The role of nutrition and dietary factors in the prevention and management of IBD
Abstrakt: Zápalové ochorenia čreva (IBD) predstavujú skupinu chronických, opakujúcich sa ochorení tráviaceho traktu, medzi ktoré patrí najmä Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. V posledných desaťročiach dochádza k nárastu ich incidencie a prevalencie, čo poukazuje na význam environmentálnych faktorov vrátane výživy. Cieľom práce bolo zhodnotiť úlohu výživy a diétnych faktorov v prevencii a manažmente zápalových ochorení čreva na základe dostupných vedeckých dôkazov. Práca bola spracovaná formou scoping prehľadu podľa princípov PRISMA-ScR. Literárna rešerš bola realizovaná v databázach PubMed, Scopus, Web of Science a Google Scholar, pričom do analýzy boli zahrnuté originálne štúdie, systematické prehľady a metaanalýzy publikované najmä po roku 2005. Výsledky poukazujú na to, že stravovacie vzorce bohaté na vlákninu, ovocie a zeleninu môžu pôsobiť preventívne, najmä vo vzťahu ku Crohnovej chorobe. Naopak, zvýšený príjem ultra-spracovaných potravín, jednoduchých cukrov a niektorých tukových zložiek je spojený so zvýšeným rizikom vzniku IBD. V manažmente ochorenia sa ako prínosné ukazujú najmä rôzne dietoterapeutické prístupy, napríklad eliminačné diéty v kombinácii s čiastočnou enterálnou výživou, enterálna výživa alebo diéty zamerané na obmedzenie niektorých ťažšie stráviteľných sacharidov pri zmierňovaní symptómov. Dostupné poznatky naznačujú, že výživa predstavuje významný modifikovateľný faktor, ktorý môže ovplyvňovať nielen riziko vzniku ochorenia, ale aj jeho priebeh. Z tohto dôvodu by mala byť výživa vnímaná ako dôležitá súčasť komplexného manažmentu pacientov so zápalovými ochoreniami čreva. Napriek rastúcemu počtu dôkazov sú potrebné ďalšie dlhodobé randomizované štúdie na spresnenie účinku jednotlivých diétnych prístupov a ich individualizácie v klinickej praxi.
Kľúčové slová: Crohnova choroba, dietoterapia, ulcerózna kolitída, výživa, zápalové ochorenia čreva.
Abstract: Inflammatory bowel diseases (IBD) represent a group of chronic, relapsing disorders of the gastrointestinal tract, most commonly including Crohn’s disease and ulcerative colitis. In recent decades, the incidence and prevalence of these diseases have been increasing, highlighting the importance of environmental factors, including nutrition. The aim of this study was to evaluate the role of nutrition and dietary factors in the prevention and management of inflammatory bowel diseases based on available scientific evidence. The study was conducted as a scoping review following the PRISMA-ScR framework. A literature search was performed in the PubMed, Scopus, Web of Science, and Google Scholar databases. Original research articles, systematic reviews, and meta-analyses published mainly after 2005 were included in the analysis. The results indicate that dietary patterns characterized by a higher intake of fiber, fruits, and vegetables, as well as greater adherence to the Mediterranean diet, may have a protective effect, particularly in relation to Crohn’s disease. Conversely, a higher intake of ultra-processed foods, simple sugars, and certain types of fats is associated with an increased risk of IBD. In the management of the disease, various dietary interventions appear to be beneficial, including elimination diets combined with partial enteral nutrition, enteral nutrition, and dietary approaches aimed at reducing certain poorly absorbed carbohydrates to alleviate symptoms. The findings suggest that nutrition represents an important modifiable factor influencing both the risk of disease development and its clinical course. Therefore, nutrition should be considered an integral component of the comprehensive management of patients with inflammatory bowel diseases. Further long-term randomized studies are needed to better clarify the effects of specific dietary approaches and their role in clinical practice.
Key words: Crohn’s disease, dietary therapy, ulcerative colitis, nutrition, inflammatory bowel disease.
Zápalové ochorenia čreva (IBD) v súčasnosti predstavujú významný zdravotný problém, ktorý sa týka čoraz väčšieho počtu ľudí na celom svete. Ide o chronické ochorenia tráviaceho traktu, ktoré vo významnej miere ovplyvňujú kvalitu života pacientov. Medzi najčastejšie formy IBD patrí Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Hoci sa tieto ochorenia odlišujú lokalizáciou a rozsahom postihnutia tráviaceho traktu, spája ich chronický zápal a potreba dlhodobej liečby (Danese, Fiocchi, 2011).
V posledných desaťročiach dochádza k nárastu výskytu IBD najmä v rozvinutých krajinách, pričom postupne sa zvyšuje aj incidencia v regiónoch, kde boli tieto ochorenia kedysi zriedkavé. Tento trend poukazuje na význam environmentálnych a životných faktorov, ktoré sa podieľajú na ich vzniku a priebehu. Okrem genetickej predispozície a porúch imunitnej regulácie sa čoraz viac pozornosti venuje životnému štýlu, a to najmä stravovacím návykom (Kaplan, Windsor, 2021).
Výživa predstavuje jeden z kľúčových modifikovateľných faktorov, ktorý môže ovplyvniť nielen riziko vzniku týchto ochorení, ale aj ich priebeh a odpoveď na liečbu. Moderný spôsob stravovania, charakterizovaný vyšším príjmom priemyselne spracovaných potravín, jednoduchých cukrov a nasýtených tukov, je často spájaný so zmenami črevnej mikrobioty a so zvýšenou zápalovou odpoveďou organizmu. Na druhej strane, strava bohatá na vlákninu, rastlinné zložky a prirodzene sa vyskytujúce bioaktívne látky môže pôsobiť protektívne a podporovať črevnú rovnováhu (Hou et al., 2011).
