členov rodiny. Preto je nutné rodinu chápať ako jeden celok.

K hlavným úlohám sociálnej práce s rodinou patrí:

• posilniť potenciál rodiny a pripraviť rodinu na dlhodobú zmenu
• poskytnúť dodatočnú podporu následnej rodinnej terapii, aby si rodina mohla udržať efektívne fungovanie;
• vytvoriť konkrétne zmeny vo fungovaní rodiny na zachovanie efektívnej a uspokojujúcej dennej rutiny, ktorá bude nezávislá od oficiálnej pomoci

Sociálny pracovník, ktorého úlohou je pracovať s rodinou, sa s ňou môže stretnúť za rôznych okolností. Môže ho vyhľadať samotná rodina, pretože si uvedomuje, že celá rodina alebo jej člen potrebuje odbornú pomoc, alebo inštitúcia, v ktorej je pracovník zamestnaný, ho poverí prácou s rodinou. Taktiež sa môže dostať rodina ku sociálnemu pracovníkovi na podnet inej organizácie, napríklad: súdu, školy, a pod. alebo na základe podania podnetu iného občana alebo je predvolaná prostredníctvom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.(Levická, J., 2003))

Najčastejšie práve na Úradoch práce sa realizuje práca s rodinou, kde sú kompetencie sociálnych pracovníkov najväčšie a najúčinnejšie. Ďalej by sme mohli spomenúť Centrum pre deti a rodiny, ďalej obec a tiež aj vyšší územný celok. Nesmieme opomenúť tretí sektor, ktorý má nezastupiteľné miesto pri práci s deťmi ako aj pri práci s rodinou. Na to, aby bola práca dôkladne vykonávaná, sociálny pracovník úzko spolupracuje s políciou, prokuratúrou, súdmi, školou, školskými zariadeniami, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, komisárom pre deti a verejným ochrancom práv.

Na rodinu sa v sociálnej práci možno pozerať v dvoch rovinách>

• Rodina ako sociálne prostredie klienta – jednotlivca
• Celá rodina ako klient sociálnej práce

Sociálny pracovník, keď ide pracovať je dôležité, aby sa zameral na celok a komplexne posúdil rodinu, zohľadnil hľadisko klienta a hľadisko celého prostredia v ktorom klient žije a ktoré ho ovplyvňuje. Úlohou sociálneho pracovníka je zvážiť zistené faktory a zvážiť, ktoré sú kľúčové v súvislosti danej situácie. (Hudecová, A. a kol. 2010 )

Záver

Na záver príspevku podotýkame, že skôr, ako sa sociálny pracovník dostane k svojej práci, je dôležité, aby vychádzal zo základných pravidiel práce s rodinou:

• Vytvoriť si vzťah k celej rodine;
• Kontrolovať napätie v rodine a zabezpečovať „ventiláciu“;
• Akceptovať názory všetkých, ktorí sa na procese zúčastňujú;
• V prípade individuálnych stretnutí informovať všetkých členov rodiny;
• Zapájať do procesu celú rodinu;
• Hľadať s rodinou vhodné alternatívne riešenia;
• Povzbudzovať rodinu k reálnej dohode;

Princípy ľudských práv a sociálnej spravodlivosti tvoria základ sociálnej práce, ktorá tvorí prepojený systém hodnôt teórie a praxe. Ďalšou efektívnou, ale stále málo používanou metódou je supervízia s rodinou. „Supervízor môže korigovať neefektívne postupy, ktoré sa vyskytujú v rodine.“ (Bujda, 2022, In: Prohuman) Supervízia slúži na eliminovanie nahromadených a nespracovaných negatívnych emócii, ktoré môžu viesť k jej rozpadu. „Taktiež môže overovať správnosť postupov členmi, so skupinou i s rodinou. Supervízia môže byť prevenciou pred nesprávnymi rozhodnutiami, ktoré by mohli negatívne pôsobiť.“ (Bujda, 2022, In: Prohuman). Supervízia v budúcnosti bude nápomocná a potrebná aj v rodinách. Supervízia by mala byť nápomocná ako jedna z posledných možností. „Najúčinnejším spôsobom boja proti týmto sociálno-patologickým javom je prevencia.“ (Bujdová, 2015, s. 25). Neexistujú presne vymedzené najúčinnejšie metódy prevencie. Pri tomto treba dbať na individuálnosť každej rodiny.

Autor: PhDr. Radovan Dvonč

Literatúra:

BUJDA, S.: Postavenie supervízora v supervíznom procese. 2022. In: Prohuman ; [cit.: 10.3.2025]. Dostupné na: https://www.prohuman.sk/socialna-praca/postavenie-supervizora-v-superviz... [6]

BUJDOVÁ, N.: Alternative care in Slovakia. Lira print : Ukraina, 2015. 157 s. ISBN 978-617-596-214-5

FISCHER, S. – ŠKODA, J.: Sociálni patológie. Praha: Grada publishing a.s., 2009, ISBN 978-80-247-2781-3

HUDECOVÁ, A. a kol. Profesijné kompetencie sociálnych pracovníkov v kontexte intencionálnych a inštitucionálnych reflexií. Pg fakulta MB, Banská Bystrica, 2010, 151 s. ISBN 978-80-557-0112-7

KASANOVÁ, A., Rodina v minulosti a dnes. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava 2022, 12 s. ISSN 2729-9767

KELLER,J. a NOVOTNÝ,P. Úvod do filozofie, sociologie a psychologie. Dialog, Praha 2008, 224 s. ISBN 8086-761-817

LACA, P., Rodina ako primárne prostredie v spoločnosti. PROHUMAN - vedeckoodborný
interdisciplinárny recenzovaný časopis, zameraný na oblasť spoločenských, sociálnych a humanitných vied. [online]. 2011 [cit.: 18.10.2023]. Dostupné na:
https://www.prohuman.sk/socialna-praca/rodina-ako-primarne-prostredie-vs... [7]

LEVICKÁ, J. et al. Sociálna práca s rodinou. , Mosty, Trnavská univerzita, 2004, 177 s. ISBN 808-907-493-6

LEVICKÁ, J, Metódy sociálnej práce – VŠZaSP sv. Alžbety, 2003. 122 s. ISBN 80- 89074-38-3

MATEJČEK, Z., O rodine vlastní, nevlastní, náhradní, Portál Praha, 1994. 98 s. ISBN 80-85282-83-6

MARSCHŰTZ, G. 2008. Rodinná kultura verzus bezohledná sociální struktura. In: Rodinná politika a životní styl. Zborník z konferencie. Praha: Národní centrum pro rodinu. 21. 4. 2008. Dostupné na: http://www.rodiny.cz/f/Image/fotkyNCR/sbornik_08.pdf [8]

SOBOTKOVÁ, I., Psychologie rodiny, Portál Praha 2012, 219 s. ISBN 97-8802-620-217-2

Veľký sociologický slovník II, 1996

Zákon č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Kolektív autorov, Štatistický úrad 2023, Rodinné správanie populácie Slovenska, Bratislava 2023, 230 s. ISBN 978-80-8121-939-9 (online) [cit.: 10.3.2025]. Dostupné na: https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/Rodinne_spravanie.pdf [9]