Pacienti s IBD často sami vnímajú súvislosť medzi stravou a zhoršením symptómov, medzi ktoré najčastejšie patria bolesti brucha, hnačky, nadúvanie, či únava. Z tohto dôvodu býva úprava stravovania prvým krokom k zlepšeniu zdravotného stavu. Napriek tomu však dlhodobo chýbali jednoznačné a vedecky podložené odporúčania týkajúce sa konkrétnych diétnych postupov. V posledných rokoch sa situácia mení a dnes už pribúda množstvo štúdií, ktoré skúmajú vplyv jednotlivých živín, potravinových skupín, či špecifických diétnych režimov na aktivitu ochorenia, zápalové markery a kvalitu života pacientov (Lewis, Abreu, 2017).
Výživa dnes už nie je vnímaná len ako podporný prvok liečby, ale ako potenciálny nástroj, ktorý môže dopĺňať farmakoterapiu a v niektorých prípadoch významne ovplyvniť priebeh ochorenia. Osobitnú pozornosť si zasluhujú eliminačné diéty, špecifické nutričné protokoly, či enterálna výživa, ktoré sa postupne stávajú predmetom klinického výskumu (Bischoff et al., 2020).
Táto práca sa zameriava na analýzu dostupnej vedeckej literatúry s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na úlohu výživy v kontexte IBD a identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú ďalší výskum.
Metodológia
Predkladaná práca bola spracovaná formou scoping prehľadu s cieľom systematicky zmapovať a zosumarizovať dostupné vedecké poznatky o úlohe výživy a diétnych faktorov v prevencii a manažmente IBD. Metodologický postup vychádzal z princípov realizácie scoping review a z odporúčaní PRISMA-ScR (Preferred Reporting Items for Systematic Reviews and Meta-Analyses – extension for Scoping Reviews), ktoré sú určené na transparentné a systematické spracovanie tohto typu prehľadových prác.
Literárna rešerš bola realizovaná v medzinárodných databázach PubMed, Scopus, Web of Science a Google Scholar. Doplnkovo boli využité aj zdroje relevantných medzinárodných organizácií, a to najmä WHO, OECD a Európskej únie, predovšetkým na získanie epidemiologických údajov a širšieho kontextu problematiky. Pri vyhľadávaní boli použité kombinácie kľúčových slov v anglickom jazyku, pričom základ tvorili výrazy „inflammatory bowel disease,“ „Crohn’s disease,“ „ulcerative colitis“ v kombinácii s pojmami „nutrition,“ „diet,“ „dietary factors,“ „prevention,“ „management,“ „therapy“ a „microbiome.“ Kľúčové slová boli navzájom kombinované pomocou logických operátorov (and, or) s cieľom spresniť a rozšíriť vyhľadávanie relevantných štúdií. Vyhľadávanie bolo obmedzené na články publikované v anglickom jazyku.
Do prehľadu boli zaradené originálne vedecké štúdie, vrátane randomizovaných kontrolovaných štúdií, kohortových a observačných štúdií, ako aj systematické prehľady a metaanalýzy publikované v recenzovaných vedeckých časopisoch. Hlavným kritériom zaradenia bola tematická relevancia, teda zameranie na vzťah medzi výživou, konkrétnymi diétnymi faktormi alebo nutričnými intervenciami a rizikom vzniku IBD. Z analýzy boli vylúčené kazuistiky, abstrakty bez dostupného plného textu, práce bez priamej súvislosti s výživou (napríklad výlučne farmakologicky orientované štúdie) a štúdie publikované pred rokom 2005, s výnimkou významných prehľadových článkov poskytujúcich zásadný teoretický rámec.
Proces výberu štúdií prebiehal vo viacerých krokoch. Najskôr boli identifikované relevantné záznamy na základe názvu a abstraktu. Následne boli potenciálne vhodné články podrobené analýze plného textu. Duplicity boli odstránené a finálny súbor zahrnutých štúdií bol tematicky rozdelený podľa zamerania, napríklad na štúdie hodnotiace rizikové a protektívne diétne faktory, vplyv špecifických diétnych režimov, ako aj význam nutričných intervencií v klinickom manažmente ochorenia. Výsledky jednotlivých prác boli následne syntetizované a spracované formou naratívneho prehľadu.
Charakteristika a definícia zápalových ochorení čreva
IBD predstavujú skupinu chronických, recidivujúcich zápalových stavov tráviaceho traktu, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života pacientov a predstavujú rastúci zdravotný problém v rámci celého sveta. IBD sa najčastejšie začína v mladom dospelom veku, hoci môže vzniknúť aj v detstve, či v staršom veku, a typicky sa vyznačuje striedaním období aktívnej choroby a relatívnej remisie. Toto heterogénne ochorenie je sprevádzané symptómami ako je hnačka, bolesti brucha, krvácanie, či únava a často si vyžaduje dlhodobú multidisciplinárnu starostlivosť. Epidemiologické údaje dokazujú nárast incidencie a prevalencie IBD najmä v industrializovaných krajinách, čo podčiarkuje dôležitosť identifikácie environmentálnych faktorov vrátane výživy, ktoré môžu ovplyvňovať vznik a priebeh týchto ochorení (Wehkamp et al., 2016).
Hlavné formy zápalových ochorení čreva
V literatúre sa najčastejšie rozlišujú dve hlavné formy IBD – Crohnova choroba (CD) a ulcerózna kolitída (UC), ktoré sa líšia nielen lokalizáciou a rozsahom zápalu, ale aj klinickými prejavmi, histopatologickými znakmi a odpoveďou na liečbu. V nasledujúcom texte sú prezentované rôzne definície a charakteristiky týchto ochorení podľa literárnych zdrojov, čím sa vytvára pevný teoretický rámec pre analýzu úlohy výživy a diétnych faktorov v ich prevencii a manažmente (Mayo Clinic, 2025).
IBD sú chronické, opakujúce sa zápalové stavy tráviaceho traktu, ktoré vznikajú na podklade zložitej interakcie genetických predispozícií, dysregulácie imunitnej odpovede a environmentálnych faktorov vrátane zmenenej mikrobioty čreva. IBD možno definovať ako heterogénnu skupinu imunitne sprostredkovaných ochorení postihujúcich gastrointestinálny trakt, charakterizovaných chronickým zápalom a potrebou celoživotnej liečby s významným dopadom na kvalitu života pacientov (Mentella et al., 2020). Podľa dostupných odborných a klinických zdrojov je termín IBD používaný ako zastrešujúci pojem pre dve hlavné chorobné formy – CD a UC, ktoré sa líšia lokalizáciou zápalu a jeho morfológiou, ale spoločne zdieľajú fenomén chronického zápalu čriev s remisiami a relapsmi (Wehkamp et al., 2016).
Crohnova choroba
CD predstavuje jednu z hlavných foriem IBD a je charakterizovaná chronickým, imunitne sprostredkovaným zápalom, ktorý môže postihnúť ktorúkoľvek časť gastrointestinálneho traktu od ústnej dutiny až po perianálnu oblasť. Torres et al. (2017) uvádzajú, že typickým znakom ochorenia je transmurálny zápal zasahujúci všetky vrstvy črevnej steny, pričom postihnutie býva segmentálne a prerušované zdravými úsekmi čreva. Tento charakter zápalu je spojený so zvýšeným rizikom vzniku komplikácií, ako sú striktúry, fistuly a abscesy. Podobne Kaplan (2015) zdôrazňuje, že patogenéza CD zahŕňa dysregulovanú imunitnú odpoveď voči črevnej mikrobiote u geneticky predisponovaných jedincov, pričom výsledkom je chronický zápal a progresívne poškodenie črevnej steny.
Ulcerózna kolitída
UC predstavuje chronické zápalové ochorenie patriace do skupiny IBD, ktoré je obmedzené na hrubé črevo a rektum. Charakteristickým znakom ochorenia je kontinuálny zápal sliznice, ktorý sa typicky začína v oblasti rekta a môže sa šíriť proximálnym smerom do rôznych častí kolonu. Na rozdiel od CD je zápal pri UC limitovaný predovšetkým na mukózu a submukózu a nemá segmentálny charakter. Dôležité je zdôrazniť, že UC je imunitne sprostredkované ochorenie s opakujúcim sa priebehom, pri ktorom dochádza k poruche regulácie imunitnej odpovede voči črevným antigénom, čo vedie k chronickému zápalu sliznice hrubého čreva. Klinicky sa ochorenie najčastejšie prejavuje krvavou hnačkou, tenesmami, bolesťou brucha a v závažnejších prípadoch aj systémovými príznakmi (Ungaro et al., 2017). Podobne Ordás et al. (2012) zdôrazňujú, že UC je výsledkom komplexnej interakcie genetických predispozícií, environmentálnych faktorov a dysregulovanej mukóznej imunitnej odpovede. Chronický zápal vedie k ulceráciám sliznice, strate bariérovej funkcie črevného epitelu a zvýšenému riziku komplikácií vrátane kolorektálneho karcinómu pri dlhodobom trvaní ochorenia.
Epidemiológia zápalových ochorení čreva
UC aj CD majú spoločný chronický, opakujúci priebeh a v populácii predstavujú rastúcu záťaž pre zdravotníctvo. V posledných rokoch sa preto popri genetických a imunologických mechanizmoch čoraz intenzívnejšie zdôrazňuje úloha environmentálnych faktorov, medzi ktoré patrí aj výživa a celkový stravovací vzorec. Epidemiologické dáta ukazujú, že IBD už nie je „zriedkavé“ ochorenie. V mnohých krajinách Severnej Ameriky, Oceánie a Európy prevalencia presahuje 0,3 % populácie, pričom v týchto regiónoch sa zároveň kumuluje počet pacientov vďaka dlhodobému prežívaniu s týmto ochorením (Ng et al., 2017). V širšom prehľade analýza Global Burden of Disease publikovaná v BMJ Open uvádza nárast globálnych prípadov IBD z približne 3,32 milióna (v roku 1990) na 4,90 milióna (v roku 2019), čo podčiarkuje kontinuálny rast záťaže ochorenia v priebehu času (Wang et al., 2023). Už Kaplan (2015) pritom upozorňoval, že IBD postihuje viac než 1 milión ľudí v USA a približne 2,5 milióna v Európe, pričom významná časť pacientov je diagnostikovaná v mladom veku, čo má dlhodobé medicínske aj socioekonomické dôsledky.
Vzťah výživy a rizika vzniku zápalových ochorení čreva
Z pohľadu vývoja ochorenia je dôležité, že trend nárastu incidencie sa neobmedzuje len na tradične „vysokovýskytové“ regióny. Súčasné súhrnné analýzy údajov naznačujú, že zatiaľ čo v skôr industrializovaných oblastiach prevalencia naďalej stabilne narastá, v novšie industrializovaných a rozvojových regiónoch sa v 21. storočí zvyšuje aj incidencia. Tento trend podporuje predpoklad, že významnú úlohu zohrávajú zmeny životného štýlu a stravovacích návykov (Hracs et al., 2025). Práve preto sa v súčasnej literatúre výživa vníma nielen ako faktor, ktorý môže ovplyvňovať symptómy, ale aj ako potenciálny determinant rizika vzniku IBD.
V oblasti diétnych faktorov sa najčastejšie diskutuje tzv. „západný“ stravovací vzorec (vyšší príjem rafinovaných sacharidov, nasýtených tukov, spracovaných a ultra-spracovaných potravín) v kontraste so stravou bohatšou na minimálne spracované potraviny, rastlinné zložky a vlákninu. Prehľady a metaanalýzy poukazujú na to, že vzťahy medzi jednotlivými potravinami a IBD môžu byť heterogénne, no konzistentne sa objavujú signály, že spracované/vysoko priemyselne spracované potraviny sú spojené s nepriaznivými výsledkami najmenej pri niektorých subtypoch IBD (Meyer at el., 2025). Napríklad prehľad zameraný na ultra-spracované potraviny sumarizuje dáta z veľkých kohortových štúdií, kde najvyšší príjem ultra-spracovaných potravín súvisel približne s dvojnásobným rizikom vzniku CD (UK Biobank; HR ~2,0), pričom pri UC bola asociácia menej konzistentná (Choi, Moon, 2025). Súčasne existujú kohortové dáta naznačujúce, že nižšia adherencia k stredomorskému vzorcu stravovania môže súvisieť s vyšším rizikom neskoršieho vzniku CD (Khalili et al., 2020).
Zahrnuté prospektívne kohortové štúdie a metaanalýzy naznačujú, že výživa a stravovacie vzorce sú spojené s rizikom vzniku IBD, pričom niektoré asociácie sú konzistentnejšie pre CD než pre UC. Medzi najväčšie nálezy patrí vzťah príjmu vlákniny a rizika CD. V dlhodobo sledovaných kohortách Nurses’ Health Study (NHS) Ananthakrishnan et al. (2013) uviedli, že ženy v najvyššom kvintile príjmu vlákniny mali v porovnaní s najnižším kvintilom nižšie riziko incidencie CD (HR 0,59; 95 % CI 0,39–0,90), pričom ochranný efekt bol najsilnejší pri vláknine z ovocia. Pre UC sa v tej istej analýze signifikantná asociácia nepotvrdila (HR 0,82; 95 % CI 0,58–1,17), čo podporuje interpretáciu, že preventívne náznaky môžu byť medzi subtypmi IBD rozdielne.
Veľmi aktuálnym a prakticky relevantným zistením je vzťah medzi vysoko priemyselne spracovanými potravinami (UPF) a rizikom IBD. V prospektívnej kohorte PURE Narula et al. (2021) zaznamenali mimoriadne prípady IBD počas mediánu sledovania približne 9,7 roka a preukázali, že v porovnaní s príjmom <1 porcie UPF/deň bol príjem 1 – 4 porcie/deň spojený so zvýšeným rizikom mimoriadnych IBD (HR 1,67; 95 % CI 1,18–2,37) a príjem ≥5 porcií/deň s ešte vyšším rizikom (HR 1,82; 95 % CI 1,22–2,72; p-trend = 0,006). Z hľadiska interpretácie výsledkov je dôležité, že asociácie boli pozorované pri viacerých skupinách UPF (napr. sladené nápoje, sladkosti, slané snacky, spracované mäso), čo podporuje hypotézu, že riziko môže súvisieť so širším súborom charakteristík UPF (aditíva, emulgátory, vysoká energetická denzita, nízky obsah vlákniny a pod.).
V rámci špecifických živín sa v literatúre opakovane objavuje téma n-6 polynenasýtených mastných kyselín, najmä kyselina linolová, v súvislosti s UC. V analýze v rámci EPIC (European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition) Tjonneland et al. (2009) uviedli, že najvyšší kvartil príjmu kyseliny linolovej bol spojený s vyšším rizikom UC (OR 2,49; 95 % CI 1,23–5,07; p = 0,01), pričom trend bol významný naprieč kvartilmi (OR 1,32 na kvartil; 95 % CI 1,04–1,66).
Za potenciálne protektívny vzorec sa považuje aj stredomorská strava. Khalili et al. (2020) v prospektívnej analýze uviedli, že vyššia adherencia k modifikovanému stredomorskému skóre bola spojená s nižším rizikom neskoršieho vzniku CD (HR 0,42; 95 % CI 0,22–0,80), zatiaľ čo pre UC sa efekt nepotvrdil (HR 1,08; 95 % CI 0,74–1,58). Prehľad vybraných štúdií hodnotiacich vzťah medzi výživovými faktormi a rizikom IBD je uvedený v Tab. 1.
Tab. 1 Prevencia IBD
[3]
Zdroj: Vlastné spracovanie (CD – Crohnova choroba; UC – ulcerózna kolitída; IBD – zápalové ochorenia čreva; HR – pomer rizík (hazard ratio); OR – pomer šancí (odds ratio); RR – relatívne riziko; CI – interval spoľahlivosti; NHS – Štúdia zdravia sestier (Nurses’ Health Study); PURE – Prospektívna epidemiologická štúdia mestského a vidieckeho obyvateľstva (Prospective Urban Rural Epidemiology); EPIC – Európska prospektívna štúdia o výžive a rakovine (European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition)
Doplňujúcou líniou dôkazov je vzťah vitamínu D (resp. predikovanej hladiny 25-hydroxyvitamínu D [25(OH)D]) a rizika IBD. Ananthakrishnan et al. (2012) uviedli, že najvyšší kvartil predikovaného 25(OH)D bol spojený s nižším rizikom incidentnej CD (HR 0,54; 95 % CI 0,30–0,99; p-trend = 0,02), pričom pri UC bol smer efektu podobný, ale štatisticky nevýznamný.
Okrem toho metaanalytické syntézy ukazujú, že vyšší príjem cukru môže byť spojený so zvýšeným rizikom IBD. V systematickom prehľade a metaanalýze Khademi et al. (2021) bol vyšší príjem cukru asociovaný so zvýšeným rizikom UC (RR 1,59; 95 % CI 1,15–2,20) aj CD (RR 1,90; 95 % CI 1,06–3,41).
Obr. 1 znázorňuje porovnanie relatívneho rizika (HR, RR, OR) vybraných diétnych faktorov vo vzťahu k vzniku zápalových ochorení čreva. Hodnota 1 predstavuje referenčnú úroveň bez asociácie s rizikom ochorenia.
Obr. 1 Porovnanie relatívneho rizika (HR/RR/OR) vybraných diétnych faktorov pri vzniku IBD
[4]
Zdroj: Vlastné spracovanie (IBD – zápalové ochorenia čreva; CD – Crohnova choroba; UC – ulcerózna kolitída; HR – pomer rizík (hazard ratio); RR – relatívne riziko; OR – pomer šancí (odds ratio); UPF – vysoko priemyselne spracované potraviny (ultra-processed food))
Najvýraznejší protektívny efekt bol pozorovaný pri vyššej adherencii k stredomorskej diéte (HR 0,42) a vyššom príjme vlákniny (HR 0,59), čo naznačuje potenciálny ochranný vplyv týchto stravovacích faktorov najmä pri CD. Naopak, najvyššie relatívne riziko bolo zaznamenané pri zvýšenom príjme kyseliny linolovej (OR 2,49) a vysoko priemyselne spracovaných potravín (HR 1,82), čo poukazuje na možné negatívne účinky západného stravovacieho vzorca. Tieto údaje podporujú hypotézu, že kvalita stravy môže významne ovplyvňovať pravdepodobnosť vzniku IBD (Tjonneland et al., 2009; Ananthakrishnan et al., 2013; Khalili et al., 2020; Narula et al., 2021).
Výživa a dietoterapeutické prístupy v manažmente zápalových ochorení čreva
V manažmente IBD sa najviac dôkazov týka CD, a to najmä u pediatrických pacientov, kde má pevné miesto enterálna výživa a v posledných rokoch aj štruktúrované eliminačné protokoly. Významnú pozornosť získala Crohn’s Disease Exclusion Diet (CDED) v kombinácii s parciálnou enterálnou výživou (PEN). V randomizovanej štúdii Levine et al. (2019) dosiahlo po 6 týždňoch remisiu bez potreby kortikosteroidov 75 % detí (30/40) liečených kombináciou CDED a PEN v porovnaní s 59 % detí (20/34) na výlučne enterálnej výžive (EEN). V 12. týždni bol podiel pacientov v remisii vyšší v skupine liečenej CDED v kombinácii s PEN (75,6 %; 28/37) v porovnaní so skupinou pacientov, ktorí po EEN prešli na PEN (45,1 %; 14/31), pričom rozdiel bol štatisticky významný (p = 0,01; OR 3,77; 95 % CI 1,34–10,59).
U dospelých s CD sa rieši aj otázka realizovateľnosti a porovnateľnej účinnosti bežnejších zdravých stravovacích vzorcov v porovnaní s prísnymi eliminačnými režimami. V randomizovanej klinickej štúdii DINE-CD Lewis et al. (2021) porovnali stredomorskú diétu (Mediterranean diet, MD) a špecifickú sacharidovú diétu (Specific Carbohydrate Diet, SCD) a zistili, že v 6. týždni sa symptomatická remisia nelíšila (43,5 % MD vs. 46,5 % SCD; p = 0,77), čo naznačuje, že SCD nebola účinnejšia než stredomorský stravovací model, minimálne v krátkodobom horizonte z pohľadu symptómov. Prehľad intervenčných štúdií hodnotiacich vplyv rôznych diétnych prístupov na priebeh a manažment IBD je uvedený v Tab. 2.
Tab. 2 Manažment IBD
[5]
Zdroj: Vlastné spracovanie (CD – Crohnova choroba, UC – ulcerózna kolitída, IBD – zápalové ochorenia čreva, CDED – diéta pre Crohnovu chorobu, PEN – parciálna enterálna výživa, MD – stredomorská ditéta, SCD – špecifická sacharidová diéta, Low-FODMAP – diéta s nízkym obsahom fermentovateľných oligo-, di- a monosacharidov a polyolov, FC – fekálny kalprotektín, OR – odds ratio/pomer šancí, p – hodnota štatistickej významnosti, μg/g – mikrogram na gram)
Pri pacientoch s IBD v remisii, ktorí majú pretrvávajúce funkčné gastrointestinálne ťažkosti, sa ako symptomatická intervencia používa diéta s nízkym obsahom fermentovateľných oligo-, di- a monosacharidov a polyolov. V randomizovanej štúdii Cox et al. (2020) po 4 týždňoch hlásilo adekvátnu úľavu 52 % (14/27) pacientov v skupine s low-FODMAP diétou v porovnaní so 16 % (4/25) v kontrolnej diéte (p = 0,007). Zároveň 33 % (9/27) dosiahlo ≥50 % redukciu skóre systému hodnotenia závažnosti symptómov syndrómu dráždivého čreva (IBS-SSS) v porovnaní so 4 % (1/25) v kontrolnej skupine (p = 0,012). Biomarkery zápalu sa pritom významne nemenili, čo podporuje interpretáciu, že low-FODMAP diéta cieli primárne na zmiernenie symptómov a nie na samotnú zápalovú aktivitu.
Pri UC pribúdajú údaje o tom, že kvalitné stravovacie vzorce môžu súvisieť aj so subklinickými markermi zápalu. V randomizovanej kontrolovanej štúdii Haskey et al. (2023) mala po 12 týždňoch skupina so stredomorským stravovacím vzorcom nižší podiel pacientov s fekálnym kalprotektínom (FC) >100 μg/g (20 %; 3/15) v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá pokračovala v bežnej strave bez špecifických diétnych odporúčaní (75 %; 9/12).
Celkovo dostupné dôkazy naznačujú, že výživa zohráva významnú úlohu v patogenéze aj klinickom priebehu IBD, pričom asociácie sa zdajú byť výraznejšie pri CD než pri UC. Prospektívne kohortové štúdie poukazujú na protektívny účinok vlákniny a stredomorského stravovacieho vzorca, zatiaľ čo vysoká konzumácia vysoko spracovaných potravín a jednoduchých cukrov je spojená so zvýšeným rizikom vzniku ochorenia. Intervenčné štúdie zároveň ukazujú, že špecifické dietoterapeutické protokoly môžu podporiť indukciu remisie alebo zmierniť symptómy, hoci účinnosť sa líši podľa typu ochorenia, veku pacienta a charakteru intervencie (Lewis, Abreu, 2017).
Tieto zistenia podporujú koncepciu, že výživa predstavuje nielen modifikovateľný rizikový faktor, ale aj potenciálny terapeutický nástroj v komplexnom manažmente IBD. Obr. 2 znázorňuje percentuálnu úspešnosť vybraných dietoterapeutických intervencií v manažmente zápalových ochorení čreva.
Obr. 2 Percentuálna úspešnosť vybraných dietoterapeutických intervencií (remisia / úľava symptómov)
[6]
Zdroj: Vlastné spracovanie (IBD – zápalové ochorenia čreva; CD – Crohnova choroba; CDED – exklúzna diéta pri Crohnovej chorobe (Crohn’s Disease Exclusion Diet); PEN – parciálna enterálna výživa; EEN – exkluzívna enterálna výživa; SCD – špecifická sacharidová diéta; Low-FODMAP – diéta s nízkym obsahom fermentovateľných oligo-, di- a monosacharidov a polyolov)
Najvyššia miera remisie bola zaznamenaná pri Crohn’s Disease Exclusion Diet v kombinácii s parciálnou enterálnou výživou (75,6 %), čo poukazuje na potenciálne výrazný terapeutický efekt tejto intervencie pri CD. Výhradne enterálna výživa dosiahla nižšiu mieru remisie (45,1 %), čo naznačuje rozdiel v dlhodobej účinnosti medzi jednotlivými nutričnými prístupmi. Pri dospelých pacientoch s CD bola symptomatická remisia porovnateľná medzi stredomorskou diétou (43,5 %) a špecifickou sacharidovou diétou (46,5 %), čo môže poukazovať na absenciu vyššej účinnosti výrazne restriktívnych diétnych režimov. Diéta s nízkym obsahom fermentovateľných oligosacharidov, disacharidov, monosacharidov a polyolov (FODMAP) viedla k úľave symptómov u 52 % pacientov, avšak jej efekt sa týkal predovšetkým symptomatickej kontroly, nie objektívnych markerov zápalu (Levine et al., 2019; Cox et al., 2020; Lewis et al., 2021).
Význam výživy v prevencii a manažmente zápalových ochorení čreva
Výsledky tejto práce naznačujú, že výživa môže významne ovplyvňovať riziko vzniku aj klinický priebeh IBD, pričom miera pozorovaných asociácií sa medzi jednotlivými faktormi výrazne líši. Ochranný efekt vlákniny pri CD, ktorý uvádzajú Ananthakrishnan et al. (2013), predstavuje približne 41 % redukciu rizika (HR 0,59; 95 % CI 0,39–0,90), čo je z epidemiologického hľadiska klinicky významný efekt. Skutočnosť, že obdobná asociácia nebola potvrdená pri UC (HR 0,82; 95 % CI 0,58–1,17), poukazuje na možné rozdiely v patofyziológii oboch ochorení. Tento rozdiel podporuje aj analýza Khalili et al. (2020), kde vyššia adherencia k stredomorskej diéte znížila riziko CD o 58 % (HR 0,42; 95 % CI 0,22–0,80), zatiaľ čo pri UC nebol pozorovaný signifikantný efekt (HR 1,08; 95 % CI 0,74–1,58).
Na druhej strane, konzumácia ultra-spracovaných potravín vykazovala konzistentne zvýšené riziko IBD. Narula et al. (2021) uvádzajú, že príjem ≥5 porcií denne bol spojený s 82 % vyšším rizikom vzniku IBD (HR 1,82; 95 % CI 1,22–2,72). Z epidemiologického hľadiska ide o relatívne silnú asociáciu, ktorá je porovnateľná s inými etablovanými environmentálnymi rizikovými faktormi chronických ochorení. Podobne Tjonneland et al. (2009) zaznamenali viac ako dvojnásobné riziko UC pri najvyššom kvartile príjmu kyseliny linolovej (OR 2,49; 95 % CI 1,23–5,07). Takéto efektové veľkosti presahujú slabé asociácie v nutričnej epidemiológii a naznačujú potenciálny biologický význam.
Metaanalýza Khademi et al. (2021) podporuje tieto zistenia tým, že vyšší príjem cukru bol spojený so zvýšeným rizikom CD (RR 1,90; 95 % CI 1,06–3,41) aj UC (RR 1,59; 95 % CI 1,15–2,20). Hoci ide o observačné údaje, relatívne riziko blízke hodnote 2,0 predstavuje významný populačný dopad, najmä ak je expozícia bežná v populácii.
V oblasti manažmentu IBD poskytujú intervenčné štúdie spoľahlivejšie dôkazy. Randomizovaná kontrolovaná štúdia Levine et al. (2019) preukázala vyššiu mieru kortikosteroid-free remisie pri CDED a PEN (75,6 %) v porovnaní s kontrolnou skupinou (45,1 %), pričom odds ratio 3,77 (95 % CI 1,34–10,59) poukazuje na výrazný terapeutický efekt. Takto vysoké OR sa v klinickej gastroenterológii považujú za významné a podporujú klinickú implementáciu tejto intervencie, a to najmä v pediatrickej populácii.
Naopak, štúdia DINE-CD (Lewis et al., 2021) nepreukázala rozdiel medzi stredomorskou diétou a špecifickou sacharidovou diétou (43,5 % vs. 46,5 % symptomatická remisia; P = 0,77), čo naznačuje, že prísne eliminačné režimy nemusia prinášať dodatočný benefit oproti vyváženému, menej obmedzujúcemu stravovaciemu modelu. Tento nález má významné praktické implikácie z hľadiska dlhodobej adherence a kvality života pacientov.
FODMAP diéta podľa Cox et al. (2020) viedla k adekvátnej úľave symptómov u 52 % pacientov oproti 16 % v kontrolnej skupine (P = 0,007), avšak bez významného poklesu zápalových markerov. To podporuje koncept, že niektoré dietetické intervencie pôsobia primárne symptomaticky, zatiaľ čo iné môžu ovplyvňovať samotnú zápalovú aktivitu.
Z metodologického hľadiska je potrebné zdôrazniť, že väčšina údajov o prevencii pochádza z observačných kohortových štúdií, kde nemožno vylúčiť reziduálne skreslenie spôsobené nezohľadnenými faktormi ani nepresnosti pri zaznamenávaní príjmu potravy. Intervenčné štúdie sú často krátkodobé a zahŕňajú relatívne malé súbory pacientov. Napriek tomu však efektové veľkosti – najmä HR pod 0,6 alebo OR nad 2,0 – naznačujú, že pozorované asociácie môžu mať klinický význam.
Celkovo tieto údaje podporujú koncept, že výživa predstavuje relevantný modifikovateľný faktor v prevencii aj manažmente IBD, pričom najsilnejšie dôkazy existujú pre CD. Budúci výskum by sa mal zamerať na dlhodobé randomizované štúdie, ktoré umožnia presnejšie kvantifikovať účinok jednotlivých stravovacích vzorcov a identifikovať pacientov, ktorí môžu z dietoterapie profitovať najviac.
Záver
Cieľom tejto práce bolo zhodnotiť úlohu výživy a diétnych faktorov v prevencii a manažmente zápalových ochorení čreva na základe dostupných vedeckých dôkazov. Výsledky naznačujú, že výživa predstavuje významný modifikovateľný faktor, ktorý môže ovplyvňovať riziko vzniku ochorenia aj jeho klinický priebeh. V oblasti prevencie sa ako protektívne javia stravovacie vzorce charakterizované vyšším príjmom vlákniny, ovocia, zeleniny a celkovo vyššou adherenciou k stredomorskej diéte, a to najmä vo vzťahu ku CD. Naopak, zvýšený príjem vysoko priemyselne spracovaných potravín, jednoduchých cukrov a niektorých tukových zložiek je spojený so zvýšeným rizikom IBD. Tieto zistenia podporujú hypotézu, že západný stravovací vzorec môže predstavovať významný environmentálny faktor podieľajúci sa na náraste incidencie ochorenia.
V manažmente IBD poskytujú intervenčné štúdie dôkazy o tom, že špecifické dietoterapeutické prístupy môžu podporiť indukciu remisie alebo zmierniť symptómy ochorenia. Najvýraznejší efekt bol zaznamenaný pri selektívnych eliminačných protokoloch v kombinácii s enterálnou výživou u pacientov s CD. Menej restriktívne stravovacie vzorce, ako je stredomorská diéta, vykazujú porovnateľnú účinnosť pri symptomatickej kontrole a predstavujú potenciálne udržateľnejší prístup v dlhodobom manažmente.
Napriek rastúcemu počtu dôkazov je dôležité zohľadniť, že väčšina údajov o prevencii pochádza z observačných štúdií a intervenčné výskumy sú často časovo limitované. Budúci výskum by sa mal zamerať na dlhodobé randomizované štúdie a na identifikáciu skupín pacientov, ktoré môžu z individualizovanej nutričnej intervencie profitovať najviac.
V závere preto možno konštatovať, že výživa by mala byť vnímaná ako integrálna súčasť komplexného manažmentu pacientov s IBD a ako potenciálny nástroj prevencie u rizikových populácií. Integrácia nutričných odporúčaní do klinickej praxe môže prispieť k zlepšeniu klinických výsledkov a v neposlednom rade aj kvality života pacientov.
Autori:
Mgr. Ján Roman,
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ Lekárska fakulta, Košice
prof. Mgr. MUDr. Erik Dorko, PhD., MPH, MBA,
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ Lekárska fakulta, Košice
Mgr. Anastasiia Ostafiichuk,
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ Lekárska fakulta, Košice
prof. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc.,
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ Lekárska fakulta, Košice
doc. MUDr. Laura Gombošová, PhD.,
II. interná klinika UPJŠ LF a UNLP, Košice
Práca podporovaná grantovými projektami KEGA Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky č. 001UPJŠ-4/2024 a č. 003UPJŠ-4/2024.
Zoznam použitej literatúry
ANANTHAKRISHNAN, A. et al. 2012. Higher predicted vitamin D status is associated with reduced risk of Crohn's disease. In: Gastroenterology. ISSN 0016-5085, 2012, Volume 142, Issue 3, p. 482 – 489. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22155183/ [7]
ANANTHAKRISHNAN, A. et al. 2013. A prospective study of long-term intake of dietary fiber and risk of Crohn’s disease and ulcerative colitis. In: Gastroenterology. ISSN 0016-5085, 2013, Volume 145, Issue 5, p. 970 – 977. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23912083/ [8]
BISCHOFF, S. C. et al. 2020. ESPEN practical guideline: Clinical Nutrition in inflammatory bowel disease. In: Clinical Nutrition. ISSN 0261-5614, 2020, Volume 39, Issue 3, p. 632 – 653.
COX, S. R. et al. 2020. Effects of a Low-FODMAP Diet on Symptoms, Fecal Microbiome, and Markers of Inflammation in Patients With Quiescent Inflammatory Bowel Disease in a Randomized Trial. In: Gastroenterology. ISSN 0016-5085, 2020, Volume 158, Issue 1, p. 176 – 188. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31586453/ [9]
DANESE, S., FIOCCHI, C. 2011. Ulcerative Colitis. In: The England Journal of Medicine. ISSN 0028-4793, 2011, Volume 365, Issue 18, p. 1713 – 1725.
HASKEY, N. et al. 2023. A Mediterranean Diet Pattern Improves Intestinal Inflammation Concomitant with Reshaping of the Bacteriome in Ulcerative Colitis: A Randomised Controlled Trial. In: Journal of Crohn’s and Colitis. ISSN 1876-4479, 2023, Volume 17, Issue 10, p. 1569 – 1578. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/37095601/ [10]
HOU, J. K., ABRAHAM, B., EL-SERAG, H. 2011. Dietary intake and risk of developing inflammatory bowel disease: a systematic review of the literature. In: The American journal of gastroenterology. ISSN 0002-9270, 2011, Volume 106, Issue 4, p. 563 – 573.
HRACS, L. et al. 2025. Global evolution of inflammatory bowel disease across epidemiologic stages. In: Nature. ISSN 1476-4687, 2025, Volume 642, p. 458 – 466. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://doi.org/10.1038/s41586-025-08940-0 [11]
CHOI, S. Y., MOON, W. 2025. Ultra-Processed Foods and Inflammatory Bowel Disease: A Narrative Review of Epidemiology, Mechanisms, and Dietary Implications. In: Nutrients. ISSN 2072-6643, 2025, Volume 17, Issue 24. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12735515/ [12]
KAPLAN, G. 2015. The global burden of IBD: from 2015 to 2025. In: Nature reviews. Gastroenterology & hepatology. ISSN 1759-5053, 2015, Volume 12, Issue 12, p. 720 – 727. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26323879/ [13]
KAPLAN, G. G., WINDSOR, J. W. 2021. The four epidemiological stages in the global evolution of inflammatory bowel disease. In: Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology. ISSN 1759-5045, 2021, Volume 18, p. 56 – 66.
KHADEMI, Z. et al. 2021. Dietary Intake of Total Carbohydrates, Sugar and Sugar-Sweetened Beverages and Risk of Inflammatory Bowel Disease: A Systematic Review and Meta-Analysis of Prospective Cohort Studies. In: Nutrients. ISSN 2072-6643, 2021, Volume 13. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34660658/ [14]
KHALILI, H. et al. 2020. Adherence to a Mediterranean diet is associated with a lower risk of later-onset Crohn’s disease: results from two large prospective cohort studies. In: BJM journals. ISSN 1756-1833, 2020, Volume 69, Issue 9. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://gut.bmj.com/content/69/9/1637 [15]
LEVINE, A. et al. 2019. Crohn’s Disease Exclusion Diet Plus Partial Enteral Nutrition Induces Sustained Remission in a Randomized Controlled Trial. In: Gastroenterology. ISSN 0016-5085, Volume 157, Issue 2, p. 440 – 450. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31170412/ [16]
LEWIS J. D. et al. 2021. A randomized trial comparing the Specific Carbohydrate Diet to a Mediterranean Diet in adults with Crohn’s disease. In: Gastroenterology. ISSN 0016-5085, Volume 161, Issue 3, p. 837 – 852. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34052278/ [17]
LEWIS, J. D., ABREU, M. T. 2017. Diet as a Trigger or Therapy for Inflammatory Bowel Diseases. In: Gastroenterology. ISSN 0016-5085, Volume 152, Issue 2, p. 398 – 414.
MAYO CLINIC. 2025. Ulcerative colitis vs. Crohn's disease. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/inflammatory-bowel-diseas... [18]
MENTELLA, M. CH. et al. 2020. Nutrition, IBD and Gut Microbiota: A Review. In: Nutrients. ISSN 2072-6643, 2020, Volume 12, Issue 4. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7230231/ [19]
MEYER, A. et al. 2025. Impact of diet on inflammatory bowel disease risk: systematic review, meta-analyses and implications for prevention. In: eClinicalMedicine. ISSN 2589-5370. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12281061 [20]
NARULA, N. et al. 2021. Association of ultra-processed food intake with risk of inflammatory bowel disease: prospective cohort study. In: BMJ. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34261638/ [21]
NG, S. C. et al. 2017. Worldwide incidence and prevalence of inflammatory bowel disease in the 21st century: a systematic review of population-based studies. In: The Lancet. ISSN 1474-547X, 2017, Volume 390, Issue 10114, p. 2769 – 2778. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(17)32448-0/abstract
ORDÁS, I. et al. 2012. Ulcerative colitis. In: The Lancet. ISSN 1474-547X, 2012, Volume 380, Issue 9853, p. 1606 – 1619. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(12)60150-0/fulltext
TJONNELAND, A. et al. 2009. Linoleic acid, a dietary n-6 polyunsaturated fatty acid, and the aetiology of ulcerative colitis: a nested case-control study within a European prospective cohort study. In: Gut. ISSN 1468-3288, Volume 58, Issue 12, p. 1606 – 1611. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19628674/ [22]
TORRES, J. et al. 2017. Crohn's disease. In: The Lancet. ISSN 1474-547X, 2017, Volume 389, Issue 10080, p. 1741 – 1755. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(16)31711-1/abstract
UNGARO, R. et al. 2017. Ulcerative colitis. In: The Lancet. ISSN 0140-6736, Volume 389, Issue 10080, p. 1756 – 1770. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(16)32126-2/abstract
WANG, R. et al. 2023. Global, regional and national burden of inflammatory bowel disease in 204 countries and territories from 1990 to 2019: a systematic analysis based on the Global Burden of Disease Study 2019. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://bmjopen.bmj.com/content/bmjopen/13/3/e065186.full.pdf [23]
WEHKAMP, J. et al. 2016. Inflammatory Bowel Disease. In: Deutsches Ärzteblatt international. ISSN 1866-0452, 2016, Volume 113, Issue 5, p. 72 – 82. [online]. [cit. 2026-02-17]. Available from: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4782273/ [24]